1. Ako sa ľudia často pozerajú na veci, ktoré majú?

HOVORÍ SA, že ľudia si necenia to, čo majú, kým o to neprídu. Zažil si to už niekedy? Napríklad keď niekto vyrastá v rodine, kde mu nič nechýba, možno si až tak necení veci, ktoré má, a berie ich ako samozrejmosť. To sa môže stať aj mladým ľuďom, ktorí ešte nemajú dostatok skúseností, a preto nedokážu rozoznať, čo je v živote naozaj dôležité.

2., 3. a) Akému postoju by sa mali mladí kresťania vyhýbať? b) Čo nám pomôže, aby sme si cenili svoje duchovné dedičstvo?

² Ak si mladý, čo je dôležité pre teba? Život mladých vo svete sa točí hlavne okolo materiálnych vecí. Chcú mať dobrý plat, pekný dom a najmodernejšiu techniku. Chýba im však to najdôležitejšie — duchovné bohatstvo. No milióny ľudí sa oň vôbec neusilujú. Vy, mladí, ktorí ste vyrastali v kresťanskej rodine, ste od rodičov dostali cenné duchovné dedičstvo. (Mat. 5:3) Keby ste si ho necenili, mohlo by to negatívne ovplyvniť celý váš život.

³ No môžete tomu predísť. Čo vám pomôže, aby ste si cenili svoje duchovné dedičstvo? V tomto článku si  rozoberieme niekoľko biblických príkladov, z ktorých uvidíme, prečo je múdre ceniť si ho. Tieto príklady nám všetkým môžu pomôcť, aby sme boli vďační za to, čo sme od Jehovu dostali.

4. Čo sa z 1. Samuelovej 8:1–5 dozvedáme o Samuelových synoch?

⁴ V Biblii sa hovorí o niekoľkých ľuďoch, ktorí dostali veľké duchovné dedičstvo, ale necenili si ho. Bolo to tak napríklad v rodine proroka Samuela. Samuel už od detstva slúžil Jehovovi a bol mu vždy verný. (1. Sam. 12:1–5) Neskôr sa stal otcom dvoch synov, Joela a Abijaha. Hoci im dával dobrý príklad, nešli v jeho stopách. Začali konať to, čo bolo zlé. Z Biblie sa o nich dozvedáme, že brali úplatky a prekrúcali právo. (Prečítajte 1. Samuelovu 8:1–5.)

5., 6. Čo sa stalo Joziášovým synom a jeho vnukovi?

⁵ Podobné to bolo aj so synmi kráľa Joziáša. Joziáš bol verný kráľ, ktorý uctieval Jehovu a miloval ho. Keď sa našla kniha Božieho zákona a prečítali mu ju, urobil všetko pre to, aby poslúchol Jehovove pokyny. Odstránil z krajiny modlárstvo a špiritizmus a povzbudzoval ľud, aby poslúchal Jehovu. (2. Kráľ. 22:8; 23:2, 3, 12–15, 24, 25) Svojim potomkom teda odovzdal veľké duchovné dedičstvo. Traja jeho synovia a jeden vnuk sa postupne stali kráľmi, ale ani jeden z nich si necenil to, čo dostal.

⁶ Po Joziášovi nastúpil na trón jeho syn Jehoachaz, ale v biblickej správe o ňom čítame, že robil „to, čo bolo zlé v Jehovových očiach“. Vládol iba tri mesiace. Potom ho uväznil faraón a Jehoachaz neskôr zomrel ako zajatec ďaleko od domova. (2. Kráľ. 23:31–34) Ďalších 11 rokov vládol jeho brat Jehojakim. Ani on si necenil to, čo dostal od svojho otca. Bol taký skazený, že Jeremiáš o ňom prorokoval: „Bude pochovaný pohrebom osla.“ (Jer. 22:17–19) Joziášovi ďalší nástupcovia, jeho syn Cedekijah a vnuk Jehojachin, neboli o nič lepší. Ani jeden nenasledoval Joziášov dobrý príklad. (2. Kráľ. 24:8, 9, 18, 19)

7., 8. a) Ako Šalamún premrhal svoje duchovné dedičstvo? b) Aké ponaučenie si môžeme vziať z biblických príkladov ľudí, ktorí premrhali svoje duchovné dedičstvo?

⁷ Aj kráľ Šalamún mal vynikajúce duchovné zázemie. Od svojho otca Dávida sa naučil uctievať Jehovu, ale časom si svoje duchovné dedičstvo prestal ceniť. V Biblii čítame: „V čase, keď Šalamún zostarol, sa stalo, že jeho manželky naklonili jeho srdce, aby nasledovalo iných bohov; a jeho srdce nebolo celé s Jehovom, jeho Bohom, ako srdce jeho otca Dávida.“ (1. Kráľ. 11:4) K čomu to viedlo? Šalamún nakoniec stratil Jehovovu priazeň.

⁸ Je smutné, že hoci títo muži mali príležitosť poznať Jehovu a robiť to, čo je správne, premárnili ju. Ale nebolo to tak v prípade všetkých mladých ľudí, o ktorých je zmienka v Biblii. A nie je to tak ani u všetkých mladých, ktorí žijú dnes. Pozrime sa teraz na pozitívne príklady, ktoré môžu mladí kresťania napodobňovať.

