Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Musíme byť svätí v celom svojom správaní

Musíme byť svätí v celom svojom správaní

„Staňte sa aj vy sami svätými v celom svojom správaní.“ (1. PETRA 1:15)

1., 2. a) Čo Jehova očakáva od svojho ľudu? b) Na ktoré otázky dostaneme odpoveď v tomto článku?

APOŠTOL Peter vedený svätým duchom citoval Tretiu knihu Mojžišovu a vysvetlil, že kresťania musia byť svätí, tak ako museli byť svätí Izraeliti. (Prečítajte 1. Petra 1:14–16.) Svätý Boh Jehova očakáva, že pomazaní kresťania a „iné ovce“ budú robiť všetko pre to, aby boli svätí v celom svojom správaní, nie iba v niečom. (Ján 10:16)

V tomto článku budeme skúmať ďalšie duchovné poklady skryté v Tretej knihe Mojžišovej. Keď budeme uplatňovať to, čo sa dozvieme, dokážeme sa ako svätí v celom svojom správaní. Dostaneme odpoveď na otázky: Ako by sme sa mali pozerať na kompromisy? Čo sa z 3. Mojžišovej učíme o tom, ako môžeme podporovať Jehovovu zvrchovanosť? A čo sa môžeme naučiť z obetí, ktoré predkladali Izraeliti?

VYVARUJ SA KOMPROMISU

3., 4. a) Prečo nesmieme robiť kompromisy v dodržiavaní biblických zákonov a zásad? b) Prečo by sme nemali cítiť k druhým nenávisť a byť pomstychtiví?

Ak sa chceme páčiť Jehovovi, musíme sa riadiť jeho zákonmi a zásadami. Nikdy si k nim nevytvorme povoľný  postoj, ktorý je v rozpore so svätosťou. Hoci nie sme pod mojžišovským Zákonom, z jeho požiadaviek sa môžeme veľa naučiť o tom, čo je v Božích očiach prijateľné a čo neprijateľné. Napríklad Izraeliti dostali príkaz: „Nebudeš sa mstiť a nebudeš mať nevraživosť proti synom svojho ľudu; a budeš milovať svojho blížneho ako samého seba. Ja som Jehova.“ (3. Mojž. 19:18)

Jehova nechce, aby sme k niekomu cítili nenávisť a boli pomstychtiví. (Rim. 12:19) Keby sme nedbali na Božie zákony a zásady, spôsobovali by sme radosť Diablovi a robili hanbu Jehovovi. Ak sa aj stane, že nám niekto úmyselne ublíži, nedovoľme, aby nás zožieral hnev. V Biblii sme opísaní ako hlinené nádoby, v ktorých sa nachádza poklad — služba Jehovovi. (2. Kor. 4:1, 7) Hnev je ako žieravina, ktorá do nádob s takým cenným obsahom rozhodne nepatrí!

5. Čo sa môžeme naučiť zo správy o Áronovi v súvislosti so smrťou jeho synov? (Pozri obrázok v úvode článku.)

3. Mojžišovej 10:1–11 je zapísaná udalosť, ktorá spôsobila Áronovej rodine veľkú bolesť. Jehova zoslal z neba oheň, ktorý usmrtil Áronových synov Nadába a Abihua. Potom Áronovi a jeho rodine povedal, že za nimi nesmú smútiť. Bola to pre nich veľká skúška viery! Ako môže každý z nás dokázať, že je svätý? Tak, že sa nestýka s nikým, kto je vylúčený, či už je to člen rodiny, alebo niekto iný. (Prečítajte 1. Korinťanom 5:11.)

6., 7. a) Čo by sme mali vziať do úvahy, keď sa rozhodujeme, či pôjdeme na svadbu v kostole? (Pozri poznámku pod čiarou.) b) Ako by sme mohli vysvetliť, že sa nezapojíme do náboženských obradov?

Možno nikdy nezažijeme takú ťažkú skúšku ako Áron a jeho rodina. Ale čo ak sme napríklad pozvaní na svadbu príbuzného, ktorý nie je Jehovov svedok? Svadba sa bude konať v kostole a od nás sa očakáva, že sa zapojíme do náboženských obradov, ktoré sú s tým spojené. V Biblii nie je žiadny konkrétny zákon, ktorý by nám tam zakazoval ísť. Nájdeme v nej však zásady, ktoré môžeme vziať do úvahy, keď sa budeme rozhodovať, čo v takejto situácii urobíme. *

Z nášho rozhodnutia páčiť sa Jehovovi a zostať svätí aj v tejto situácii môžu byť naši príbuzní, ktorí nie sú svedkami, zmätení. (1. Petra 4:3, 4) Samozrejme, nechceme ich uraziť, preto je zvyčajne najlepšie láskavo, ale otvorene sa s nimi porozprávať. Ak sa to dá, môžeme to urobiť dostatočne vopred. Najprv im môžeme poďakovať za pozvanie. Potom by sme mohli povedať, že chceme, aby boli v tento výnimočný deň šťastní. Ani mladomanželov, ani ich hostí nechceme dostať do rozpakov tým, že sa nezapojíme do náboženských obradov. Takto sa môžeme vyhnúť kompromisu.

