1. – 3. Prečo nebolo pre Ježišových učeníkov ľahké zvestovať dobré posolstvo „všetkým národom“?

JEŽIŠ KRISTUS poveril svojich nasledovníkov neľahkou úlohou. Prikázal im: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ Aký mal byť výsledok? „Dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom.“ (Mat. 24:14; 28:19)

² Učeníci milovali Ježiša i dobré posolstvo. Ale pravdepodobne si kládli otázku, ako zvládnu túto úlohu. Po prvé, bolo ich veľmi málo. Hovorili ľuďom, že Ježiš je Boží Syn, ale Ježiš bol usmrtený. Navyše na jeho učeníkov sa druhí pozerali ako na „nevzdelaných a obyčajných ľudí“. (Sk. 4:13) Na rozdiel od židovských náboženských vodcov neštudovali v žiadnych náboženských školách. A posolstvo, ktoré hlásali, bolo v rozpore so židovskými tradíciami, ktoré sa vyučovali celé stáročia. Ľudia nemali učeníkov v úcte ani vo vlastnej krajine. A okrem toho, čo bol izraelský národ  v porovnaní s veľkolepou Rímskou ríšou?

³ Ježiš varoval svojich učeníkov, že ich budú druhí nenávidieť a prenasledovať a že niektorých z nich zabijú. (Luk. 21:16, 17) Mali ich zrádzať priatelia a príbuzní. Mali sa stretávať s učením falošných prorokov a zvestovať dobré posolstvo na miestach, kde prekvitala zločinnosť. (Mat. 24:10–12) A keby aj všetci prijali toto posolstvo, ako by sa dostalo „až do najvzdialenejšej časti zeme“? (Sk. 1:8) Prekonať takéto prekážky sa učeníkom muselo zdať nemožné!

4. V akom rozsahu bolo dobré posolstvo zvestované v prvom storočí?

⁴ Učeníci sa napriek všetkým obavám horlivo pustili do zvestovania dobrého posolstva nielen v Jeruzaleme a Samárii, ale v celom vtedy známom svete. Hoci zažívali rôzne ťažkosti, už o 30 rokov mohol apoštol Pavol povedať, že dobré posolstvo „bolo zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“ a že „prinášalo ovocie a vzrastalo na celom svete“. (Kol. 1:6, 23) Napríklad keď Pavol zvestoval posolstvo na Cypre, rímsky prokonzul Sergius Paulus „uveril, lebo žasol nad Jehovovým učením“. (Prečítajte Skutky 13:6–12.)

5. a) O čom Ježiš uistil svojich učeníkov? b) K akému záveru niektorí dospeli vzhľadom na situáciu v prvom storočí?

⁵ Ježišovi učeníci si uvedomovali, že na zvestovanie dobrého posolstva im nebudú stačiť vlastné sily. Ježiš povedal, že bude s nimi a že im bude pomáhať aj svätý duch. (Mat. 28:20) V určitých ohľadoch bola situácia, aká vtedy vo svete panovala, veľmi priaznivá pre šírenie posolstva o Kráľovstve. V knihe Evangelism in the Early Church (Hlásanie evanjelia v ranej cirkvi) sa píše: „Zdá sa, že žiadne iné obdobie v dejinách sveta nebolo vhodnejšie na prijatie novovzniknutej cirkvi ako prvé storočie nášho letopočtu... V druhom storočí kresťania... začali tvrdiť, že to bola Božia prozreteľnosť, ktorá pripravila svet na príchod kresťanstva.“

6. a) O čom budeme hovoriť v tomto článku? b) Čo budeme rozoberať v nasledujúcom článku?

⁶ Biblia nehovorí, do akej miery Boh riadil záležitosti v prvom storočí, aby sa mohlo zvestovať posolstvo o Kráľovstve. Ale jedno je isté: Jehova chcel, aby sa dobré posolstvo zvestovalo, a Satan tomu nemohol zabrániť. V tomto článku budeme hovoriť o niekoľkých činiteľoch, vďaka ktorým sa dobré posolstvo v prvom storočí šírilo rýchlejšie, než by sa šírilo v inom období ľudských dejín. V nasledujúcom článku sa zamyslíme nad tým, čo prispelo k celosvetovému zvestovaniu posolstva o Kráľovstve v našich dňoch.

7. Čo bol Rímsky mier a čím sa vyznačoval?

