KEĎ si apoštol Peter uvedomil, že zaprel Ježiša, horko sa rozplakal. Musel vynaložiť úsilie, aby opäť nadobudol duchovnú rovnováhu. No Ježiš ho chcel ďalej používať a prostredníctvom neho pomáhať druhým. Preto mu povedal: „Keď sa raz vrátiš, posilňuj svojich bratov.“ (Luk. 22:32, 54–62) Peter sa neskôr stal jedným zo stĺpov kresťanského zboru v prvom storočí. (Gal. 2:9) Podobne i kresťan, ktorý kedysi slúžil ako starší, môže znovu prevziať túto zodpovednú prácu a nájsť radosť v tom, že duchovne posilňuje spoluveriacich.

Brat, ktorý slúžil ako dozorca, no potom bol z tohto úradu odvolaný, môže mať pocit, že zlyhal. Julio * z Južnej Ameriky, ktorý bol starším vyše 20 rokov, hovorí: „Príprava prednášok, navštevovanie bratov a duchovná pomoc členom zboru boli neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Zrazu to bolo preč a zostala len prázdnota! Stručne povedané, bolo to veľmi ťažké obdobie.“ Dnes Julio opäť slúži ako starší.

Učeník Jakub napísal: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami.“ (Jak. 1:2) Jakub mal na mysli skúšky, ktoré prináša prenasledovanie, a tiež skúšky vyplývajúce z našej nedokonalosti. Priradil k nim napríklad sebecké túžby a straníckosť. (Jak. 1:14; 2:1; 4:1, 2, 11) Jehova nás potom musí naprávať. Následky, ktoré to prináša, môžu byť bolestné a môžu byť pre nás v určitom zmysle skúškou. (Hebr. 12:11) No nemusí nás to obrať o radosť.

Ak si bol zo zodpovedného postavenia v zbore odvolaný, stále môžeš dokazovať, aká silná je tvoja viera a prejavovať lásku k Jehovovi. Môžeš  tiež premýšľať o tom, prečo si slúžil ako starší. Bolo to zo sebeckých dôvodov? Alebo preto, že miluješ Boha a si presvedčený, že zbor patrí jemu a zaslúži si nežnú starostlivosť? (Sk. 20:28–30) Bývalí starší, ktorí ďalej s radosťou slúžia Jehovovi, dokazujú všetkým vrátane Satana, že ich láska k Jehovovi je úprimná.

Kráľ Dávid sa dopustil viacerých vážnych hriechov. No prijal pokarhanie a Jehova mu odpustil. Dávid spieval: „Šťastný je ten, ktorého vzbura je odpustená, ktorého hriech je prikrytý. Šťastný je človek, ktorému Jehova nepripočítava previnenia a v ktorého duchu niet klamu.“ (Žalm 32:1, 2) To, že bol Dávid naprávaný, ho posunulo dopredu a nepochybne z neho urobilo ešte lepšieho pastiera Božieho ľudu.

Často je to tak, že bratia, ktorí znova začnú slúžiť ako starší, sa stanú lepšími pastiermi, ako boli predtým. Jeden z takýchto starších sa vyjadril: „Teraz lepšie viem, ako pomáhať tým, ktorí urobia chybu.“ Iný starší hovorí: „Teraz si oveľa viac vážim to, že môžem slúžiť bratom.“

Žalmista o Jehovovi napísal: „Nebude po celý čas vyhľadávať chyby.“ (Žalm 103:9) Preto by sme si nemali myslieť, že Boh už viac nebude dôverovať človeku, ktorý urobí vážnu chybu. Ricardo, ktorý bol starším dlhé roky, no potom túto výsadu stratil, rozpráva: „Bol som zo seba hrozne sklamaný. Mal som pocit, že som zlyhal. Pocity nedostatočnosti mi dlho bránili v tom, aby som znovu začal slúžiť ako dozorca. Neveril som, že si ešte niekedy získam dôveru bratov. Ale keďže rád pomáham druhým, viedol som biblické štúdiá, povzbudzoval som bratov v zbore a spolupracoval s nimi vo zvestovateľskej službe. Vďaka tomu som časom získal sebadôveru a teraz znova slúžim ako starší.“

Ak brat v sebe živí pocit krivdy, môže mu to brániť v tom, aby sa opäť stal starším. O čo lepšie je mať taký postoj, aký mal Jehovov služobník Dávid! Hoci musel utekať pred žiarlivým kráľom  Saulom, odmietal sa mu pomstiť, aj keď mal na to nejednu príležitosť. (1. Sam. 24:4–7; 26:8–12) Keď Saul v boji zahynul, Dávid za ním trúchlil. O Saulovi a jeho synovi Jonatánovi spieval, že mu boli „milí a príjemní“. (2. Sam. 1:21–23) Dávid nebol zatrpknutý.

Ak máš pocit, že si sa stal obeťou nejakého nedorozumenia alebo nespravodlivosti, nedovoľ, aby ťa premohla zatrpknutosť. William z Británie slúžil ako starší asi 30 rokov. Keď bol odvolaný, bol taký zatrpknutý, že niektorým starším ani nemohol prísť na meno. Čo mu pomohlo získať vyrovnanosť? Hovorí: „Povzbudilo ma, keď som si čítal knihu Jób. Hovoril som si, že keď Jehova pomohol Jóbovi zmieriť sa s jeho troma spoločníkmi, o čo viac pomôže mne zmieriť sa s kresťanskými staršími!“ (Jób 42:7–9)

Ak si sa sám rozhodol, že prestaneš pásť Božie stádo, skús sa zamyslieť, prečo si to urobil. Bolo to pod ťarchou osobných problémov? Stalo sa v tvojom živote dôležitejším niečo iné? Odradila ťa nedokonalosť druhých? Nech už bolo príčinou čokoľvek, pamätaj, že keď si slúžil ako starší, mal si viac príležitostí pomáhať spolukresťanom. Budoval si ich svojimi prejavmi, povzbudzoval ich svojím príkladom a keď sa ocitli v skúškach, posilňoval si ich pastierskymi návštevami. Práca, ktorú si robil ako verný starší, rozradostňovala Jehovovo srdce a nepochybne aj tvoje. (Prísl. 27:11)

Jehova pomohol už mnohým bratom, aby znovu získali radosť i túžbu slúžiť zboru. Či už si z úradu staršieho odstúpil sám, alebo si bol odvolaný, opäť sa môžeš „usilovať o úrad dozorcu“. (1. Tim. 3:1) Pavol sa nikdy „neprestal modliť“ za kresťanov v Kolosách, aby mali presné poznanie Božej vôle a „chodili hodní Jehovu; a tak sa mu plne páčili“. (Kol. 1:9, 10) Ak si znova dostal výsadu slúžiť ako starší, pros Jehovu o silu, trpezlivosť a radosť. V týchto posledných dňoch Boží ľud veľmi potrebuje duchovnú podporu láskyplných pastierov. Si ochotný vrátiť sa a posilňovať svojich bratov?