1., 2. a) Aké problémy musia riešiť mnohé rodiny a aké otázky to vyvoláva? b) Čo môžu rodičia a deti urobiť ešte predtým, ako sa zmenia okolnosti?

MÔŽE byť veľmi bolestné uvedomiť si, že tvoji rodičia, kedysi silní a sebestační, sa už o seba nedokážu postarať. Možno jeden z nich spadol a utrpel zlomeninu bedrového kĺbu alebo stráca orientáciu a ľahko sa zatúla. Možno mu zistili vážnu chorobu. A je tu aj druhá strana mince. Pre starších ľudí je ťažké zmieriť sa s tým, že ich fyzický stav alebo iné okolnosti už nie sú také ako kedysi a že obmedzujú ich schopnosť postarať sa o seba. (Jób 14:1) Čo môžeme pre nich urobiť? Ako by sme sa mohli o nich postarať?

² V jednom článku zaoberajúcom sa starostlivosťou o starších ľudí sa hovorí: „Hoci je ťažké rozprávať sa o probléme starnutia, rodiny, ktoré prediskutujú možnosti, čo urobiť, a dohodnú sa na rôznych postupoch, lepšie zvládnu ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť.“ Takýto rozhovor je o to dôležitejší, keď si uvedomíme, že obmedzeniam spojeným s vysokým vekom sa nikto nevyhne. Preto je dôležité, aby sme sa vopred pripravili a urobili určité rozhodnutia. Ako môžu členovia rodiny s láskou spolupracovať a premyslieť si, čo urobia, keď nastane náročná situácia?

3. Čo musia členovia rodiny niekedy urobiť, keď rodičia potrebujú stále väčšiu starostlivosť? (Pozri obrázok v úvode článku.)

³ Príde čas, keď sa väčšina starších ľudí už nedokáže o seba postarať a potrebuje opateru. (Prečítajte Kazateľa 12:1–7.) Keď k tomu dôjde, zostarnutí rodičia a ich dospelé deti by sa mali dohodnúť, aký druh pomoci by bol najlepší a aké riešenie je dostupné. Je múdre zvolať rodinné stretnutie, na ktorom sa dôkladne preberie, aká pomoc je potrebná, aký postup zvoliť a ako starostlivosť organizovať. Všetci prítomní, ale najmä rodičia, by mali otvorene povedať, čo si myslia, a byť pritom realistickí. Môžu sa porozprávať o tom, či by bolo pre rodičov bezpečné, keby ďalej zostali bývať doma. Táto situácia by si, samozrejme, vyžadovala, aby im niekto pomáhal. * Môžete tiež rozobrať, ako by sa do starostlivosti mohol zapojiť každý člen rodiny. (Prísl. 24:6) Niekto je napríklad schopný poskytovať opateru každý deň, zatiaľ čo iní môžu prispieť skôr finančne. Všetci by mali vedieť, aké sú ich úlohy. No tie sa časom môžu v rámci rodiny meniť.

4. Kde môžu členovia rodiny hľadať pomoc?

⁴ Keď sa začínate starať o rodiča, snažte sa čo najviac dozvedieť o jeho diagnóze. Ak trpí nejakou degeneratívnou chorobou, informujte sa, aký vývoj môžete očakávať. (Prísl. 1:5) Skontaktujte sa s inštitúciami, ktoré poskytujú pomoc pre starších ľudí. Preskúmajte, aké služby, ktoré by vám vašu úlohu uľahčili alebo skvalitnili, sú dostupné. Zmeny, ku ktorým v rodine dochádza, môžu vo vás vyvolávať znepokojujúce pocity. Môžete byť zarmútení, šokovaní či zmätení. Zverte sa s týmito pocitmi blízkemu priateľovi. Predovšetkým však vylievajte svoje srdce pred Jehovom. Dá vám pokoj mysle, ktorý vám pomôže vyrovnať sa s každou situáciou. (Žalm 55:22; Prísl. 24:10; Fil. 4:6, 7)

