Dávid, kráľ starovekého Izraela, chválil svojho Stvoriteľa slovami tejto piesne: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ (Žalm 40:8) V konaní Božej vôle nachádzal skutočné potešenie, a to napriek ťažkostiam a tlakom, ktoré zažíval. A nebol jediný, kto s potešením slúžil pravému Bohu.

Apoštol Pavol vztiahol slová zo Žalmu 40:8 na Mesiáša, čiže Krista. Napísal: „Keď [Ježiš] prichádza do sveta, hovorí: ‚Obeť a obetný dar si nechcel, ale pripravil si mi telo. Úplné zápalné obete a obeť za hriech si neschválil.‘ Nato som povedal: ‚Hľa, prišiel som (vo zvitku knihy je o mne napísané), aby som konal, ó, Bože, tvoju vôľu.‘“ (Hebr. 10:5–7)

Keď bol Ježiš na zemi, rád pozoroval stvorenie, trávil čas s priateľmi a tešil sa z dobrého jedla. (Mat. 6:26–29; Ján 2:1, 2; 12:1, 2) No to, čo bolo preňho prvoradé a čo mu prinášalo najväčšiu radosť, bolo konať vôľu svojho nebeského Otca. Ježiš dokonca povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:34; 6:38) Učeníci sa od svojho Pána naučili tajomstvu pravého šťastia. S veľkou radosťou, ochotne a horlivo oznamovali druhým posolstvo o Kráľovstve. (Luk. 10:1, 8, 9, 17)

Ježiš dal svojim nasledovníkom tento príkaz: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ (Mat. 28:19, 20) Tento príkaz poslúchame tak, že zvestujeme ľuďom  dobré posolstvo všade, kde ich možno nájsť, vykonávame opätovné návštevy u tých, ktorí prejavili záujem a vedieme s nimi biblické štúdium. To je pre nás zdrojom veľkej radosti.

O tom, či nám služba prináša radosť, rozhoduje náš postoj, nie reakcia ľudí. Prečo stále oznamujeme dobré posolstvo, aj keď sa stretávame s ľahostajnosťou či s nezáujmom? Lebo si uvedomujeme, že keď zvestujeme posolstvo o Kráľovstve a robíme učeníkov, dávame tým najavo lásku k Bohu a k blížnym. V stávke sú životy — náš život i život našich blížnych. (Ezech. 3:17–21; 1. Tim. 4:16) Pozrime sa teraz na niekoľko návrhov, ktoré už mnohým zvestovateľom pomohli udržať si alebo obnoviť svoju horlivosť v službe v náročných obvodoch.

Dobré výsledky v službe často dosiahneme vtedy, keď používame vhodné otázky. Jedno ráno zbadala Amalia v parku muža, ktorý si čítal noviny. Prišla k nemu a opýtala sa ho, či našiel v novinách nejakú dobrú správu. Keď odpovedal, že nie, pokračovala: „Ja mám pre vás dobrú správu o Božom Kráľovstve.“ To ho zaujalo a prijal ponuku biblického štúdia. V tomto parku zaviedla Amalia nakoniec tri biblické štúdiá.

Janice urobila pracovisko svojím obvodom. Člena ochranky a jeho kolegyňu zaujal jeden článok v Strážnej veži, a tak im Janice navrhla, že im bude nosiť časopisy pravidelne. To isté navrhla kolegovi, na ktorého zapôsobilo, akým rôznym témam sa venuje Strážna veža a Prebuďte sa! Aj ďalšia pracovníčka požiadala o časopisy. „Také požehnanie od Jehovu!“ povedala Janice. Napokon si v práci vytvorila trasu s časopismi, na ktorej mala 11 odberateľov.

Jeden cestujúci dozorca radil zvestovateľom, aby v službe z domu do domu nekončili rozhovor len tak, že domácemu povedia, že prídu opäť. Odporučil im, aby sa opýtali: „Mohol by som vám ukázať, ako prebieha biblické štúdium?“ alebo „Kedy by vám vyhovovalo, aby som prišiel a pokračovali by sme v tomto rozhovore?“ Cestujúci dozorca podal správu, že bratia a sestry v jednom zbore zaviedli týmto spôsobom za týždeň 44 biblických štúdií.

Vykonávať opätovné návštevy včas, ak je to možné, do niekoľkých dní od prvého rozhovoru, býva veľmi účinné. Prečo? Lebo tým dáme najavo, že túžime pomôcť úprimným ľuďom porozumieť Biblii. Keď sa jednej ženy opýtali, prečo súhlasila s biblickým štúdiom s Jehovovými svedkami, odpovedala: „Začala som študovať,  lebo mali o mňa úprimný záujem a prejavovali mi lásku.“

Madaí viedla krátko po skončení školy priekopníckej služby 15 biblických štúdií a ďalších 5 odovzdala zvestovateľom zo zboru. Niekoľkí z jej záujemcov začali pravidelne chodiť na zhromaždenia. Čo pomohlo Madaí zaviesť toľko štúdií? V škole im zdôrazňovali, aké dôležité je vracať sa za ľuďmi, ktorí prejavili záujem, až kým ich nenájdeme doma. Ďalšia sestra, ktorá mnohým pomohla spoznať pravdu, hovorí: „Naučila som sa, že ak máme pomôcť ľuďom spoznať Jehovu, najdôležitejšia je vytrvalosť vo vykonávaní opätovných návštev.“

Opakovane navštevovať ľudí a viesť biblické štúdiá si vyžaduje veľké úsilie. No môžeme si byť istí, že toto úsilie bude bohato odmenené. Keď sa dávame k dispozícii vo zvestovaní posolstva o Kráľovstve, pomáhame druhým, aby „prišli k presnému poznaniu pravdy“, čo im môže priniesť záchranu. (1. Tim. 2:3, 4) A nám to prináša spokojnosť a radosť, ktorá sa nedá s ničím porovnať.