Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako môžeme pomáhať rozvedeným spolukresťanom

Ako môžeme pomáhať rozvedeným spolukresťanom

Zrejme poznáš niekoho, kto je rozvedený. Nie je to nič prekvapujúce, lebo rozvod je dnes bežným javom. Napríklad z jedného prieskumu v Poľsku vyplynulo, že najčastejšie sa rozvádzajú tridsiatnici, ktorí žijú v manželstve tri až šesť rokov. Rozvod sa však netýka iba tejto vekovej skupiny.

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2012 vstúpilo do manželstva 26 006 párov a rozviedlo sa 11 650 párov. Podobná situácia je v mnohých vyspelých krajinách.

ZMIETANÍ NEGATÍVNYMI EMÓCIAMI

Hoci rozvod je každodennou realitou, prináša smútok a bolesť. Istá skúsená manželská poradkyňa z východnej Európy vysvetľuje: „Rozvodom sa len oficiálne potvrdí to, čo sa už stalo — rozpad vzťahu a následné odlúčenie. Emocionálne je to veľmi bolestivé.“ Dodáva, že často nasleduje „záplava silných emócií — hnev, ľútosť, sklamanie, zúfalstvo a hanba“. Niekedy sa dostavia aj samovražedné myšlienky. „Po rozvode prichádza ďalšia fáza. Rozvedeného človeka premáha pocit prázdnoty a odcudzenia a začne si klásť otázky: Teraz, keď som rozvedený, kto vlastne som? Mám ešte pre čo žiť?“

Ewa rozpráva, ako sa cítila pred niekoľkými rokmi, keď sa jej rozpadlo manželstvo: „Po rozvode som od susedov a kolegov akoby dostala nálepku ‚rozvedená‘. Strašne som sa hanbila a zároveň ma to hnevalo. Zostala som sama s dvoma malými deťmi a zrazu som im musela byť nielen matkou, ale aj otcom.“ * Adam bol pred rozvodom 12 rokov zborovým starším a druhí si ho vážili. Hovorí: „Stratil som skoro všetku sebaúctu. Niekedy do mňa vstúpi hnev a najradšej by som nikoho nevidel.“

STRATA VNÚTORNEJ ROVNOVÁHY

Niektorí ľudia sa po rozvode trápia tým, čo im prinesie budúcnosť a je pre nich ťažké znovu získať vnútornú rovnováhu. Niekedy to trvá celé roky. Môžu prísť k záveru, že sa o nich nikto nezaujíma. Istá redaktorka tiež píše, že musia „úplne zmeniť svoje návyky a naučiť sa riešiť problémy sami“.

Stanisław spomína: „Moja exmanželka mi po rozvode nedovoľovala stretávať sa s našimi dvoma dcérkami. Mal som pocit, že na mne nikomu nezáleží a že ma opustil aj Jehova. Stratil  som chuť do života. Neskôr som si uvedomil, ako veľmi som sa mýlil.“ Neistotu z budúcnosti pociťovala po rozvode aj Wanda: „Bola som presvedčená, že zakrátko sa o mňa ani o moje deti nebude nikto zaujímať, ani spoluveriaci. No dnes vidím, že bratia vždy stáli pri nás a pomáhali mi, keď som sa snažila vychovávať deti tak, aby slúžili Jehovovi.“

Z týchto vyjadrení vidno, že niektorí kresťania sa po rozvode ocitnú v zajatí negatívnych emócií. Majú o sebe nízku mienku, myslia si, že za nič nestoja a nezaslúžia si pozornosť ostatných. Zároveň sú kritickí aj voči svojmu okoliu. A tak sa i na zbor začnú pozerať ako na miesto, kde sa stretávajú len s ľahostajnosťou a nezáujmom. Z toho, čo zažil Stanisław a Wanda, však vyplýva, že rozvedení si časom môžu uvedomiť, že bratia a sestry sa o nich veľmi zaujímajú a že to vlastne robili od samého začiatku.

POCIT OSAMELOSTI

Napriek našim najlepším snahám sa stáva, že rozvedených spolukresťanov z času na čas premôže osamelosť. Najmä sestry môžu mať pocit, že sú úplne opustené. Alicja pripúšťa: „Odkedy som sa rozviedla, uplynulo už osem rokov. No aj tak sa niekedy cítim menejcenná. V takých chvíľach sa utiahnem do ústrania, plačem a ľutujem sa.“

Každý, kto zažil rozvod, dobre pozná tieto pocity. Biblia však radí, aby sa človek neoddeľoval od druhých. Keby túto radu neposlúchol, mohlo by to viesť k tomu, že zavrhne „každú praktickú múdrosť“. (Prísl. 18:1) Osamelý človek by si mal uvedomiť, že by nebolo múdre ani to, keby opakovane hľadal rady a útechu u tej istej osoby opačného pohlavia. Potom by už mohol byť len krôčik k tomu, aby medzi nimi vzniklo citové puto, ktoré by nemuselo byť za určitých okolností vhodné.

Naši rozvedení spolukresťania sú často zmietaní rôznymi pocitmi, od úzkosti z toho, čo ich čaká v budúcnosti, po osamelosť či dokonca zavrhnutie. Tieto pocity sú prirodzené a je ťažké sa s nimi vyrovnať. Preto napodobňujme Jehovu a verne podporujme našich bratov a sestry, ktorí sa ocitli v takej situácii. (Žalm 55:22; 1. Petra 5:6, 7) Môžeme si byť istí, že si budú veľmi vážiť akúkoľvek pomoc, ktorú im poskytneme. Pocítia, že v zbore majú pravých priateľov! (Prísl. 17:17; 18:24)

^ 6. ods. Niektoré mená boli zmenené.