1., 2. a) Prečo sa zdalo, že Mojžiš sa ocitol v nebezpečnej situácii? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Prečo sa Mojžiš nebál kráľovho hnevu?

FARAÓN bol mocný vládca a Egypťania ho považovali za boha. Podľa nich „prevyšoval všetkých pozemských tvorov v múdrosti a moci“, ako čítame v knihe When Egypt Ruled the East (Keď Egypt vládol Východu). Už len samotná faraónova koruna vzbudzovala v jeho poddaných strach, pretože bola na nej pripevnená ozdoba v tvare kobry pripravenej zaútočiť. Kráľovým nepriateľom mala pripomínať, že budú rýchlo zničení. Predstav si teda Mojžišove pocity, keď mu Jehova oznámil: „Pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, synov Izraela, z Egypta.“ (2. Mojž. 3:10)

² Mojžiš poslúchol Boží príkaz, išiel do Egypta a oznámil faraónovi Božie slová. Tým si privodil faraónov hnev. Po deviatej rane ho faraón varoval: „Nepokúšaj sa znovu vidieť moju tvár, lebo v deň, keď uvidíš moju tvár, zomrieš.“ (2. Mojž. 10:28) Mojžiš ešte pred odchodom povedal faraónovi, že jeho prvorodený syn zomrie. (2. Mojž. 11:4–8) Potom dal pokyn, aby každá izraelská rodina zabila kozľa alebo barana a jeho krvou pokropila zárubňu dverí svojho príbytku.  (2. Mojž. 12:5–7) Egypťania považovali barana za zviera zasvätené bohu Ra. Aká bude faraónova reakcia? Mojžiš nemal strach. Prečo? S vierou poslúchol Jehovu a „nebál sa kráľovho hnevu, lebo zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Prečítajte Hebrejom 11:27, 28.)

3. Aké otázky o Mojžišovej viere v „Toho, ktorý je neviditeľný“, preskúmame v tomto článku?

³ Máš aj ty takú silnú vieru, že takpovediac „vidíš Boha“? (Mat. 5:8) Pouvažujme teraz o Mojžišovi, aby sme zaostrili svoj duchovný zrak a mohli vidieť „Toho, ktorý je neviditeľný“. Ako viera v Jehovu chránila Mojžiša pred strachom z človeka? Ako dával najavo, že verí Božím sľubom? A ako ho viera v „Toho, ktorý je neviditeľný“, posilňovala, keď sa spolu s Božím ľudom ocitol v nebezpečenstve?

4. Aký bezvýznamný sa mohol Mojžiš zdať v porovnaní s faraónom?

⁴ Z ľudského pohľadu Mojžiš nepredstavoval pre faraóna žiadnu hrozbu. Zdalo sa, že jeho život, blaho i budúcnosť je vo faraónových rukách. Aj sám Mojžiš sa Jehovu opýtal: „Kto som ja, že by som mal ísť k faraónovi a že musím vyviesť synov Izraela z Egypta?“ (2. Mojž. 3:11) Odvtedy, čo utiekol z tejto krajiny, uplynulo asi 40 rokov. Mohol uvažovať: Je rozumné, aby som sa vrátil do Egypta a riskoval kráľov hnev?

5., 6. Čo pomohlo Mojžišovi, aby mal bázeň pred Jehovom, a nie pred faraónom?

⁵ Predtým ako sa Mojžiš vrátil do Egypta, mu Boh vštepil dôležitú zásadu, ktorú neskôr Mojžiš zaznamenal v knihe Jób: „Bázeň pred Jehovom — to je múdrosť.“ (Jób 28:28) Aby mu Jehova pomohol nadobudnúť túto bázeň a konať múdro, poukázal mu na rozdiel medzi človekom a Všemohúcim Bohom. Opýtal sa Mojžiša: „Kto dáva človeku ústa, alebo kto ustanovuje nemého alebo hluchého alebo bystrozrakého alebo slepého? Či nie som to ja, Jehova?“ (2. Mojž. 4:11)