PODPORUJ JEHOVOVU ZVRCHOVANOSŤ

8. Ako 3. Mojžišova vyzdvihuje Jehovovu zvrchovanosť?

Tretia kniha Mojžišova vyzdvihuje Jehovovu zvrchovanosť. Viac ako 30-krát v nej čítame, že zákony zapísané v tejto knihe dal sám Jehova. Mojžiš to vedel a robil všetko, čo mu Jehova prikazoval. (3. Mojž. 8:4, 5) Podobne i my by sme mali vždy konať to, čo od nás Zvrchovaný Panovník, Jehova, očakáva. V tomto ohľade sa môžeme spoľahnúť na podporu Božej organizácie. Ale naša viera môže byť vyskúšaná vtedy, keď sme sami, tak ako sa to stalo  Ježišovi v pustatine. (Luk. 4:1–13) Ak dôverujeme Bohu a podporujeme jeho zvrchovanosť, nepodľahneme strachu a nedopustíme sa kompromisu. (Prísl. 29:25)

9. Prečo nás všetky národy nenávidia?

Sme Kristovi nasledovníci a Jehovovi svedkovia, preto sme v rôznych krajinách po celom svete prenasledovaní. Neprekvapuje nás to, lebo Ježiš svojim učeníkom povedal: „Vydajú vás súženiu a budú vás zabíjať a budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ (Mat. 24:9) Napriek tejto nenávisti vytrvávame vo zvestovaní o Kráľovstve a zostávame svätí v celom svojom správaní. Sme čestní, slušní ľudia dodržiavajúci zákony. Prečo nás teda druhí tak nenávidia? (Rim. 13:1–7) Je to preto, lebo naším Zvrchovaným Pánom je Boh Jehova. „Jemu samému“ preukazujeme svätú službu a nikdy neurobíme kompromis v jeho spravodlivých zákonoch a zásadách. (Mat. 4:10)

10. K čomu to viedlo, keď sa jeden brat dopustil kompromisu?

10 Keďže nie sme časťou sveta, ostávame neutrálni vo vojnách a v politických záležitostiach. (Prečítajte Jána 15:18–21; Izaiáša 2:4.) No niektorí kresťania nezostali neutrálni a dopustili sa kompromisu. Mnohí sa neskôr kajali a obnovili svoj vzťah k nášmu milosrdnému nebeskému Otcovi. (Žalm 51:17) Našli sa však aj takí, ktorí to neoľutovali. Napríklad cez druhú svetovú vojnu boli mnohí naši bratia v Maďarsku nespravodlivo uväznení. Z nich vybrali úradníci 160 tých, ktorí mali do 45 rokov, a previezli ich do jedného mesta. Prikázali im, aby vstúpili do armády. Väčšina bratov to odmietla, ale deviati zložili vojenskú prísahu a obliekli si uniformy. O dva roky jeden z tých, ktorí sa dopustili kompromisu, stál v čate, ktorá mala týchto verných svedkov popraviť. Medzi nimi bol aj jeho vlastný brat! Situácia sa však zmenila a k poprave nakoniec nedošlo.

DÁVAJ JEHOVOVI TO NAJLEPŠIE

11., 12. Čo sa učíme z obetí, ktoré prinášali Izraeliti?

11 Podľa mojžišovského Zákona mali Izraeliti prinášať Bohu presne stanovené obete. (3. Mojž. 9:1–4, 15–21) Mali byť bezchybné, lebo poukazovali na Ježišovu dokonalú obeť. Každý druh obete sa mal navyše predkladať podľa predpísaného postupu. Pozrime sa napríklad na to, čo sa vyžadovalo od matky, ktorá porodila dieťa. V 3. Mojžišovej 12:6 sa píše: „Keď sa vyplnia dni jej očisťovania za syna alebo za dcéru, prinesie kňazovi ku vchodu do stanu stretnutia mladého barana v jeho prvom roku na zápalnú obeť a holúbä alebo hrdličku na obeť za hriech.“ Hoci Boh v Zákone stanovil konkrétne požiadavky, vo všetkom sa prejavovala jeho láska a rozumnosť. Ak si totiž matka nemohla dovoliť ovcu, mohla obetovať dve hrdličky alebo dve holúbätá. (3. Mojž. 12:8) Teda aj keď bola chudobná, Jehova ju miloval a cenil si ju rovnako ako tých, ktorí mohli priniesť hodnotnejšiu obeť. Čo sa z toho učíme?