5. Prečo je múdre vopred sa informovať o možnostiach opatery?

⁵ Niektorí starší ľudia a ich rodiny robia múdro, keď si s predstihom zistia, aké možnosti opatery sú dostupné. Bolo by praktické, keby rodičia žili s niektorým zo svojich detí alebo je nutné využiť zariadenie sociálnych služieb či iné miestne možnosti? Keď rodiny uvažujú nad podobnými otázkami, môžu sa vopred pripraviť na ťažkosti a trápenie spojené s vyšším vekom. (Žalm 90:10) Žiaľ, mnoho rodín prehliada užitočnosť takýchto plánov a keď dôjde ku kríze, musia sa rozhodovať pod tlakom. Jeden odborník zistil, že to „je takmer vždy ten najhorší čas na rozhodovanie“. Keď rodinu tlačí čas, môže rásť nervozita a potom ľahko dochádza ku konfliktom. No ak človek plánuje dlho dopredu, zmeny ho až tak nezaskočia. (Prísl. 20:18)

6. Prečo je užitočné porozprávať sa s rodičmi, kde a ako budú bývať, keď budú starší?

⁶ Nie je vždy ľahké hovoriť s rodičmi o tom, kde budú bývať alebo aké úpravy bude potrebné urobiť v ich byte. Mnohí však potvrdzujú, že takýto rozhovor je veľmi užitočný. Prečo? Lebo poskytuje príležitosť urobiť konkrétne plány do budúcnosti v atmosfére vzájomnej dôvery a porozumenia. Keď sa členovia rodiny vľúdne a láskavo porozprávajú, aké možnosti by uprednostnili, dohodnuté riešenia sa ľahšie uskutočnia. Aj v takom prípade, keď sa rodičia dokážu o seba postarať a chcú zostať bývať vo vlastnom byte čo najdlhšie, je určite praktické porozprávať sa s deťmi o tom, akému druhu  starostlivosti by dali prednosť, keby to bolo potrebné.

7., 8. Aké otázky by mala rodina prediskutovať a prečo?

⁷ Rodičia, počas takého rozhovoru informujte rodinu aj o svojich prianiach, finančných možnostiach a o tom, aký druh starostlivosti by ste si želali. V čase, keď už nebudete schopní sa sami rozhodovať, členovia vašej rodiny budú môcť vyriešiť situáciu v súlade s vaším prianím. S najväčšou pravdepodobnosťou budú rešpektovať vašu vôľu a urobia všetko pre to, aby ste si mohli zachovať určitú mieru nezávislosti. (Ef. 6:2–4) Čo očakávate od svojich detí? Priali by ste si, aby si vás niektoré z nich vzalo k sebe domov alebo máte iné predstavy? Buďte realistickí a majte na pamäti, že členovia rodiny to môžu vidieť inak ako vy. Kým rodič alebo dieťa zmení svoj názor, vždy to trvá nejaký čas.

⁸ Dobrou komunikáciou a plánovaním sa dá vyhnúť mnohým ťažkostiam. (Prísl. 15:22) Týka sa to aj zdravotnej starostlivosti a liečby, ktorú človek uprednostňuje. Vhodným podkladom pre rozhovor na túto tému sú body uvedené v dokumente Trvalé splnomocnenie v otázkach zdravotnej starostlivosti, ktorý používajú Jehovovi svedkovia. Každý človek má právo byť informovaný o liečebných postupoch, ktoré sú k dispozícii, a môže sa rozhodnúť, či ich prijme, alebo nie. Trvalé splnomocnenie je vyjadrením jeho vôle v tomto ohľade. V krajinách, kde to zákon dovoľuje, je možné poveriť niekoho dôveryhodného, aby konal ako splnomocnenec v otázkach zdravotnej starostlivosti a v prípade potreby tlmočil vôľu toho, koho zastupuje. Všetci, ktorých sa to týka, by mali dostať kópiu splnomocnenia. Niektorí si uložili túto kópiu medzi iné dôležité písomnosti ako napríklad závet, poistnú zmluvu, dokumenty z banky, korešpondenciu s úradmi a podobne.

9., 10. Aké zmeny v živote rodičov si môžu vyžiadať väčšiu pomoc zo strany detí?