⁶ Aké poučenie z toho pre Mojžiša vyplývalo? Nemusel sa báť. Poslal ho predsa Jehova a poskytol mu všetko potrebné, aby mohol odovzdať faraónovi jeho slová. A čo faraón? Ten nepredstavoval pre Jehovu žiadnu hrozbu. V minulosti sa už niekoľkokrát stalo, že Božím služobníkom hrozilo nebezpečenstvo od egyptských vládcov. Mojžiš pravdepodobne premýšľal o tom, ako Jehova počas vlády iných faraónov chránil Abraháma, Jozefa a aj jeho samotného. (1. Mojž. 12:17–19; 41:14, 39–41; 2. Mojž. 1:22–2:10) S vierou v Jehovu, v „Toho, ktorý je neviditeľný“, sa Mojžiš odvážne postavil pred faraóna a povedal mu všetko, čo mu Jehova prikázal.

7. Ako viera v Jehovu chránila jednu sestru?

⁷ Viera v Jehovu chránila aj našu sestru Ellu, aby nepodľahla strachu z človeka. V roku 1949 ju v Estónsku uväznila KGB. Prinútili ju vyzliecť sa donaha a mladí policajti sa na ňu pozerali. „Cítila som sa veľmi ponížená,“ hovorí, „ale keď som sa pomodlila k Jehovovi, moje srdce zaplavil pokoj.“ Potom dali Ellu na tri dni do samoväzby. Spomína: „Dôstojníci na mňa kričali: ,Uvidíš, že na meno Jehova si v Estónsku už nikto nespomenie! Ty ideš do tábora a ostatní idú na Sibír!‘ S posmechom dodali: ,Kde je ten tvoj Jehova?‘“ Podľahla Ella strachu z človeka alebo dôverovala Jehovovi? Keď ju vypočúvali a keď sa jej posmievali, smelo odpovedala: „Veľa som o tom premýšľala, ale radšej budem žiť vo väzení a zachovám si svoj vzťah k Bohu, než by som mala získať slobodu a stratiť jeho schválenie.“ Pre Ellu  bol Jehova rovnako skutočný ako muži, ktorí stáli pred ňou. Viera jej pomohla zachovať si rýdzosť.

8., 9. a) Čo je najlepšou zbraňou proti strachu z človeka? b) Čo by si mal mať stále na mysli, ak ti hrozí, že podľahneš strachu z človeka?

⁸ Viera v Jehovu ti pomôže prekonať obavy. Keby ti nejakí vysoko postavení úradníci chceli zabrániť uctievať Boha, mohlo by sa zdať, že tvoj život, blaho i budúcnosť je v ich rukách. Možno ti v takej chvíli napadne, či je rozumné pokračovať v službe Jehovovi a postaviť si proti sebe úrady. Vtedy si spomeň na to, že zbraňou proti strachu z človeka je viera v Boha. (Prečítajte Príslovia 29:25.) Jehova kladie otázku na zamyslenie: „Kto si ty, že by si sa mal báť smrteľného človeka, ktorý zomrie, a syna ľudí, ktorý zanikne len ako zelená tráva?“ (Iz. 51:12, 13)

⁹ Stále maj na mysli, že Jehova je tvoj všemocný Otec. Vidí, ako jeho služobníci znášajú nespravodlivé zaobchádzanie, má s nimi súcit a koná v ich prospech. (2. Mojž. 3:7–10) Keď musíš svoju vieru obhajovať pred vládnymi autoritami, pamätaj na Ježišove slová: „Nebuďte úzkostliví, ako alebo čo máte hovoriť; lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte hovoriť.“ (Mat. 10:18–20) Ľudskí panovníci a vládne autority nepredstavujú pre Jehovu žiadnu hrozbu. Keď si budeš už teraz posilňovať svoju vieru v Jehovu, budeš ho vnímať tak, akoby si ho videl, ako toho, kto ti túži prísť na pomoc.

10. a) Čo prikázal Jehova Izraelitom v mesiaci nisan roku 1513 pred n. l.? b) Prečo Mojžiš poslúchol Boží pokyn?

