1. Aké schopnosti máme vďaka tomu, že sme stvorení na Boží obraz?

HOVORÍ SA: „Aký otec, taký syn.“ Väčšina detí je naozaj vernou kópiou svojich rodičov. Je to pravda, lebo dieťa zdedí niečo po otcovi aj po matke. Jehova, náš nebeský Otec, je Darca života. (Žalm 36:9) A my ako jeho pozemské deti sme tiež do istej miery jeho kópiou. Sme stvorení na Boží obraz, a tak máme schopnosť uvažovať, vyvodzovať závery a vytvárať si a prehlbovať priateľstvá. (1. Mojž. 1:26)

2. Na základe čoho sa Jehova môže stať naším Priateľom?

² Jehova môže byť naším najlepším Priateľom. Toto priateľstvo je založené na Božej láske k nám a na našej viere v Boha a v jeho Syna. Ježiš vyhlásil: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Blízky vzťah k Jehovovi malo mnoho ľudí. Zamyslime sa nad dvoma príkladmi.

3., 4. Aký rozdiel bol medzi Abrahámovým priateľstvom s Jehovom a vzťahom, ktorý mali k Jehovovi Izraeliti?

³ Jehova nazýval patriarchu Abraháma, predka Izraelitov, „svojím priateľom“. (Iz. 41:8) Vďaka čomu sa mohol  tento verný muž tešiť z priateľstva so Stvoriteľom? Bolo to vďaka Abrahámovej viere. (1. Mojž. 15:6; prečítajte Jakuba 2:21–23.)

⁴ Aj Abrahámovi potomkovia, z ktorých vznikol izraelský národ, pôvodne považovali Jehovu za svojho Otca a Priateľa. Žiaľ, o svoje priateľstvo s Bohom prišli. Prečo? Lebo prestali prejavovať vieru v Jehovove sľuby.

5., 6. a) Ako sa Jehova stal tvojím Priateľom? b) Aké otázky by sme si mali položiť?

⁵ Čím viac o Jehovovi vieš, tým viac rastie tvoja viera a láska k nemu. Spomeň si na tú chvíľu, keď si sa prvýkrát dozvedel, že Boh je skutočná osoba, niekto, ku komu si môžeš vytvoriť blízky vzťah. Dozvedel si sa, že pre Adamovu neposlušnosť sme sa všetci narodili v hriechu a že ľudstvo ako celok je odcudzené Bohu. (Kol. 1:21) Zistil si, že Boh nie je akási vzdialená bytosť, ktorá sa o nás vôbec nezaujíma, ale že je to náš milujúci nebeský Otec. Keď sme spoznali význam Ježišovej výkupnej obete a prejavili v ňu vieru, začalo sa rozvíjať naše priateľstvo s Bohom.

⁶ Keď o tom teraz spätne uvažujeme, položme si otázky: Stále si prehlbujem svoje priateľstvo s Bohom? Mám k môjmu milovanému Priateľovi, Jehovovi, silnú dôveru a je moja láska k nemu zo dňa na deň väčšia? Ďalší muž zo staroveku, ktorý mal blízky vzťah k Jehovovi, bol Gedeon. Pouvažujme teraz o jeho znamenitom príklade, aby sme vedeli, ako ho môžeme napodobňovať.

7. – 9. a) Čo pozoruhodné zažil Gedeon a ako ho to ovplyvnilo? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Kedy bude rásť naše priateľstvo s Jehovom?

⁷ Sudca Gedeon slúžil Jehovovi v búrlivom období dejín Izraela, keď národ žil v Zasľúbenej krajine. V šiestej kapitole Sudcov sa opisuje, ako Gedeona navštívil v Ofre Jehovov anjel. V tom čase Izraelitov ohrozovali susední Madianci. Gedeon práve mlátil pšenicu, no nie vonku na poli, ale vo vínnom lise, aby mohol cenné zrno hneď ukryť. Aký musel byť prekvapený, keď sa mu zjavil anjel a oslovil ho „ty udatný a mocný“. Gedeon sa ho opýtal, či im Jehova, ktorý vyslobodil Izraelitov z Egypta, pomôže aj teraz. Anjel hovoriaci v mene Stvoriteľa uistil Gedeona, že Jehova bude určite s ním.

⁸ Gedeon chcel vedieť, ako by mohol „zachrániť Izrael z Madianovej dlane“. Od Jehovu dostal jasnú odpoveď: „Pretože ja dokážem, že som s tebou, a ty určite zrazíš Madiana akoby jedného muža.“ (Sud. 6:11–16) No Gedeona stále zaujímalo, ako sa to stane, a tak si pýtal znamenie. Všimni si, že v tomto rozhovore Gedeon vôbec nepochyboval o tom, či je Jehova skutočnou osobou.