⁹ Rodičia i deti sa v mnohých prípadoch zhodnú na tom, že kým to rodičom okolnosti dovolia, budú čo najviac samostatní. Možno si dokážu bez problémov sami uvariť, upratať, starať sa o svoje zdravie a komunikovať. Deti preto nemusia príliš zasahovať do ich každodenného života. S pribúdajúcimi rokmi však rodičia môžu byť menej pohybliví, nedokážu si už nakupovať alebo začnú trpieť vážnymi výpadkami pamäti. Ak sa to stane, deti by mali na to reagovať a podniknúť potrebné kroky.

¹⁰ Sprievodnými javmi pokročilého veku môže byť často zmätenosť, depresia, inkontinencia, poruchy sluchu, zraku a pamäti. Niektoré sa dajú účinne liečiť. Preto ak sa objavia, neváhajte vyhľadať lekára. Iniciatívy by sa mali chopiť deti. Možno sa raz budú musieť začať starať aj o ďalšie veci, o ktoré sa predtým  starali rodičia. Aby rodičom čo najlepšie pomohli, budú musieť na seba vziať úlohu advokátov, asistentov, šoférov a podobne. (Prísl. 3:27)

11. Čo sa dá urobiť pre to, aby sa rodičia nemuseli prispôsobovať príliš veľkým zmenám?

¹¹ Ak majú vaši rodičia zdravotné ťažkosti, ktoré sa nedajú odstrániť, možno bude nutné urobiť zmeny v ich opatere alebo úpravy v byte. Čím sú zmeny menšie, tým ľahšie sa im rodičia prispôsobia. Keď bývate ďaleko od rodičov, možno postačí, keď sa u nich pravidelne zastaví niektorý brat či sestra z miestneho zboru alebo sused a dá vám vedieť, ako sa im darí. Potrebujú iba pomoc s varením a upratovaním? Nebolo by dobré urobiť menšie stavebné úpravy, aby sa mohli ľahšie a bezpečnejšie pohybovať v byte, v kúpeľni a podobne? V niektorých prípadoch bude možno stačiť nejaký pomocník, ktorý im zabezpečí isté služby, pričom si rodičia stále zachovajú určitú mieru samostatnosti. Ak im však hrozí, že by si pri vykonávaní bežných činností mohli ublížiť, potom je potrebné zabezpečiť trvalejšiu formu pomoci. Nech už je situácia akákoľvek, zistite si, aké služby sú v mieste ich bydliska k dispozícii. * (Prečítajte Príslovia 21:5.)

12., 13. Ako si dospelé deti ctia rodičov a starajú sa o nich, aj keď bývajú ďaleko?

¹² Milujúce deti chcú, aby ich rodičom bolo zabezpečené čo najväčšie pohodlie a aby sa cítili v bezpečí. Keď vedia, že je o nich dobre postarané, cítia vnútorný pokoj. Mnohé dospelé deti však nebývajú v blízkosti rodičov, lebo majú aj iné záväzky. V takej situácii trávia u nich svoju dovolenku a pomáhajú im s domácimi prácami, ktoré už rodičia nevládzu urobiť. Keď im deti pravidelne píšu listy, posielajú e-maily, a pokiaľ je to možné, denne telefonujú, rodičia cítia, že sú milovaní. (Prísl. 23:24, 25)

¹³ Raz možno budete musieť riešiť otázku, akú formu každodennej opatery vaši rodičia potrebujú. Ak bývate ďaleko a ak sú rodičia v pravde, porozprávajte sa so staršími z ich zboru a opýtajte sa ich, čo navrhujú. A neprestávajte sa za rodičov modliť. (Prečítajte Príslovia 11:14.) No aj keď nie sú členmi kresťanského zboru, iste budete chcieť dodržiavať príkaz „cti svojho otca a svoju matku“. (2. Mojž. 20:12; Prísl. 23:22) Samozrejme, nie všetky rodiny budú riešiť situáciu rovnako. Niektorí si vzali rodičov k sebe alebo ich presťahovali bližšie. To však nie je vždy možné. Sú rodičia, ktorí si chcú zachovať svoju nezávislosť a nebyť druhým na ťarchu. Majú dostatok prostriedkov a dávajú prednosť tomu, že si opateru zaplatia, aby mohli zostať vo vlastnom byte. (Kaz. 7:12)

14. Aká situácia môže nastať, ak sa o rodičov stará len jedno dieťa?

¹⁴ Často sa stáva, že väčšina starostlivosti o rodičov leží na pleciach syna alebo dcéry, ktorí bývajú najbližšie. Popritom sa musia starať aj o vlastnú rodinu. No každý má len obmedzené množstvo času a síl. Navyše okolnosti tohto syna alebo dcéry sa môžu zmeniť, a tak sa bude treba otázkou starostlivosti o rodičov znovu zaoberať. V tejto situácii by sa mali ostatní členovia rodiny zamyslieť: Nemá toho jeden člen rodiny na starosti priveľa? Nemohli by sa viac zapojiť aj ďalšie deti, napríklad tak, že sa budú pri poskytovaní opatery striedať?

