NÁŠ Stvoriteľ poctil ľudí cenným darom, slobodnou vôľou. Bohato požehnáva všetkých, ktorí túto slobodnú vôľu nesebecky používajú na podporu pravého uctievania, prispievajú k posväteniu jeho mena a podporujú jeho veľkolepé predsavzatie. Jehova nechce, aby sme ho poslúchali mechanicky, pod nejakou hrozbou alebo z donútenia. Veľmi si cení, keď mu slúžime ochotne, preto, lebo ho milujeme a sme mu zo srdca vďační.

Keď boli Izraeliti v sinajskej pustatine, Jehova im prikázal, aby postavili svätostánok, kde ho budú uctievať. Povedal: „Vyberte medzi sebou príspevok pre Jehovu. Nech ho prinesie každý ochotného srdca ako Jehovov príspevok.“ (2. Mojž. 35:5) Každý Izraelita mohol dať to, čo mal. Každý dobrovoľný príspevok, nech už to bolo čokoľvek a v akomkoľvek množstve, sa mal vhodným spôsobom použiť na uskutočnenie Božej vôle. Ako Izraeliti zareagovali?

„Každý, koho pobádalo jeho srdce“, a „každý, koho jeho duch podnecoval“, priniesol nejakú dobrovoľnú obeť, „každý ochotného srdca“. Muži i ženy ochotne prinášali rôzne dary, aby podporili Jehovovo dielo: spony, náušnice, prstene, zlato, striebro, meď, modrú priadzu, vlnu zafarbenú na červenofialovo, karmínovo šarlátovú látku, jemné plátno, koziu srsť, baranie kože zafarbené na červeno, tulenie kože, akáciové drevo, drahé kamene, balzam a olej. Nakoniec „sa ukázalo, že je všetkého dosť na celú prácu, ktorá sa mala vykonať, a viac ako dosť“. (2. Mojž. 35:21–24, 27–29; 36:7)

Tieto hmotné obete však neboli tým, čo robilo Jehovovi najväčšiu radosť. Zvlášť ho tešil ochotný postoj tých, ktorí podporili pravé uctievanie. Cenil si aj ich prácu a čas, ktorý tomu venovali. V správe ďalej čítame, že „všetky ženy múdreho srdca ručne priadli“ a „všetky ženy, ktoré ich srdce pobádalo múdrosťou, priadli koziu srsť“. Navyše Jehova poskytol Becalelovi „múdrosť, porozumenie, poznanie a každý druh remeselnej zručnosti“. Becalelovi a Oholiábovi dal potrebné schopnosti, aby mohli vykonať všetku prácu, ktorou ich poveril. (2. Mojž. 35:25, 26, 30–35)

Keď Jehova vyzval Izraelitov, aby priniesli nejaký dar, vôbec nepochyboval o tom, že „každý ochotného srdca“ podporí pravé uctievanie. On ich zase štedro požehnal tým, že ich viedol a napĺňal veľkou radosťou. Tak ukázal, že keď jeho služobníci prejavia ochotný postoj, požehná ich tým, že im dá dostatok prostriedkov i skúseností, aby mohli vykonať jeho vôľu. (Žalm 34:9) Ak aj ty nesebecky slúžiš Jehovovi, buď si istý, že tvoj ochotný postoj požehná.