Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Riaďme sa v službe Zlatým pravidlom

Riaďme sa v službe Zlatým pravidlom

„Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ (MAT. 7:12)

1. Je dôležité, ako sa k ľuďom v službe správame? Uveď príklad. (Pozri obrázok v úvode článku.)

PRED niekoľkými rokmi boli manželia z Fidži v službe, v rámci ktorej pozývali ľudí na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti. Keď sa rozprávali s jednou paňou pred jej domom, začalo pršať. Brat jej podal dáždnik, zatiaľ čo on s manželkou stáli pod druhým. Keď manželia uvideli túto ženu na Pamätnej slávnosti, veľmi ich to potešilo. Pani priznala, že z toho, čo jej pri prvej návšteve hovorili, si veľa nepamätá. Ale ich správanie na ňu tak zapôsobilo, že jednoducho musela prísť. Čím bolo ich správanie také výnimočné? Títo manželia sa riadili Zlatým pravidlom.

2. Čo je Zlaté pravidlo a ako ho môžeme uplatniť?

Čo je Zlaté pravidlo? Je to rada, ktorú dal Ježiš: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ (Mat. 7:12) Ako môžeme toto pravidlo uplatniť? V zásade dvoma spôsobmi. Najprv si položme otázku: Keby som bol na mieste toho človeka, ako by som chcel, aby sa ku mne druhí správali? Potom podľa toho konajme a snažme sa tomu človeku čo najviac prispôsobiť. (1. Kor. 10:24)

3., 4. a) Vysvetli, prečo by sme Zlaté pravidlo nemali uplatňovať iba medzi našimi spolukresťanmi. b) O čom budeme hovoriť v tomto článku?

 Zlaté pravidlo často vzťahujeme na to, ako sa správať k spoluveriacim. No Ježiš nehovoril, že by sme sa ním mali riadiť iba v spoločnosti ľudí, ktorí majú rovnakú vieru ako my. Naopak, zmienil sa o ňom, keď vysvetľoval, ako sa správať k ľuďom vo všeobecnosti, dokonca k našim nepriateľom. (Prečítajte Lukáša 6:27, 28, 31, 35.) Ak máme uplatňovať Zlaté pravidlo voči našim nepriateľom, o čo viac by sme sa ním mali riadiť v službe, keď sa rozprávame s ľuďmi, ktorí môžu byť „správne naklonení k večnému životu“! (Sk. 13:48)

Teraz budeme hovoriť o štyroch otázkach, na ktoré by sme mali pamätať, keď sme v službe: Koho oslovujeme? Kde ľudí oslovujeme? Kedy je najvhodnejší čas oslovovať ľudí? A ako by sme ich mali oslovovať? Vďaka týmto otázkam sa budeme vedieť vžiť do ich pocitov a pri zvestovaní dobrého posolstva sa im prispôsobiť. (1. Kor. 9:19–23)

KOHO OSLOVUJEME?

5. Aké otázky si môžeme položiť?

Každý človek, s ktorým v službe hovoríme, má jedinečnú osobnosť, pochádza z iného prostredia a má vlastné starosti. (2. Par. 6:29) Keď sa s niekým rozprávame o dobrom posolstve, položme si otázky: Keby sme si teraz vymenili úlohy, ako by som chcel, aby sa na mňa pozeral? Páčilo by sa mi, keby ma považoval iba za nejakého anonymného človeka, ktorý žije niekde v okolí? Alebo by som chcel, aby ma vnímal ako jednotlivca, ktorý má svoju osobnosť? Keď premýšľame o takýchto otázkach, môžeme v rozhovore s každým človekom zvoliť osobitný prístup.

6., 7. Ako by sme sa mali správať k niekomu, kto je nepriateľsky naladený?

