V ROKU 537 pred n. l. Boží ľud opustil Babylon a vrátil sa do Jeruzalema. Jehovovi záležalo na tom, aby sa im putovalo čo najlepšie, a preto dal pokyn: „Vyčistite cestu ľudu. Nasypte, nasypte cestu. Zbavte ju kamenia.“ (Iz. 62:10) Čo Židia urobili, aby poslúchli tento pokyn? Možno vyslali napred skupiny robotníkov, ktoré mali za úlohu pripraviť cestu, napríklad zasypať výmole a vyrovnať hrboľaté miesta. To mohlo ich bratom uľahčiť cestu späť do vlasti.

Cesta Židov do Jeruzalema v určitom zmysle pripomína cestu k duchovným cieľom. Jehova chce, aby touto cestou kráčali všetci jeho služobníci a aby im v tom nebránili žiadne zbytočné prekážky. Jeho Slovo nás nabáda: „Uhlaď dráhu svojej nohe a nech sú všetky tvoje cesty pevne založené.“ (Prísl. 4:26) Múdrosť tejto Božej rady si môžeš overiť aj ty, bez ohľadu na to, koľko máš rokov.

Možno si už počul, ako niekto o mladom človeku povedal: „Ten chlapec to niekam dotiahne!“ alebo „tá má pred sebou skvelú budúcnosť!“ Mladí ľudia majú väčšinou pevné zdravie, sú bystrí a chcú byť v živote úspešní. Biblia o nich výstižne hovorí: „Krásou mládencov je ich sila.“ (Prísl. 20:29) Ak mladý človek využíva svoje schopnosti a energiu v službe Jehovovi a usiluje sa o duchovné ciele, môže nájsť pravé šťastie.

Ako však dobre vieš, schopnosti našich mladých si cenia aj vo svete. Keď sa Jehovov svedok dobre učí, výchovný poradca, učitelia alebo spolužiaci naňho možno tlačia, aby išiel na vysokú školu a urobil kariéru v tomto svete. Iný mladý kresťan má možno športové nadanie a agenti športových klubov ho lákajú, aby sa športu venoval profesionálne. Si v takej situácii aj ty? Alebo  poznáš niekoho, kto je vystavený podobnému tlaku? Čo pomôže kresťanovi, aby sa múdro rozhodol?

Ak chceš kráčať po tej najlepšej životnej ceste, riaď sa zásadami z Biblie. Jedna biblická rada znie: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku.“ (Kaz. 12:1) Ako môžeš uplatniť tieto slová ty alebo niektorý z tvojich priateľov?

Zamysli sa nad príbehom Erica, * ktorý žije v západnej Afrike. Od detstva miloval futbal. Keď mal pätnásť, vybrali ho, aby hral v národnom mužstve. Zanedlho sa mal zúčastniť na sústredení talentovaných hráčov v Európe s vyhliadkou na profesionálnu kariéru. Ako mohol v takejto situácii uplatniť radu „pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa“? A čo sa môžeš z jeho skúsenosti naučiť ty alebo niektorý tvoj kamarát?

V čase, keď Eric chodil do školy, začal s Jehovovými svedkami študovať Bibliu. Zistil, že Stvoriteľ chce vyriešiť problémy ľudstva a uvedomil si, aké je dôležité využívať čas a energiu na konanie Božej vôle. Preto sa rozhodol, že sa nestane profesionálnym športovcom. Dal sa pokrstiť a zameral sa na duchovné ciele. Časom sa stal služobným pomocníkom a absolvoval biblickú školu pre slobodných bratov.