⁹ To, čo sa potom odohralo, posilnilo Gedeonovu vieru a priblížilo ho to k Bohu. Pripravil jedlo a predložil ho pred anjela. Keď sa anjel dotkol jedla svojou palicou, jedlo zázračne pohltil oheň a Gedeon si uvedomil, že anjel bol naozaj Jehovovým zástupcom. Vystrašený zvolal: „Beda, Zvrchovaný Pán Jehova, lebo som uvidel Jehovovho anjela tvárou v tvár!“ (Sud. 6:17–22) Narušilo toto stretnutie vzťah medzi Gedeonom a Bohom? Vôbec nie! Stal sa presný opak. Gedeonov vzťah k Bohu to ešte viac posilnilo a pocítil pokoj. Vieme to z toho, ako pomenoval oltár, ktorý na tom mieste postavil. Nazval ho „Jehova-šalom“, čo v hebrejčine znamená „Jehova je pokoj“. (Prečítajte Sudcov 6:23, 24.) Keď uvažujeme o tom, čo pre nás Jehova každý deň robí, uvedomujeme  si, že je náš pravý Priateľ. A keď sa k nemu pravidelne modlíme, cítime stále väčší pokoj a naše priateľstvo rastie.

10. Aké požiadavky podľa Žalmu 15:3, 5 musíme spĺňať, ak chceme byť Jehovovými priateľmi?

¹⁰ Ak má byť Jehova naším Priateľom, musíme spĺňať určité požiadavky. V 15. žalme Dávid v piesni vyjadril, čo sa vyžaduje od toho, kto chce byť „hosťom v Jehovovom stane“, čiže kto chce byť Božím priateľom. (Žalm 15:1) Zamerajme sa teraz na dve z týchto požiadaviek: vyhýbať sa ohováraniu a vo všetkom konať poctivo. V súvislosti s týmito dvoma vecami povedal Dávid o hosťovi v Jehovovom stane toto: „Neohováral svojím jazykom... a nevzal úplatok proti nevinnému.“ (Žalm 15:3, 5)

11. Prečo sa musíme vyhýbať ohováraniu?

¹¹ V inom žalme Dávid varoval: „Chráň svoj jazyk pred zlom.“ (Žalm 34:13) Keby sme neposlúchali túto inšpirovanú radu, naštrbili by sme si vzťah k nášmu spravodlivému nebeskému Otcovi. Pamätajme, že ohováranie je charakteristickou črtou Jehovovho veľkého nepriateľa, Satana. Meno „Diabol“ je odvodené z gréckeho slova, ktoré znamená „ohovárač“. Tým, že držíme svoj jazyk na uzde, keď hovoríme o druhých, zostaneme blízko pri Jehovovi. Zvlášť to platí o našom postoji k vymenovaným bratom v zbore. (Prečítajte Hebrejom 13:17; Júdu 8.)

12., 13. a) Prečo by sme sa mali správať vo všetkom poctivo? b) Ako vplýva naša čestnosť na iných?

¹² Jehovovi služobníci sú známi aj tým, že druhých nevyužívajú, ale sú ku všetkým čestní. Apoštol Pavol napísal: „Stále sa za nás modlite, lebo veríme, že máme poctivé svedomie, pretože si prajeme správať sa vo všetkom poctivo.“ (Hebr. 13:18) Keďže sme odhodlaní „správať sa vo všetkom poctivo“, nevyužívame našich kresťanských bratov. Napríklad keď zamestnávame spolukresťanov, dbáme na to, aby sme s nimi zaobchádzali spravodlivo a vyplácali im mzdu tak, ako sme sa dohodli. Ako kresťania sme čestní voči svojim zamestnancom aj voči ostatným, bez ohľadu na to, či sú našimi bratmi, alebo nie. A ak sme zamestnaní u spolukresťana, nezneužívame to a nečakáme od neho žiadne mimoriadne výhody.

¹³ Často počujeme slová chvály na Jehovových svedkov z úst ľudí, ktorí s nami prichádzajú do kontaktu. Napríklad riaditeľ jednej veľkej stavebnej spoločnosti si všimol, že Jehovovi svedkovia dodržujú svoje slovo. Povedal: „Vždy urobíte to, na čom sme sa dohodli.“ (Žalm 15:4) Takýmto správaním si udržiavame priateľstvo s naším milujúcim nebeským Otcom a prinášame mu česť.

14., 15. Ako môžeme ľuďom v službe pomáhať stať sa Jehovovými priateľmi?

¹⁴ Mnohí ľudia, ktorých stretávame v službe, možno veria, že Boh existuje, ale nepovažujú ho za svojho najlepšieho Priateľa. Ako im môžeme pomôcť? Všimnime si, aké pokyny dal Ježiš 70 učeníkom, keď ich poslal po dvoch zvestovať: „Kdekoľvek vstúpite do domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu.‘ A ak je tam priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom. A ak tam nie je, navráti sa k vám.“ (Luk. 10:5, 6) Teda ľudí môžeme pritiahnuť k pravde tak, že sme k nim priateľskí.  Takýmto správaním môžeme zmierniť aj nepriateľský postoj odporcov a pripraviť si pôdu na ďalší rozhovor.

¹⁵ Aj k ľuďom, ktorí sú hlboko ovplyvnení falošným náboženstvom a nebiblickými zvykmi, pristupujeme priateľsky a pokojne. Na zhromaždeniach vrúcne vítame všetkých, ktorí sú znepokojení súčasnou situáciou vo svete a túžia dozvedieť sa viac o Bohu, ktorého uctievame. O mnohých takýchto ľuďoch sa môžeme dočítať v rubrike „Biblia mení životy“.

