1. Aká schopnosť nám pomáha napodobňovať Jehovu?

JEHOVA nás stvoril so schopnosťou predstavovať si seba na mieste iných. Vďaka tomuto daru sa do určitej miery dokážeme vžiť do situácie, v akej sme nikdy neboli. (Prečítajte Efezanom 5:1, 2.) Ako nám táto schopnosť pomáha napodobňovať Jehovu? A prečo musíme byť opatrní v tom, ako ju používame?

2. Čo Jehova cíti, keď trpíme?

² Jehova sľúbil svojim verným služobníkom nádhernú budúcnosť bez akéhokoľvek utrpenia. Pomazaní dostanú nesmrteľný život v nebi a Ježišove „iné ovce“ získajú večný život na zemi. (Ján 10:16; 17:3; 1. Kor. 15:53) Jehova vie, akú bolesť dnes prežívame. Vedel to aj v prípade Izraelitov, ktorí boli otrokmi v Egypte. V Biblii čítame, že „počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho“. (Iz. 63:9) A o stáročia neskôr, keď jeho ľud opravoval chrám a mal strach zo svojich nepriateľov, ich Boh uistil, že vie, ako sa cítia. Povedal im: „Ten, kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“ (Zech. 2:8)  Tak ako matka nežne miluje svoje dieťatko, Jehova miluje nás a chce nám pomáhať. (Iz. 49:15) Jehova sa teda dokáže vžiť do situácie iných a touto schopnosťou obdaroval aj nás. (Žalm 103:13, 14)

3. Z čoho vieme, že Ježiš mal súcit s druhými?

³ Ježiš sa vedel vcítiť do pocitov iných, aj keď v ich situácii nikdy nebol. Napríklad ľudia žili v strachu z náboženských vodcov, ktorí ich klamali a zaťažovali množstvom vlastných pravidiel. (Mat. 23:4; Mar. 7:1–5; Ján 7:13) Hoci sa Ježiš týchto vodcov nebál ani sa nimi nedal oklamať, vedel si predstaviť, čo ľudia cítia. Preto „keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Mat. 9:36) Ježiš rovnako ako jeho Otec miloval ľudí a mal s nimi súcit. (Žalm 103:8)

4. Čo Ježiš robil, keď videl, ako ľudia trpia?

⁴ Keď Ježiš videl, ako ľudia trpia, podnecovalo ho to pomáhať im, lebo ich miloval. Tým dokonale napodobňoval Božiu lásku. Raz, keď sa s učeníkmi vrátil z dlhej zvestovateľskej cesty, chceli si odpočinúť na nejakom osamelom mieste. No Ježiš videl, že naňho čaká veľký zástup, a prišlo mu ho ľúto. A tak „ich začal učiť mnohé veci“. (Mar. 6:30, 31, 34)

5., 6. Ako sa musíme správať k druhým, ak chceme napodobňovať Božiu lásku? Uveď príklad. (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁵ Božiu lásku môžeme napodobňovať tým, ako sa správame k druhým. Predstav si takúto situáciu: Mladý brat, ktorého budeme volať Alan, premýšľa o jednom staršom bratovi zo zboru. Tomuto bratovi sa ťažko chodí, takže je preňho náročné chodiť do služby z domu do domu. Navyše má slabý zrak a zle sa mu číta. Alan si spomenie na Ježišove slová: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.“ (Luk. 6:31) Zamyslí sa: Čo chcem, aby ľudia robili mne? Úprimne si odpovie: Chcel by som, aby so mnou hrali futbal! Ale dá sa čakať, že brat v takom veku bude hrať futbal? Preto si Alan musí na základe Ježišových slov položiť inú otázku: Čo chcem, aby mi ľudia robili, keby som bol na mieste toho brata?