¹⁰ V mesiaci nisan roku 1513 pred n. l. Jehova povedal Mojžišovi a Áronovi, aby odovzdali Izraelitom tento neobvyklý pokyn: Vyberte zdravé kozľa alebo baránka, zabite ho a jeho krvou pokropte zárubne dverí svojho domu. (2. Mojž. 12:3–7) Ako na to Mojžiš reagoval? Apoštol Pavol o ňom neskôr napísal: „Vierou slávil pesach a pokropenie krvou, aby sa ničiteľ nedotkol ich prvorodených.“ (Hebr. 11:28) Mojžiš vedel, že Jehovovi môže dôverovať, a preto veril jeho slovám, že nad egyptskými prvorodenými vykoná rozsudok.

11. Prečo Mojžiš varoval ostatných?

¹¹ Mojžišovi synovia sa v tom čase zrejme nachádzali v madianskej krajine, ďaleko od „ničiteľa“. * (2. Mojž. 18:1–6) Hoci Mojžišovi synovia boli v bezpečí, Mojžiš miloval svojich blížnych, a preto poslušne varoval izraelské rodiny, že život ich prvorodených synov je ohrozený. V Biblii čítame: „Pohotovo zvolal všetkých izraelských starších mužov a povedal im... ‚Zabite obeť pesach.‘“ (2. Mojž. 12:21)

12. Aké dôležité posolstvo máme ohlasovať podľa Božieho pokynu?

¹² Jehovov ľud dnes s podporou anjelov ohlasuje dôležité posolstvo: „Bojte sa Boha a oslavujte ho, lebo prišla hodina jeho súdu, a preto uctievajte Toho, ktorý utvoril nebo a zem a more a pramene vôd.“ (Zjav. 14:7) Teraz je čas oznamovať toto posolstvo. Musíme varovať svojich blížnych, aby opustili Veľký Babylon, ak nechcú „dostať časť z jeho rán“. (Zjav. 18:4) „Iné ovce“ spolu s pomazanými kresťanmi prosia všetkých, ktorí sú odcudzení Bohu, aby sa s ním zmierili. (Ján 10:16; 2. Kor. 5:20)

13. Vďaka čomu porastie naša túžba oznamovať dobré posolstvo?

¹³ Sme presvedčení, že „hodina súdu“ už nastala. Veríme tiež, že Jehova má na to opodstatnené dôvody, keď  zdôrazňuje, aké naliehavé je zvestovať dobré posolstvo a robiť učeníkov. Apoštol Ján dostal videnie, v ktorom „videl štyroch anjelov stáť na štyroch uhloch zeme, pevne držiacich štyri zemské vetry“. (Zjav. 7:1) Vidíš aj ty očami viery týchto anjelov pripravených uvoľniť pustošivé vetry veľkého súženia, ktoré postihne tento svet? Ak áno, budeš zvestovať dobré posolstvo s dôverou.

14. Čo nás podnecuje, aby sme „varovali zlého pred jeho zlou cestou“?

¹⁴ Praví kresťania sa už dnes tešia z priateľstva s Jehovom a z nádeje na večný život. No uvedomujeme si, že každý z nás má zodpovednosť „varovať zlého pred jeho zlou cestou, tak aby bol zachovaný nažive“. (Prečítajte Ezechiela 3:17–19.) Samozrejme, nezvestujeme len preto, aby sme sa vyhli vine krvi. Robíme to najmä z lásky k Jehovovi a k blížnemu. Ježiš nám v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi ukázal, ako sa prejavuje láska a súcit. Polož si otázku: Som „pohnutý ľútosťou“ tak ako Samaritán, a preto vydávam svedectvo? Určite sa nechceme vyhovárať, lebo by sme boli ako kňaz či Lévita z podobenstva, ktorí prešli „po náprotivnej strane“. (Luk. 10:25–37) Viera v Božie sľuby a láska k blížnemu nás podnieti, aby sme vo zvestovateľskej službe robili všetko, čo môžeme, kým sa toto dielo neskončí.