16. Prečo sa môžeme považovať nielen za Jehovových priateľov, ale aj za „spolupracovníkov“?

¹⁶ Medzi ľuďmi, ktorí spolu pracujú, sa často rozvinie blízke priateľstvo. Všetci, ktorí oddali svoj život Jehovovi, majú výsadu byť jeho priateľmi i „spolupracovníkmi“. (Prečítajte 1. Korinťanom 3:9.) Keď zvestujeme a robíme učeníkov, stále lepšie spoznávame nádherné vlastnosti nášho nebeského Otca. Vidíme, ako nám Boží svätý duch pomáha plniť si úlohu zvestovať dobré posolstvo.

17. Ako program našich zjazdov dokazuje, že Jehova je náš Priateľ?

¹⁷ Čím viac času trávime vo zvestovateľskej službe, tým bližší vzťah máme k Jehovovi. Napríklad sme svedkami toho, ako Jehova marí plány odporcov. Keď sa vrátime niekoľko rokov dozadu, vidíme jasné dôkazy toho, ako nás Boh vedie. Žasneme, koľko duchovného pokrmu neustále dostávame. Z programu každého zjazdu cítime, že náš milujúci Otec vie, čo potrebujeme a s akými problémami zápasíme. Po jednom zjazde napísala istá rodina list, v ktorom vyjadrila svoju vďačnosť týmito slovami: „Program veľmi zapôsobil na naše srdce. Cítime, ako Jehova miluje každého jedného z nás a chce, aby sa nám dobre darilo.“ Istí manželia z Nemecka navštívili mimoriadny zjazd v Írsku, po ktorom ďakovali za to, ako vrúcne ich miestni bratia privítali a ako sa o nich postarali. Bratom do odbočky napísali: „Ale naša najväčšia vďaka patrí Jehovovi a jeho Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Pozvali nás, aby sme sa stali časťou tohto skutočne jednotného národa. O jednote nielen hovoríme, ale je pre nás každodennou realitou. To, čo sme zažili na mimoriadnom zjazde v Dubline, nám bude vždy pripomínať vzácnu výsadu, že môžeme spolu s Vami slúžiť nášmu vznešenému Bohu.“

18. Akú otázku by sme si mali položiť v súvislosti s našou komunikáciou s Jehovom?

¹⁸ Priateľstvo utužuje aj dobrá komunikácia. Dnes, vo veku internetu a telekomunikačných technológií, sú veľmi obľúbené sociálne siete a textové správy. Mnohí pri nich trávia značné množstvo času. Ako v porovnaní s tým hodnotíš svoju komunikáciu s naším najlepším Priateľom, Jehovom? Jehova chce, aby sme s ním komunikovali, lebo v Biblii je opísaný ako „Ten, ktorý vypočúva modlitbu“. (Žalm 65:2) Ale ako často vyhľadávaš príležitosti, aby si s ním hovoril?

19. Čo nám môže pomôcť, keď je pre nás ťažké vyliať si srdce pred naším nebeským Otcom?

¹⁹ Pre niektorých Božích služobníkov nie je ľahké vyliať si srdce a vyjadriť svoje najhlbšie pocity. No práve to od nás Jehova chce, keď sa modlíme. (Žalm 119:145; Plač 3:41) Keď nedokážeme svoje pocity opísať slovami, nie sme ponechaní bez pomoci. Kresťanom v Ríme Pavol napísal: „Nevieme, o čo by sme sa mali modliť tak, ako to potrebujeme, ale sám duch sa nás zastáva s nevysloviteľným stenaním. Ten však, ktorý skúma srdcia, vie, čo mieni duch, lebo ten sa zastáva svätých v súlade s Bohom.“ (Rim. 8:26, 27) Keď rozjímame o slovách zapísaných v takých biblických knihách, ako je Jób, Žalmy a Príslovia, pomôže nám to vyjadriť Jehovovi svoje pocity.

20., 21. Akú útechu nachádzame v Pavlových slovách vo Filipanom 4:6, 7?

²⁰ Keď sa ocitneme v náročnej situácii, spomeňme si na inšpirovanú radu apoštola Pavla, ktorú dal kresťanom vo Filipi: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ Taká úprimná komunikácia s naším najlepším Priateľom bude pre nás určite nevyčerpateľným zdrojom útechy, lebo Pavol dodáva: „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Fil. 4:6, 7) Vždy si hlboko ceňme výnimočný „Boží pokoj“, ktorý stráži naše srdce i myseľ.

²¹ Modlitba nám pomáha prehlbovať si priateľstvo s Jehovom. Preto „sa ustavične modlime“. (1. Tes. 5:17) Štúdium tohto článku nepochybne posilní náš vzácny vzťah k Bohu a naše odhodlanie spĺňať jeho spravodlivé požiadavky. Nachádzajme si čas aj na rozjímanie o požehnaniach, z ktorých sa tešíme vďaka tomu, že Jehova je náš Otec, Boh a Priateľ.