Táto otázka je dôležitá, a to najmä pre tých, ktorí stratili milovaného manželského partnera. Možno túžia po tom, aby s ním v novom svete mohli znova žiť v manželstve. Istý vdovec povedal: „Ani ja, ani moja manželka sme nechceli, aby sa naše manželstvo skončilo. Z celého srdca sme si želali uctievať Jehovu ako manželia navždy. A stále to cítim rovnako.“ Existuje dôvod veriť, že vzkriesení budú môcť vstúpiť do manželstva? Stručne povedané, na túto otázku nepoznáme jednoznačnú odpoveď.

V našich publikáciách sa roky uvádzalo, že Ježišove slová o vzkriesení a vstupovaní do manželstva sa pravdepodobne týkajú pozemského vzkriesenia a že tí, ktorí budú vzkriesení k životu v novom svete, sa nebudú ženiť ani vydávať. * (Mat. 22:29, 30; Mar. 12:24, 25; Luk. 20:34–36) Ale nechceme byť dogmatickí. Mohli sa Ježišove slová vzťahovať na nebeské vzkriesenie? Preskúmajme jeho slová podrobnejšie.

Pouvažujme, v akej situácii ich povedal. (Prečítajte si Lukáša 20:27–33.) Saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie, chceli Ježiša chytiť do pasce, a tak mu položili otázku týkajúcu sa vzkriesenia a švagrovského manželstva. * Ježiš im odpovedal: „Deti tohto systému vecí sa ženia a vydávajú, ale tí, ktorí boli uznaní za hodných získať onen systém vecí a vzkriesenie z mŕtvych, sa neženia ani nevydávajú. Naozaj, už nemôžu ani zomrieť, lebo sú ako anjeli a sú Božími deťmi tým, že sú deťmi vzkriesenia.“ (Luk. 20:34–36)

Prečo sa v našich publikáciách doposiaľ uvádzalo, že Ježiš mal pravdepodobne na mysli pozemské vzkriesenie? Boli na to hlavne dva dôvody. Po prvé, keď saduceji kládli Ježišovi spomínanú otázku, zrejme mysleli na pozemské vzkriesenie a Ježiš im podľa toho odpovedal. Po druhé, Ježiš zakončil svoju odpoveď zmienkou o Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi — verných patriarchoch, ktorých čaká vzkriesenie na zem. (Luk. 20:37, 38)

Je však možné, že Ježiš hovoril o nebeskom vzkriesení. Na základe čoho to môžeme tvrdiť? Pozrime sa na dve dôležité vety.

„Tí, ktorí boli uznaní za hodných získať... vzkriesenie z mŕtvych.“ „Za hodných Božieho kráľovstva sú považovaní“ verní pomazaní kresťania. (2. Tes. 1:5, 11) Na základe výkupného sú vyhlásení za spravodlivých pre život, a tak nezomierajú ako odsúdení hriešnici. (Rim. 5:1, 18; 8:1) Sú nazvaní šťastnými a svätými a sú považovaní za hodných nebeského vzkriesenia. (Zjav. 20:5, 6) No medzi tými, ktorí budú vzkriesení na zem, budú aj nespravodliví. (Sk. 24:15) Dá sa o nich povedať, že sú „uznaní za hodných“ vzkriesenia?

 „Už nemôžu ani zomrieť.“ Ježiš nepovedal: „Už viac nezomrú.“ Povedal: „Už nemôžu ani zomrieť.“ Pomazaní kresťania, ktorí vo vernosti ukončia svoj pozemský beh, sú vzatí do neba a dostávajú nesmrteľnosť, čiže nekonečný a nezničiteľný život. (1. Kor. 15:53, 54) Nad tými, ktorí sú vzkriesení k nebeskému životu, už smrť nemá žiadnu moc. *

Čo teda môžeme z týchto informácií vyvodiť? Je možné, že Ježišove slová o manželstve a vzkriesení sa týkajú nebeského vzkriesenia. Ak je to tak, potom sa o ľuďoch, ktorí dostanú nebeský život, dozvedáme niekoľko vecí: nevstupujú do manželstva, nemôžu zomrieť a v určitých ohľadoch sú ako anjeli, duchovné bytosti žijúce v duchovnej ríši. Tento záver však vyvoláva niekoľko otázok.

Po prvé, prečo by Ježiš hovoril o nebeskom vzkriesení, keď odpovedal sadujecom, ktorí mali zrejme na mysli pozemské vzkriesenie? Ježiš svojim odporcom neodpovedal vždy presne na to, na čo sa pýtali. Napríklad keď od neho Židia žiadali nejaké znamenie, povedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Ježiš podľa všetkého vedel, že majú na mysli doslovnú chrámovú budovu, „on však hovoril o chráme svojho tela“. (Ján 2:18–21) Možno nevidel žiadny dôvod, prečo by mal odpovedať pokryteckým saducejom, ktorí neverili vo vzkriesenie ani v existenciu anjelov. (Prísl. 23:9; Mat. 7:6; Sk. 23:8) Možno však chcel odhaliť niektoré detaily o nebeskom vzkriesení svojim úprimným učeníkom, ktorých sa malo jedného dňa toto vzkriesenie týkať.

Po druhé, prečo by Ježiš končil rozhovor zmienkou o Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, ktorí budú vzkriesení k životu na zemi? (Prečítajte si Matúša 22:31, 32.) Všimnime si, že skôr ako spomenul týchto patriarchov, povedal: „A o vzkriesení mŕtvych, či ste nečítali?“ Tento slovný obrat môže naznačovať, že začal hovoriť o niečom trochu inom. Potom sa odvolal na Mojžišove spisy, o ktorých saduceji tvrdili, že ich prijímajú, a použil slová, ktoré povedal Jehova Mojžišovi pri horiacom kre. Tým poskytol ďalší dôkaz, že vzkriesenie — v tomto prípade pozemské —, je jednoznačne Božím predsavzatím. (2. Mojž. 3:1–6)

Po tretie, ak sa aj Ježišove slová týkajúce sa vzkriesenia a vstupovania do manželstva naozaj vzťahujú na nebeské vzkriesenie, znamená to, že ľudia vzkriesení na zem sa budú môcť ženiť a vydávať? Božie Slovo nedáva na túto otázku konkrétnu odpoveď. Ak Ježiš skutočne hovoril o nebeskom vzkriesení, tak jeho slová neobjasňujú, či bude možné, aby vzkriesení ľudia vstupovali v novom svete do manželstva.

Isté však je, že Božie Slovo s určitosťou hovorí, že smrťou jedného z partnerov manželské puto zaniká. Preto sa človek, ktorý stratí manžela alebo manželku, nemusí cítiť vinný, ak sa rozhodne znova vstúpiť do manželstva. Je to jeho osobné rozhodnutie a nikto by ho nemal kritizovať za to, že túži po dôvernom vzťahu s manželským partnerom. (Rim. 7:2, 3; 1. Kor. 7:39)

Je pochopiteľné, že máme veľa otázok týkajúcich sa života v novom svete. Bolo by však zbytočné o nich špekulovať. Na odpovede si jednoducho budeme musieť počkať. Jedným si však môžeme byť istí: poslušní ľudia budú šťastní, lebo Jehova uspokojí všetky ich potreby a túžby tým najlepším možným spôsobom. (Žalm 145:16)