12 Apoštol Pavol nabádal spoluveriacich, aby obetovali Bohu „obeť chvály“. (Hebr. 13:15) Túto obeť predkladáme tak, že hovoríme druhým o Jehovovom svätom mene. Nepočujúci bratia a sestry chvália Boha v posunkovom jazyku. Kresťania, ktorí nemôžu vychádzať z domu, chvália Boha tak, že píšu listy, zvestujú dobré posolstvo cez telefón alebo hovoria o pravde ľuďom, ktorí za nimi prídu. Obete chvály, ktoré  prinášame Jehovovi tým, že oznamujeme jeho meno a hlásame dobré posolstvo, by mali zodpovedať nášmu zdravotnému stavu a našim schopnostiam. Malo by to však byť to najlepšie, čo môžeme dať. (Rim. 12:1; 2. Tim. 2:15)

13. Prečo by sme mali podávať správu zo zvestovateľskej služby?

13 Obete chvály prinášame Bohu dobrovoľne, lebo ho milujeme. (Mat. 22:37, 38) Ale aký postoj by sme mali mať, keď sa od nás každý mesiac očakáva, že odovzdáme správu zo zvestovateľskej služby? Odovzdávanie správy súvisí s našou zbožnou oddanosťou. (2. Petra 1:7) Samozrejme, nikto z nás by nemal mať pocit, že musí veľa chodiť do služby, len aby mohol podať správu o väčšom počte hodín. Práve preto môžu zvestovatelia, ktorí bývajú v zariadení opatrovateľskej služby, sú v pokročilom veku alebo majú podlomené zdravie, uviesť do správy zo služby aj 15 minút. Jehova si ich službu veľmi cení a na tieto minúty sa pozerá ako na najlepšiu obeť, ktorú mu jeho služobník môže dať. Vie, že títo bratia a sestry ho milujú a považujú za veľkú česť byť jeho svedkami. Tak ako Izraeliti, ktorým okolnosti neumožňovali priniesť hodnotnejšiu obeť, ale Jehovovi obetovali, čo mohli, aj dnes môžu tí, ktorí majú určité obmedzenia, odovzdávať správu zo služby. Správa každého z nás sa stáva súčasťou celosvetovej správy, vďaka ktorej má organizácia prehľad o potrebách poľa a môže tomu prispôsobiť plány do budúcnosti. Nie je to dobrý dôvod na to, aby sme podávali správu zo zvestovateľskej služby?

ŠTUDIJNÉ NÁVYKY A OBETE CHVÁLY

14. Prečo by sme mali preskúmať svoje študijné návyky?

14 Teraz, keď sme si ukázali niekoľko duchovných pokladov z Tretej Mojžišovej, možno lepšie rozumieš tomu, prečo je táto kniha súčasťou Božieho inšpirovaného Slova. (2. Tim. 3:16) Si odhodlaný zostávať svätý, a to nielen preto, že to Jehova očakáva, ale aj preto, lebo si zaslúži, aby si mu dával to najlepšie? To, čo si sa o 3. Mojžišovej dozvedel v týchto dvoch článkoch, ťa možno podnieti študovať do hĺbky aj ostatné knihy Biblie. (Prečítajte Príslovia 2:1–5.) Dôkladne preskúmaj svoje študijné návyky. Určite chceš, aby bola tvoja obeť chvály Jehovovi prijateľná. Ale čo ak si zistil, že ti niečo bráni robiť duchovný pokrok? Môžu to byť televízne programy, počítačové hry, športové aktivity či koníčky. V takom prípade ti pomôže, keď sa zamyslíš nad tým, čo napísal apoštol Pavol v liste Hebrejom.

Nakoľko dôležité je pre teba rodinné uctievanie alebo osobné štúdium? (Pozri 14. odsek.)

15., 16. Prečo bol Pavol taký priamy, keď písal hebrejským kresťanom?