9. V čom sú nám Noachovi synovia vynikajúcim príkladom? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁹ Vynikajúcim príkladom ľudí, ktorí si cenili svoje duchovné dedičstvo, sú Noachovi synovia. Ich otec dostal príkaz postaviť koráb a zhromaždiť doň svoju rodinu. Noachovi synovia zjavne chápali, že je potrebné konať Jehovovu vôľu a spolupracovať so svojím otcom. Pomáhali mu pri stavbe korábu a v určený čas doň vošli. (1. Mojž. 7:1, 7) Aký bol výsledok? Bol zachránený ľudský rod. Prežili aj zvieratá, ktoré boli privedené do korábu. Vďaka tomu mohli potom rozšíriť „svoje potomstvo na povrchu celej zeme“, ako sa píše v 1. Mojžišovej 7:3. Keďže Noachovi synovia si cenili to, čo dostali od svojho otca, mohli prispieť k zachovaniu ľudského rodu a k obnove pravého uctievania na očistenej zemi. (1. Mojž. 8:20; 9:18, 19)

10. Ako štyria mladí Hebreji v Babylone dali najavo, že si cenia svoje duchovné dedičstvo?

¹⁰ O stáročia neskôr štyria mladí Hebreji dali najavo, že vedia, čo je v živote naozaj dôležité. Chananjah, Mišael, Azariah a Daniel boli v roku 617 pred n. l. odvedení do Babylona. Boli to inteligentní, dobre vyzerajúci mladí muži, ktorí si mohli ľahko osvojiť životný štýl a spôsoby Babylončanov. No neurobili to. Z ich konania vidno, že nezabudli na to, čo sa v detstve naučili. Pamätali na svoje duchovné dedičstvo a Jehova ich za to bohato požehnal. (Prečítajte Daniela 1:8, 11–15, 20.)

11. Aký úžitok mali iní z Ježišovho duchovného dedičstva?

¹¹ Naša úvaha o dobrých príkladoch by nebola úplná, keby sme nespomenuli Božieho Syna. Ježiš toho od svojho Otca dostal veľa a bol za to vďačný. Vidíme to z jeho slov: „Práve tak, ako ma naučil Otec, tak hovorím.“ (Ján 8:28) Ježiš si prial, aby aj iní mali úžitok z toho, čo sa naučil. Zástupom povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ (Luk. 4:18, 43) Pomáhal svojim poslucháčom pochopiť, že by nemali byť „časťou sveta“, ktorý si necení duchovné veci. (Ján 15:19)

12. a) Ako sa slová z 2. Timotejovi 3:14–17 vzťahujú na mnohých mladých dnes? b) Aké otázky by si mali položiť mladí kresťania?

¹² Tak ako mladí muži, o ktorých sme práve čítali, aj ty si možno vyrastal v rodine Jehovových služobníkov. Ak je to tak, potom slová, ktoré sú v Biblii zapísané o Timotejovi, možno vztiahnuť aj na teba. (Prečítajte 2. Timotejovi 3:14–17.) Od svojich rodičov „si sa naučil“ o pravom Bohu a o tom, čo by si mal robiť, aby si sa mu páčil. Pravdepodobne ťa začali vyučovať, už keď si bol malý. Vďaka tomu sa stávaš „múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša“ a môžeš byť „úplne vyzbrojený“ pre službu Bohu. Teraz je namieste otázka: Dávaš najavo vďačnosť za to, čo si dostal? Ak to chceš zistiť, polož si ďalšie otázky: Som rád, že patrím do dlhej línie verných svedkov, ktorí žili predo mnou? Aký pocit to vo mne vyvoláva, že patrím  k pomerne malému počtu ľudí, ktorých Boh považuje za svojich priateľov? Uvedomujem si, akú jedinečnú výsadu mám, že poznám pravdu?

13., 14. V akom pokušení môžu byť niektorí mladí, ale prečo by nebolo múdre mu podľahnúť? Uveď príklad.

¹³ Rozdiel medzi naším duchovným rajom a Satanovým temným svetom je obrovský. No niektorí mladí ľudia vychovávaní v kresťanskej rodine to nie vždy vidia. Dokonca sú v pokušení vyskúšať si život vo svete. Ale zamysli sa: Bežal by si pred idúcim autom len preto, aby si zistil, či ťa zraní alebo dokonca zabije? To určite nie! Podobne nemusíme padnúť do hlbokého bahna tohto sveta, aby sme zistili, akú mučivú bolesť nám to môže spôsobiť. (1. Petra 4:4)

¹⁴ Gener z Ázie bol vychovávaný v pravde a keď mal 12 rokov, dal sa pokrstiť. V tínedžerskom veku ho však začal lákať svet. Hovorí: „Chcel som zažiť ‚slobodu‘, ktorú ponúka tento svet.“ A tak začal žiť dvojakým životom. Keď mal 15, prijal životný štýl svojich kamarátov. Pil, nadával a často chodil domov neskoro v noci, lebo s kamarátmi hrával biliard a násilné počítačové hry. No časom zistil, že ho tieto veci nerobia šťastným a jeho život je prázdny. Teraz je opäť súčasťou zboru. Hovorí: „Stále ma láka veľa vecí, ale požehnania od Jehovu ich vysoko prevyšujú.“