⁷ V prvom storočí bolo pre učeníkov ľahšie zvestovať dobré posolstvo, lebo v Rímskej ríši vládol mier. Toto obdobie sa označuje ako Rímsky mier, po latinsky Pax Romana. Rímska vláda potláčala akékoľvek malé vzbury na svojom území. Je pravda, že občas vypukli nejaké vojny, tak ako to Ježiš predpovedal. (Mat. 24:6) Napríklad v roku 70 n. l. rímska armáda zničila Jeruzalem a menšie boje sa odohrávali aj v pohraničných oblastiach. Ale vo veľkej časti ríše neprebiehali žiadne kon flikty a toto obdobie mieru trvalo asi 200 rokov. Vďaka tomu mohli učeníci ľahšie cestovať a zvestovať posolstvo o Kráľovstve. Jedno odborné dielo uvádza: „Nikdy v ľudských dejinách nevládol pokoj také dlhé obdobie a mier medzi takým počtom ľudí nebol nikdy taký stabilný.“

8. Ako raní kresťania využili obdobie mieru?

⁸ Origenes, teológ z tretieho storočia, o tomto období mieru napísal: „Keby existovalo mnoho kráľovstiev, Ježišovo učenie by pri svojom šírení do celého sveta narážalo na prekážky... muži by boli všade nútení vykonávať vojenskú službu a brániť svoju krajinu... Teda ako by sa mohlo toto učenie, ktoré hlása pokoj a dokonca nedovoľuje ľuďom pomstiť sa nepriateľom, tak úspešne šíriť, keby nedošlo k zmene v medzinárodnej situácii a keby pri príchode Ježiša neprevládal všade miernejší duch?“ Hoci zvestovatelia Kráľovstva boli v rímskom svete prenasledovaní, toto obdobie mieru využívali tým najlepším možným spôsobom — na zvestovanie dobrého posolstva. (Prečítajte Rimanom 12:18–21.)

9., 10. Vďaka čomu mohli učeníci pomerne ľahko cestovať po Rímskej ríši?

⁹ Kresťania využívali aj rímsku cestnú sieť. Rím mal mocnú, dobre vycvičenú armádu, ktorá mala mať situáciu pod kontrolou a zabezpečovať pokoj v ríši. Aby sa vojenské oddiely mohli rýchlo presúvať, boli potrebné dobré cesty. Rimania boli skúsení stavitelia, lebo vybudovali vyše 80 000 kilometrov ciest, po ktorých sa dalo dostať takmer do všetkých kútov ríše. Cesty viedli cez lesy, púšte i hory.

¹⁰ Rimania však necestovali iba po súši. Mali k dispozícii asi 27 000 kilometrov splavných úsekov riek a kanálov. Rímske lode sa plavili asi po 900 námorných trasách, ktoré spájali stovky prístavov. Kresťania tak mohli cestovať po celej Rímskej ríši. Hoci s tým boli spojené aj určité ťažkosti, cestujúci nepotrebovali pasy ani víza a nemuseli prechádzať žiadnymi imigračnými a colnými kontrolami. Cesty boli pomerne bezpečné, lebo za lúpež boli v Ríme kruté tresty. Podobné to bolo i s cestovaním po mori. Plavili sa po ňom rímske vojenské lode, a tak sa cestujúci nemuseli báť útoku pirátov. Hoci Pavol niekoľkokrát zažil stroskotanie lode a iné nebezpečenstvá na mori, v Biblii sa nepíše o tom, že by ho počas plavieb niekedy ohrozovali piráti. (2. Kor. 11:25, 26)

11. Prečo učeníci používali gréčtinu?

¹¹ Mnohé územia, kde vládli Rimania, predtým dobyl grécky vládca Alexander Veľký. Preto sa v týchto oblastiach rozšírila hovorová gréčtina koiné. Boží služobníci sa tak mohli rozprávať s ľuďmi z rôznych končín ríše, čo prispievalo k šíreniu dobrého posolstva. Židia žijúci v Egypte navyše preložili do gréčtiny Hebrejské Písma. Tento preklad sa stal známym ako Septuaginta a ľudia ho poznali. Raní nasledovníci Krista z neho často citovali. A biblickí pisatelia použili práve gréčtinu na napísanie ostatných častí Biblie. Tento jazyk mal bohatú slovnú zásobu, takže sa ním dali dobre vyjadriť hlboké biblické  pravdy. Gréčtina umožňovala zborom navzájom komunikovať a podporovala ich jednotu.

12. a) Čo bol kódex a aké mal výhody oproti zvitkom? b) Kedy začali kresťania používať kódex?

¹² Čo používali kresťania v prvom storočí, aby učili ľudí z Písma? Najprv používali zvitky. Manipulácia s nimi však bola náročná, lebo keď chcel kresťan prečítať nejaký verš, musel zvitok rozvinúť a potom ho znova zvinúť. Text bol zvyčajne napísaný iba na jednej strane pergamenu. Napríklad evanjelium podľa Matúša zaplnilo celý jeden zvitok. Potom však prišiel kódex, čo bola prvá forma knihy, v ktorej boli jednotlivé strany zviazané dokopy. Čitateľ ho mohol ľahko otvoriť a nalistovať tú časť Písma, ktorú potreboval. Nevieme síce, kedy presne sa začal kódex používať, ale v jednom odbornom diele sa uvádza: „Kresťania používali v druhom storočí kódex v takom veľkom rozsahu, že musel byť vynájdený už dávno pred rokom 100 n. l.“

13., 14. a) Ako Pavol využíval svoje rímske občianstvo? b) Aký úžitok mali kresťania z rímskych zákonov?