15 Keď Pavol písal hebrejským spolukresťanom, bol veľmi priamy. (Prečítajte Hebrejom 5:7, 11–14.) Otvorene im povedal, že „otupeli v počúvaní“. Prečo bol taký rázny a priamy? Podobne ako Jehova, aj on ich miloval a robil si o nich  starosti, lebo sa snažili prežiť iba na duchovnom mlieku. Poznať základné kresťanské náuky je síce dôležité, ale aby sme sa stali duchovne zrelými, potrebujeme prijímať „pevný pokrm“.

16 Hebrejskí kresťania nielenže nedokázali učiť druhých, ale sami potrebovali, aby ich niekto učil. Prečo? Lebo sa vyhýbali „pevnému pokrmu“. Polož si otázky: Mám správny postoj k pevnému duchovnému pokrmu? Rád ho študujem? Alebo sa hlbokému štúdiu a modlitbám vyhýbam? Ak je to tak, nie je problém v mojich študijných návykoch? Našou úlohou nie je len zvestovať ľuďom dobré posolstvo, ale ich aj učiť a robiť z nich učeníkov. (Mat. 28:19, 20)

17., 18. a) Prečo by sme mali pravidelne prijímať pevný duchovný pokrm? b) Ako by sme sa mali pozerať na pitie alkoholu v deň, keď je zhromaždenie?

17 Pre mnohých z nás nie je ľahké študovať Bibliu. Jehova sa nás nesnaží motivovať k štúdiu tým, že v nás vyvoláva pocit viny. No bez ohľadu na to, či sme sa oddali Jehovovi pred mnohými rokmi, alebo mu slúžime pomerne krátko, stále by sme mali prijímať pevný duchovný pokrm. Je to nevyhnutné, ak nám záleží na tom, aby sme zostali svätí.

18 Ak máme byť svätí, musíme dôkladne skúmať Písmo a robiť presne to, čo od nás Boh očakáva. Vráťme sa ešte raz k Áronovým synom Nadábovi a Abihuovi. Boli usmrtení, lebo obetovali „nedovolený oheň“, pričom boli zrejme opití. (3. Mojž. 10:1, 2) Všimni si, čo vtedy povedal Boh Áronovi. (Prečítajte 3. Mojžišovu 10:8–11.) Vyplýva z tejto pasáže, že nesmieme piť žiadne alkoholické nápoje v deň, keď sa koná zhromaždenie? Zamysli sa nad týmito myšlienkami: Nie sme pod Zákonom. (Rim. 10:4) V niektorých krajinách si naši bratia bežne dávajú s mierou alkoholické nápoje k jedlu, a to aj v deň, keď majú zhromaždenie. Pri Pesachu sa vypili štyri poháre vína. Keď Ježiš zavádzal Pamätnú slávnosť, tiež dal apoštolom piť víno, aby im znázornil svoju krv. (Mat. 26:27) To, čo Biblia odsudzuje, je nadmerné pitie a opilstvo. (1. Kor. 6:10; 1. Tim. 3:8) Mnohým kresťanom svedomie vôbec nedovoľuje piť alkohol, keď ich čaká nejaká forma svätej služby Jehovovi. No situácia je v každej krajine iná. Dôležité je, aby kresťania robili „rozdiel medzi vecou svätou a znesvätenou“, a tak aby zostali svätí a páčili sa Bohu.

19. a) Ako môžeme mať väčší úžitok z rodinného uctievania a z osobného štúdia? b) Ako sa môžeme dokazovať ako svätí?

19 Ak sa zahĺbiš do štúdia Božieho Slova, objavíš ešte veľa duchovných pokladov. Využívaj pomôcky na výskum, ktoré máš k dispozícii. Tak budeš mať väčší úžitok z rodinného uctievania alebo z osobného štúdia. Stále lepšie spoznávaj Jehovu a jeho predsavzatie. Ešte viac sa približuj k Jehovovi. (Jak. 4:8) Modli sa k nemu tak ako žalmista, ktorý spieval: „Odkry mi oči, aby som hľadel na obdivuhodné veci z tvojho zákona.“ (Žalm 119:18) Nikdy neurob kompromis v biblických zákonoch a zásadách. Ochotne poslúchaj najvyšší zákon svätého Boha Jehovu a horlivo sa venuj „svätému dielu Božieho dobrého posolstva“. (1. Petra 1:15; Rim. 15:16) Napriek tomu, že žijeme v nepokojných posledných dňoch, dokazujme sa ako svätí. Buďme svätí v celom svojom správaní a podporujme zvrchovanosť nášho svätého Boha, Jehovu.

^ 6. ods. Pozri „Otázky čitateľov“ v Strážnej veži z 15. mája 2002.