Nikto nie je rád, keď ho druhí označia za nepríjemného človeka. Znázornime si to. Ako kresťania sa veľmi snažíme uplatňovať biblickú radu, aby bola „naša reč vždy ľúbezná“. (Kol. 4:6) Ale keďže sme nedokonalí, niekedy povieme niečo, čo neskôr ľutujeme. (Jak. 3:2) Ak sa nám stane, že s niekým nehovoríme celkom láskavo — možno preto, že nemáme svoj deň —, nechceli by sme, aby nás označil za hrubého alebo netaktného. Dúfali by sme, že bude mať pre nás pochopenie. Nemali by sme rovnako premýšľať o druhých?

Ak sa v službe rozprávame s niekým, kto je nepriateľsky naladený, nemali by sme ho hneď odsúdiť. Snažme sa pochopiť, prečo sa tak správa. Možno zažíva stres v práci či v škole alebo má vážne zdravotné ťažkosti. Často sa stáva, že domáci, ktorý spočiatku reaguje podráždene, zmení svoj postoj, keď sa k nemu svedkovia správajú s miernosťou a úctou. (Prísl. 15:1; 1. Petra 3:15)

8. Prečo by sme sa nemali zdráhať zvestovať posolstvo o Kráľovstve „ľuďom každého druhu“?

V službe sa stretávame s ľuďmi, ktorí pochádzajú z rôzneho prostredia. Len za posledných niekoľko rokov vyšlo v Strážnej veži v rubrike „Biblia mení životy“ viac ako 60 príbehov ľudí, ktorí sa dokázali zmeniť. Niektorí z nich boli predtým zlodejmi, alkoholikmi, členmi gangu či narkomanmi. Iní boli aktívni v politickom živote, boli cirkevnými predstaviteľmi alebo boli zameraní na kariéru. Ďalší viedli nemravný spôsob  života. No všetci si vypočuli dobré posolstvo, súhlasili s biblickým štúdiom, urobili vo svojom živote zmeny a prijali pravdu. Preto by sme si nemali myslieť, že niektorí ľudia posolstvo o Kráľovstve nikdy neprijmú. (Prečítajte 1. Korinťanom 6:9–11.) Naopak, na dobré posolstvo môžu zareagovať „ľudia každého druhu“. (1. Kor. 9:22)

KDE ĽUDÍ OSLOVUJEME?

9. Prečo by sme mali rešpektovať vlastnícke práva druhých?

Kde oslovujeme ľudí, keď sme v službe? Väčšinou je to v ich domovoch. (Mat. 10:11–13) Pokiaľ ide o nás, ceníme si, keď druhí rešpektujú naše vlastnícke práva, k čomu patrí právo rozhodovať o tom, kto vstúpi do nášho domu alebo na náš pozemok. Náš domov je pre nás dôležitý. Chceme, aby nám poskytoval bezpečie a súkromie. A k našim blížnym chceme pristupovať rovnako. Preto keď sme v službe z domu do domu, mali by sme si dávať pozor na to, aby sme rešpektovali ich vlastnícke práva. (Sk. 5:42)

10. Ako by sme sa mali správať, aby sme neznepokojovali ľudí v obvode?

10 V tomto svete, kde je kriminalita na dennom poriadku, sú mnohí ľudia podozrievaví voči cudzím. (2. Tim. 3:1–5) K ich podozrievavosti by sme nemali pridávať. Predstavme si napríklad, že prichádzame k domu a zazvoníme. Nikto neotvára, a tak sme v pokušení nazrieť cez okno alebo chodiť po pozemku, či nenájdeme niekoho doma. Ako by na to reagovali majitelia domu vo vašom obvode? Znepokojilo by ich to? A ako by sa na to pozerali susedia? Je pravda, že sa usilujeme dôkladne prepracovať naše obvody. (Sk. 10:42) Máme dobré pohnútky, túžime oznámiť ľuďom pozitívne posolstvo. (Rim. 1:14, 15) Je však múdre, keď sa vyhýbame čomukoľvek, čo by mohlo ľudí v obvode príliš rozrušovať. Apoštol Pavol napísal: „Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok.“ (2. Kor. 6:3) Keď v službe berieme ohľad na vlastnícke práva druhých, niektorých môže naše správanie pritiahnuť k pravde. (Prečítajte 1. Petra 2:12.)