¹³ Rímske zákony platili v celej ríši a Rimanom zabezpečovali rôzne práva a ochranu. Pavol viackrát využil to, že je rímsky občan. Napríklad keď ho v Jeruzaleme bičovali, opýtal sa rímskeho dôstojníka: „Je zákonné, aby ste bičovali človeka, ktorý je Rimanom a nie je odsúdený?“ Nebolo to zákonné. Keď Pavol povedal, že má rímske občianstvo od narodenia, „ihneď odstúpili od neho tí, ktorí sa ho chystali vypočúvať mučením, a vojenský veliteľ sa zľakol, keď zistil, že [Pavol] je Riman a že ho poviazal“. (Sk. 22:25–29)

¹⁴ Pavlovo rímske občianstvo malo vplyv na to, ako s Pavlom zaobchádzali vo Filipi. (Sk. 16:35–40) Keď chcel rozzúrený dav ublížiť niektorým kresťanom v Efeze, mestský pisár najprv upokojil dav a potom poukázal na možnosť využiť rímsky právny systém. (Sk. 19:35–41) V Cézarei sa Pavol dožadoval svojho práva predstúpiť pred cisára, čo mu umožnilo obhajovať pred ním dobré posolstvo. (Sk. 25:8–12) Kresťania teda využívali rímske zákony „na obhajobu  a zákonné upevňovanie dobrého posolstva“. (Fil. 1:7)

15. Nakoľko rozšírené boli židovské komunity v prvom storočí?

¹⁵ V určitých ohľadoch sa kresťanom zvestovalo dobré posolstvo ľahšie aj preto, lebo po celom rímskom svete boli rozptýlené židovské komunity. Stáročia predtým totiž Asýrčania a neskôr Babylončania odviedli Židov z ich domovskej krajiny ako zajatcov. Už v piatom storočí pred n. l. boli židovské komunity v 127 provinciách Perzskej ríše. (Ester 9:30) V čase, keď bol na zemi Ježiš, boli židovské komunity v Egypte a v iných častiach severnej Afriky, ako aj v Grécku, v Malej Ázii a v Mezopotámii. Odhaduje sa, že Rímska ríša mala 60 miliónov obyvateľov, z čoho viac ako štyri milióny boli Židia. Všade, kam Židia šli, si vzali so sebou aj svoje náboženstvo. (Mat. 23:15)

16., 17. a) Aký úžitok mali druhí z toho, že Židia žili v mnohých krajinách? b) V čom kresťania napodobňovali príklad Židov?

¹⁶ Keďže Židia boli rozptýlení v toľkých krajinách, s Hebrejskými Písmami sa oboznámili aj mnohí Nežidia. Dozvedeli sa, že existuje iba jeden pravý Boh a že tí, ktorí mu slúžia, musia dodržiavať vysoké mravné normy. Okrem toho Hebrejské Písma obsahovali veľa proroctiev o Mesiášovi. (Luk. 24:44) Teda keď kresťania zvestovali dobré posolstvo, Židia i Nežidia už vedeli, že Hebrejské Písma sú inšpirovaným Božím Slovom. Tak mohol Pavol položiť spoločný základ, aby mohol vydať svedectvo všetkým, ktorí boli naklonení dobrému posolstvu. Pavol mal vo zvyku chodiť do židovských synagóg a vysvetľovať ľuďom Písmo. (Prečítajte Skutky 17:1, 2.)

¹⁷ Židia sa tiež držali určitého spôsobu uctievania. Pravidelne sa zhromažďovali v synagógach alebo na miestach pod šírym nebom, aby uctievali Boha. Spievali piesne, modlili sa a rozoberali Písmo. Podľa ich vzoru začali konať i kresťania a rovnaký spôsob uctievania je v našich zboroch dnes.

18., 19. a) Čo umožnila situácia v prvom storočí? b) Čo si po preštudovaní tohto článku myslíš o Jehovovi?

¹⁸ Prvé storočie bolo výnimočným obdobím v dejinách. Vtedajšia situácia veľmi prispela k úspešnému šíreniu dobrého posolstva. Rímsky mier, vhodné podmienky na cestovanie, spoločný jazyk, rímske zákony a židovské komunity rozptýlené po celej ríši — to všetko viedlo k tomu, že Ježišovi učeníci si mohli ľahšie plniť úlohu, ktorú dostali od Boha.

¹⁹ Štyri storočia predtým grécky filozof Platón vložil do úst jednej zo svojich literárnych postáv tieto slová: „Je ťažkou úlohou nájsť tvorcu a otca nášho vesmíru a aj keby sme ho našli, bolo by nemožné povedať o ňom každému.“ No Ježiš vyhlásil: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ (Luk. 18:27) Stvoriteľ vesmíru chce, aby ho ľudia našli a spoznali. A Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ (Mat. 28:19) S Jehovovou podporou je možné splniť tento príkaz. V nasledujúcom článku sa dozvieme, ako toto dielo prebieha v našich dňoch.