Keby sa Eric rozhodol pre športovú kariéru, mohol byť bohatý a slávny. Uvedomoval si však pravdivosť biblickej zásady: „Hodnotné veci bohatého sú jeho silným mestom a v jeho predstavách sú ako ochranná hradba.“ (Prísl. 18:11) Človek naozaj môže mať pocit, že bohatstvo mu prinesie určité istoty. Ale je to len ilúzia. Pravda je taká, že tí, ktorí sa ženú za bohatstvom, sa „celí prebodajú mnohými bolesťami“. (1. Tim. 6:9, 10)

Mnohým mladým prináša radosť a pocit bezpečia služba celým časom. Eric hovorí: „Pridal som sa k obrovskému ‚tímu‘ Jehovových služobníkov, ktorí slúžia celým časom. Lepší tím som si vybrať nemohol. Ďakujem Jehovovi, že mi ukázal cestu k pravému šťastiu a spokojnosti.“

A čo ty? Budeš sa usilovať o ciele, ktoré predkladá tento svet, alebo sa vydáš na cestu, na ktorej sa ti otvorí viac možností slúžiť Jehovovi? Mohol by si napríklad slúžiť ako priekopník? (Pozri rámček „ To mi nemohla dať žiadna vysoká škola“.)

Istí manželia, ktorí navštívili odbočku v Spojených štátoch, si všimli, že bételiti sú veľmi šťastní. Sestra neskôr napísala: „S manželom sme si až príliš zvykli na pohodlný spôsob života.“ Rozhodli sa, že si veci zariadia tak, aby mohli svoj čas a sily viac využívať v službe Jehovovi.

V jednej chvíli sa im zdalo, že urobiť potrebné zmeny je nad ich sily. No práve v tom čase si čítali denný text z Jána 8:31, kde Ježiš hovorí: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.“ Premýšľali o tejto myšlienke a uvedomili si, že ak chcú byť skutočnými Ježišovými učeníkmi, musia byť ochotní prinášať obete. Povedali si: „Nech už sa vzdáme čohokoľvek, aby sme si zjednodušili život, bude to stáť za to.“ A tak predali svoj veľký dom, zbavili sa vecí, ktoré ich oberali o čas, a prešli do zboru, kde bratia potrebovali pomoc. Teraz slúžia ako priekopníci, pomáhajú stavať sály Kráľovstva a spolupracujú ako dobrovoľníci pri oblastných zjazdoch. Ako to hodnotia? „Keď sme si zjednodušili život a robíme to, čo nám radí Jehovova organizácia, sami žasneme nad tým, koľko radosti nám to prináša.“

Šalamún napísal: „Tvoje oči majú hľadieť priamo vpred, áno, tvoje žiariace oči sa majú uprene dívať priamo pred seba.“ (Prísl. 4:25) Tak ako sa vodič počas jazdy nesmie rozptyľovať okolím, ani my by sme sa nemali rozptyľovať rôznymi vplyvmi. Inak by sa mohlo stať, že si prestaneme dávať duchovné ciele a nebudeme sa zameriavať na to, aby sme ich dosiahli.

Aké duchovné ciele by si si mohol dať? Vynikajúci cieľ je napríklad služba celým časom. Alebo  by si mohol prejsť do blízkeho zboru, ktorý nestíha prepracúvať svoj veľký obvod a potrebuje skúsených zvestovateľov. V inom zbore môže byť dostatok horlivých zvestovateľov, ale chýbajú tam starší a služobní pomocníci. Mohol by si pomôcť takýmto zborom? Skús sa opýtať krajského dozorcu, čo by ti odporučil. A keď ťa to ťahá niekam ešte ďalej, môžeš požiadať o informácie, v ktorom zbore by sa zišla tvoja pomoc. *

Vráťme sa k situácii opísanej v Izaiášovi 62:10. Niektorí Židia museli tvrdo pracovať, aby ostatným z Božieho ľudu pripravili cestu na návrat domov. Aj ty sa zo všetkých síl snaž, aby si dosiahol svoje duchovné ciele. Nevzdávaj sa! S Božou pomocou sa ti to určite podarí. Vytrvalo pros Jehovu o múdrosť, aby ti pomohol odstrániť prekážky, ktoré ti stoja v ceste. V pravý čas ti ukáže, ako môžeš „uhladiť dráhu svojej nohe“. (Prísl. 4:26)