Vždy rešpektujme vlastnícke práva majiteľa domu a jeho súkromie (Pozri 10. odsek.)

KEDY ĽUDÍ OSLOVUJEME?

11. Prečo si ceníme, keď druhí berú ohľad na náš čas?

11 Keďže sme kresťania, väčšina z nás má veľa povinností. Aby sme si ich dokázali plniť, určujeme si priority a svoje činnosti si dobre plánujeme. (Ef. 5:16; Fil. 1:10) Keď nám plán niečo naruší, môže nás to vyviesť z miery. Preto si ceníme, keď druhí berú ohľad na to, koľko času im môžeme venovať. Ako môžeme uplatniť Zlaté pravidlo a dať najavo, že berieme do úvahy ľudí, s ktorými sa v službe rozprávame?

12. Ako môžeme zistiť, kedy je najvhodnejší čas prichádzať za ľuďmi v obvode?

12 Mali by sme sa snažiť zistiť, kedy je najvhodnejší čas na to, aby sme navštevovali ľudí v našom obvode. Kedy sú zvyčajne doma? Kedy je väčšia pravdepodobnosť, že si nás vypočujú? Urobíme dobre, keď podľa toho upravíme svoj časový rozvrh. V niektorých častiach sveta prináša služba z domu do domu najlepšie výsledky neskoro popoludní alebo podvečer. Ak je to tak aj vo vašom obvode, mohli by ste sa tomu prispôsobiť a aspoň niekedy ísť do služby z domu do domu v tomto čase? (Prečítajte 1. Korinťanom 10:24.) Môžeme si byť istí, že Jehova požehná obete, ktoré prinášame, keď prichádzame za  ľuďmi v čase, ktorý im najviac vyhovuje.

13. Akým spôsobom ukážeme, že berieme na domáceho ohľad?

13 Akým ďalším spôsobom môžeme ukázať, že berieme na ľudí ohľad? Keď nájdeme niekoho, kto je ochotný nás počúvať, mali by sme mu vydať svedectvo, ale nemali by sme sa zdržať príliš dlho. Domáci si ten čas možno vyhradil na niečo, čo je preňho dôležité. Ak povie, že nemá čas, povedzme mu, že budeme struční, a slovo dodržme. (Mat. 5:37) Na záver rozhovoru sa ho opýtajme, či môžeme prísť opäť a v akom čase by mu to vyhovovalo. Niektorí zvestovatelia zvyknú povedať: „Rád by som sa u vás opäť zastavil. Môžem vám predtým zavolať alebo poslať esemesku, či vám do toho niečo neprišlo?“ Keď svoj časový plán prispôsobujeme ľuďom v obvode, napodobňujeme príklad Pavla, ktorý „nehľadal svoju vlastnú výhodu, ale výhodu mnohých, aby boli zachránení“. (1. Kor. 10:33)

AKO BY SME MALI ĽUDÍ OSLOVOVAŤ?

14. – 16. a) Prečo by sme mali domácemu objasniť účel našej návštevy? Znázorni to. b) Aký prístup sa osvedčil jednému cestujúcemu dozorcovi?

14 Predstavme si, že nám jedného dňa zazvoní telefón a ozve sa v ňom neznámy hlas. Ktosi sa nás pýta, aké jedlá máme radi. Premýšľame, kto to je a čo vlastne chce. Zo slušnosti sa s ním chvíľu rozprávame, ale potom mu pravdepodobne  naznačíme, že chceme rozhovor ukončiť. Teraz túto situáciu pozmeňme. Predstavme si, že ten človek sa nám predstaví, vysvetlí, že pracuje v oblasti zdravej výživy a zdvorilo nám povie, že má pre nás užitočné informácie. Po takom úvode by sme si ho asi vypočuli ochotnejšie. Teda privítame, keď nám druhí jasne, ale taktne povedia, prečo chcú s nami hovoriť. Ako by sme mohli rovnakú zdvorilosť prejavovať ľuďom, keď sme v službe?