15. Na čo by sme mali všetci pamätať bez ohľadu na to, ako sme spoznali pravdu?

¹⁵ V zbore je aj veľa mladých, ktorí neboli vychovávaní v kresťanskej rodine. Ak si jedným z nich, premýšľaj o tom, aké je úžasné, že poznáš Stvoriteľa a že mu môžeš slúžiť! Na zemi žijú miliardy ľudí. Preto je veľkou cťou byť medzi tými, ktorých Jehova k sebe s láskou pritiahol a umožnil im spoznať biblickú pravdu. (Ján 6:44, 45) Približne iba jeden človek z tisíca má presné poznanie pravdy a ty si jedným z nich! Nie je to dôvod na obrovskú radosť? (Prečítajte 1. Korinťanom 2:12.) Gener hovorí: „Kto som ja, že ma pozná Jehova, Majiteľ  vesmíru? Keď o tom premýšľam, vždy ma to fascinuje.“ (Žalm 8:4) Istá sestra, ktorá tiež pochádza z Ázie, povedala: „Študenti bývajú veľmi hrdí na to, keď si ich učiteľ pamätá. O čo viac by sme mali byť hrdí na to, že nás pozná Jehova, Vznešený Učiteľ!“

16. Aké múdre rozhodnutie by mali urobiť mladí kresťania?

¹⁶ Uvažuj o tom, aké úžasné duchovné dedičstvo si získal, a daj si za cieľ slúžiť Jehovovi. Pripojíš sa tak k dlhej línii verných Božích služobníkov. Je to oveľa múdrejšie ako iba nasledovať väčšinu mladých, ktorí apaticky kráčajú s týmto svetom a smerujú do záhuby. (2. Kor. 4:3, 4)

17. – 19. Prečo je rozumné odlišovať sa od sveta?

¹⁷ Samozrejme, odlišovať sa od sveta nie je vždy ľahké. Ale je to rozumné. Znázornime si to. Predstav si atléta, ktorý sa chce dostať na olympiádu. Aby sa mohol kvalifikovať, musí byť iný ako ostatní. Musí sa zrieknuť mnohých vecí, ktoré by ho rozptyľovali a oberali o čas potrebný na tréning. No je ochotný líšiť sa od ostatných mladých, aby mohol viac trénovať a dosiahnuť svoj cieľ.

¹⁸ Väčšina ľudí v tomto svete sa nezamýšľa nad tým, aké zlé následky by mohlo mať ich konanie. No Jehovovi služobníci sú iní. Ak sa odlišujeme od sveta a vyhýbame sa veciam, ktoré by nám mohli morálne a duchovne uškodiť, budeme sa môcť „chopiť skutočného života“. (1. Tim. 6:19) Sestra, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Ak si budeš stáť za tým, čomu veríš, na konci dňa sa budeš cítiť skvele. Bude to dôkaz, že máš silu ísť proti prúdu Satanovho sveta. A čo je najlepšie, akoby si videl Jehovu, že sa na teba s hrdosťou usmieva! Toto pocítiš, keď budeš iný ako ostatní.“

¹⁹ Nepremárni svoj život tým, že by si sa zameriaval iba na to, čo môžeš získať teraz. (Kaz. 9:2, 10) Poznáš zmysel života a vieš, že máš možnosť žiť večne. To ti pomôže, aby si „nechodil tak, ako chodia národy“, ale aby si sa rozhodoval múdro a mal zmysluplný život. (Ef. 4:17; Mal. 3:18)

20., 21. a) Aká budúcnosť nás čaká, ak sa rozhodujeme správne? b) Čo od nás Jehova očakáva?

²⁰ Ak sa rozhodujeme správne, už teraz môžeme byť šťastní a v budúcnosti môžeme „zdediť zem“ a žiť na nej večne. Jehova má pre nás pripravených toľko dobrých vecí, že si to nevieme ani predstaviť. (Mat. 5:5; 19:29; 25:34) No je prirodzené, že ich nedostaneme automaticky. To, čo od nás Jehova očakáva, je poslušnosť. (Prečítajte 1. Jána 5:3, 4.) Verná služba Bohu však stojí za to!

²¹ Je úžasné, koľko sme toho od Jehovu už dostali! Presne rozumieme jeho Slovu, poznáme jeho obdivuhodné vlastnosti a vieme, aké má predsavzatie. Máme tú česť nosiť jeho meno a byť jeho svedkami. Boh nám sľubuje, že bude pri nás stáť a bude nám pomáhať. (Žalm 118:7) Preto či už sme mladí, alebo starší, všetci dávajme najavo, že si ceníme svoje duchovné dedičstvo a že túžime vzdávať Jehovovi „slávu navždy“. (Rim. 11:33–36; Žalm 33:12)