15. Čo urobiť, aby sa člen rodiny, ktorý sa stará o zostarnutých rodičov, psychicky nezrútil?

¹⁵ Situácia môže dospieť až tak ďaleko, že člen rodiny, ktorý zostarnutých rodičov  opatruje 24 hodín denne, sa psychicky zrúti. (Kaz. 4:6) Milujúce deti chcú pre svojich rodičov robiť všetko, čo je v ich silách. Ak si však zdravotný stav rodičov vyžaduje nepretržitú starostlivosť, situácia sa môže stať nezvládnuteľnou. Tí, ktorí sa o rodičov starajú, musia uvažovať realisticky a požiadať o pomoc. Niekedy postačí, ak túto pomoc bude pravidelne poskytovať niekto ďalší, takže nebude potrebné predčasne využiť zariadenie sociálnych služieb.

16., 17. Aké pocity môžu prežívať deti, keď sa starajú o rodičov, a ako sa s nimi môžu vyrovnať? (Pozri aj rámček „Som vďačná, že sa môžem starať o rodičov“.)

¹⁶ Pre deti je veľmi skľučujúce vidieť, ako milovaní rodičia podliehajú bolestným následkom staroby. Tí, ktorí sa o nich starajú, často prežívajú pocity smútku, úzkosti, frustrácie, hnevu, viny či dokonca zatrpknutosti. Rodičia môžu občas povedať niečo neláskavé alebo sú málo vďační. Keď sa to stane, netreba sa hneď uraziť. Istý odborník na duševné zdravie hovorí: „Najlepší spôsob, ako sa vyrovnať s každým pocitom, najmä s tým nepríjemným, je priznať si ho. Neodmietajte si pripustiť, že sa tak cítite, ani sa za to neodsudzujte.“ Zverte sa so svojimi pocitmi manželskému partnerovi, ďalšiemu členovi rodiny alebo blízkemu priateľovi. Takýto rozhovor vám pomôže porozumieť svojim pocitom a zachovať si vyrovnanosť.

¹⁷ Môže prísť čas, keď rodina už nemá možnosti ani odborné znalosti starať sa o milovaných rodičov doma a ich zdravotný stav si vyžaduje umiestnenie v domove sociálnych služieb. Istá sestra mala v takomto zariadení mamičku a takmer každý deň ju navštevovala. Hovorí: „Mamička potrebovala 24-hodinovú starostlivosť a my sme jej ju už nedokázali poskytovať. Rozhodnutie dať ju do domova opatrovateľskej služby nebolo pre nás ľahké. Po emocionálnej stránke to bolo veľmi, veľmi ťažké. No na tých niekoľko posledných mesiacov jej života to bolo pre ňu to najlepšie riešenie a ona to vedela.“

18. Čím si môžu byť istí všetci, ktorí sa starajú o svojich rodičov?

¹⁸ Povinnosti spojené so starostlivosťou o zostarnutých rodičov môžu byť veľmi náročné a emocionálne vyčerpávajúce. Neexistuje súbor pravidiel, ktorý by sa dal použiť v každej rodine. Ak však múdro plánujete, premyslene spolupracujete, dobre s rodinou komunikujete a predovšetkým úprimne sa modlíte, nepochybne si dokážete splniť svoju zodpovednosť ctiť si milovaných rodičov. Keď to všetko robíte, môže vás hriať pri srdci, že je o nich dobre postarané. (Prečítajte 1. Korinťanom 13:4–8.) A čo je najdôležitejšie, môžete si byť istí, že pocítite vnútorný pokoj, ktorý Jehova dáva všetkým, ktorí si ctia svojich rodičov. (Fil. 4:7)