15 Domáci často očakáva, že mu hneď povieme, prečo sme prišli. Je pravda, že máme preňho cenné informácie. Ale ako by reagoval, keby sme sa ani nepredstavili, len ho zrazu prekvapili nejakou otázkou, napríklad: „Ak by ste mohli vyriešiť nejaký svetový problém, ktorý by to bol?“ My vieme, prečo kladieme túto otázku — chceme zistiť, o čom ten človek premýšľa a potom obrátiť pozornosť na Bibliu. Ale domáci si možno v duchu hovorí: Kto to je? O čo mu ide? Preto by sme sa mali snažiť, aby domáci nebol v rozpakoch. (Fil. 2:3, 4) Ako to môžeme robiť?

16 Jednému cestujúcemu dozorcovi sa osvedčil takýto prístup: Keď domáceho pozdraví a predstaví sa, podá mu traktát Chceli by ste spoznať pravdu? a povie: „Dnes dávame každému v okolí takýto výtlačok. Obsahuje odpoveď na šesť otázok, ktoré ľudí zaujímajú. Nech sa páči.“ Brat hovorí, že keď ľudia poznajú účel našej návštevy, väčšina sa trochu upokojí a sú zhovorčivejší. Cestujúci dozorca sa ďalej opýta: „Premýšľali ste už o niektorej z týchto otázok?“ Keď si domáci jednu otázku vyberie, brat otvorí traktát a rozoberie, čo o tom hovorí Biblia. Ak si nevie vybrať, brat zvolí tému sám, aby nepriviedol domáceho do pomykova, a vedie rozhovor ďalej. Samozrejme, je veľa spôsobov, ako začať rozhovor. Niekde ľudia očakávajú, že dodržíme určité formality, kým prejdeme k účelu našej návštevy. Dôležité však je prispôsobiť svoj prístup miestnym zvykom.

STÁLE SA V SLUŽBE RIAĎME ZLATÝM PRAVIDLOM

17. Aké sú niektoré spôsoby, ktorými dáme najavo, že sa v službe riadime Zlatým pravidlom?

17 Aké sú teda niektoré spôsoby, ktorými dáme najavo, že sa v službe riadime Zlatým pravidlom? Uznávame, že každý človek má jedinečnú osobnosť, a podľa toho k nemu pristupujeme. Rešpektujeme vlastnícke práva domáceho. Snažíme sa chodiť do služby v čase, keď sú ľudia zvyčajne doma a sú prístupnejší. A oslovujeme ich tak, aby boli ochotní nás počúvať.

18. Aké ovocie to prináša, keď sa v službe riadime Zlatým pravidlom?

18 Keď sa k ľuďom v našich obvodoch správame tak, ako by sme chceli, aby sa druhí správali k nám, prináša to dobré ovocie. Ak sme zdvorilí a taktní, nechávame tým svietiť naše svetlo, umocňujeme hodnotu biblických zásad a vzdávame slávu nášmu nebeskému Otcovi. (Mat. 5:16) Svojím správaním môžeme pritiahnuť k pravde viac ľudí. (1. Tim. 4:16) Či už ľudia zareagujú na posolstvo o Kráľovstve, alebo nie, môžeme mať dobrý pocit z toho, že robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme dovŕšili svoju službu. (2. Tim. 4:5) Napodobňujme apoštola Pavla, ktorý napísal: „Všetko robím pre dobré posolstvo, aby som mal na ňom účasť s inými.“ (1. Kor. 9:23) Preto sa v službe stále riaďme Zlatým pravidlom.