15. Prečo si Izraeliti mysleli, že sú v pasci?

¹⁵ Viera v „Toho, ktorý je neviditeľný“, posilnila Mojžiša aj vo  chvíli, keď sa Izraeliti po odchode z Egypta ocitli v nebezpečenstve. Biblická správa hovorí: „Synovia Izraela začali dvíhať oči, a hľa, Egypťania pochodovali za nimi; a synovia Izraela dostali veľký strach a začali kričať k Jehovovi.“ (2. Mojž. 14:10–12) Mala ich táto situácia zaskočiť? Nie, lebo Jehova predpovedal: „Nechám, aby sa zatvrdilo faraónovo srdce a istotne sa poženie za nimi a získam si slávu prostredníctvom faraóna a všetkých jeho vojenských síl; a Egypťania istotne poznajú, že ja som Jehova.“ (2. Mojž. 14:4) Napriek tomu sa Izraeliti nedokázali na tieto ťažkosti pozerať očami viery. Červené more pred sebou a faraónove rýchle bojové vozy za sebou vnímali ako neprekonateľné prekážky. A navyše ich viedol starý, 80-ročný pastier! Zdalo sa im, že sú v pasci.

16. Ako viera posilnila Mojžiša pri Červenom mori?

¹⁶ Avšak Mojžiš nemal strach. Prečo? Lebo očami viery videl niečo oveľa silnejšie než more alebo vojsko. Videl „záchranu od Jehovu“ a bol si istý, že Jehova bude za Izraelitov bojovať. (Prečítajte 2. Mojžišovu 14:13, 14.) Keď Boží ľud videl Mojžišovu vieru, povzbudilo ich to a posilnilo. V Biblii čítame: „Vierou prešli cez Červené more ako po suchej zemi, ale keď sa to odvážili Egypťania, boli pohltení.“ (Hebr. 11:29) Nato „sa ľud začal báť Jehovu a veriť Jehovovi a jeho sluhovi Mojžišovi“. (2. Mojž. 14:31)

17. Ako bude naša viera čoskoro vyskúšaná?

¹⁷ Čoskoro sa aj my môžeme ocitnúť v nebezpečenstve. Keď bude vrcholiť veľké súženie, vlády tohto sveta už budú mať za sebou zničenie omnoho väčších a početnejších náboženských organizácií, ako je tá naša. (Zjav. 17:16) Jehova prorocky prirovnáva naše zraniteľné postavenie k „územiu otvorenej krajiny“, kde ľudia „bývajú bez múrov a nemajú ani závoru, ani dvere“. (Ezech. 38:10–12, 14–16) Z ľudského pohľadu sa bude zdať, že nemáme žiadnu nádej na prežitie. Ako zareaguješ?

18. Vysvetli, prečo môžeme zostať pevní počas veľkého súženia.

¹⁸ Nemusíš sa báť. Prečo? Lebo Jehova tento útok na Boží ľud predpovedal a oznámil nám aj jeho výsledok: „‚A stane sa v ten deň, v deň, keď príde Góg na pôdu Izraela,‘ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu, ‚že mi stúpne do nosa môj zúrivý hnev. A v svojom zápale, v ohni svojej zúrivosti budem musieť hovoriť.‘“ (Ezech. 38:18–23) Potom Boh zničí všetkých, ktorí chcú uškodiť jeho ľudu. Keď budeš mať vieru, že Jehova ťa počas svojho „veľkého a bázeň vzbudzujúceho dňa“ ochráni, zachováš si rýdzosť a „uvidíš záchranu od Jehovu“. (Joel 2:31, 32)

19. a) Aký blízky vzťah mal Mojžiš k Jehovovi? b) Čím si môžeš byť istý, ak budeš na Jehovu pamätať „na všetkých svojich cestách“?

¹⁹ Už teraz sa pripravuj na tieto vzrušujúce udalosti, a to tak, že zostávaš „pevný, akoby [si] videl Toho, ktorý je neviditeľný“. Posilňuj si priateľstvo s Jehovom pravidelným štúdiom a modlitbou. Mojžiš mal taký blízky vzťah k Jehovovi a Jehova ho použil takým mimoriadnym spôsobom, že Biblia o ňom hovorí ako o človeku, „ktorého poznal Jehova tvárou v tvár“. (5. Mojž. 34:10) Je pravda, že Mojžiš bol výnimočným prorokom. Ale ak máš vieru, aj ty si môžeš vytvoriť k Jehovovi taký dôverný vzťah, že ho budeš akoby vidieť. Božie Slovo ťa povzbudzuje, že ak budeš na Jehovu pamätať „na všetkých svojich cestách“, bude ťa stále viesť a „on sám urovná tvoje chodníky“. (Prísl. 3:6)