⁶ Alan je ešte mladý, ale snaží sa vžiť do situácie, akú ešte nezažil. Pozoruje toho staršieho brata a počúva ho, keď mu rozpráva, ako sa cíti. Postupne začína chápať, že vo vyššom veku je ťažké čítať si Bibliu alebo chodiť do služby z domu do domu. Teraz vie, akú pomoc brat potrebuje, a túži mu ju poskytnúť. My môžeme robiť to isté. Ak chceme napodobňovať Jehovovu lásku, musíme sa vžiť do pocitov našich bratov a sestier. (1. Kor. 12:26)

7. Čo môžeme robiť, aby sme pochopili pocity druhých?

⁷ Rozumieť tomu, čo druhí prežívajú, nie je vždy ľahké. Mnohí majú problémy, aké sme my nikdy nemali. Napríklad utrpeli vážne zranenie, sú chorí alebo prežívajú ťažkosti spojené s vyšším vekom. Iní možno trpia depresiou, mávajú záchvaty úzkosti alebo nesú následky toho, že boli v minulosti týraní či zneužívaní. Ďalší zase žijú v nábožensky rozdelenej domácnosti alebo  vychovávajú deti bez manželského partnera. Každý z nás má svoje vlastné problémy, ktoré sú väčšinou iné, ako majú ostatní. Ako môžeme v tejto situácii napodobňovať Božiu lásku? Tak, že budeme svojho blížneho sústredene počúvať, až kým aspoň do určitej miery nepochopíme jeho pocity. Potom budeme vedieť, čo potrebuje, a podľa toho mu pomôžeme. Samozrejme, každý potrebuje niečo iné. Ale to, čo sa možno dá urobiť, je duchovne druhých povzbudiť a poskytnúť im aj praktickú pomoc. Tak napodobníme Jehovovu lásku. (Prečítajte Rimanom 12:15; 1. Petra 3:8.)

8. Čo pomáhalo Ježišovi, aby bol láskavý?

⁸ Boží Syn povedal: „Najvyšší je láskavý k nevďačným a zlým.“ (Luk. 6:35) A Ježiš napodobňoval Božiu láskavosť. Čo mu v tom pomáhalo? Predstavoval si, ako budú jeho slová a skutky vplývať na pocity druhých. Napríklad raz bol v dome istého farizeja, keď za ním prišla žena, ktorá bola známa ako hriešnica. Plakala a slzy jej padali na Ježišove nohy. Ježiš videl, že úprimne ľutuje všetko, čo predtým robila. Uvedomoval si, že keby k nej bol neláskavý, veľmi by ju to ranilo. Preto ju pochválil a odpustil jej. Keď sa nad tým farizej začal pohoršovať, Ježiš hovoril láskavo aj s ním. (Luk. 7:36–48)

9. Čo nám pomôže napodobňovať Božiu láskavosť? Uveď príklad.

⁹ Ako môžeme napodobňovať Božiu láskavosť? Apoštol Pavol napísal: „Pánov otrok však nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný [alebo taktný].“ (2. Tim. 2:24) Taktný človek zvažuje, ako sa zachovať, aby neranil niečie city. Skús sa napríklad zamyslieť nad nasledujúcimi situáciami: Tvoj vedúci zanedbáva svoju prácu. Čo urobíš? Brat príde na zhromaždenie po niekoľkých mesiacoch. Ako ho privítaš? V službe ti niekto povie, že nemá čas. Ako zareaguješ? Manželka ti vyčíta, prečo si jej nepovedal, že si niečo naplánoval na víkend. Odpovieš jej láskavo? Predstavujme si teda seba na mieste iných a skúsme predvídať, ako na nich bude pôsobiť naša reakcia. Tak budeme vedieť, čo povedať a čo urobiť, aby sme napodobňovali Jehovovu láskavosť. (Prečítajte Príslovia 15:28.)

10., 11. Ako môžeme napodobňovať Božiu múdrosť? Uveď príklad.

¹⁰ Jehova je neporovnateľne múdry a ak chce, dokáže vidieť, čo sa stane v budúcnosti. Hoci my túto schopnosť nemáme, môžeme napodobňovať Božiu múdrosť. Ako? Tak, že budeme vopred uvažovať, ako naše konanie ovplyvní nás samých i druhých. Nechceme byť ako Izraeliti. Nemysleli na to, čo sa im stane, keď nebudú poslúchať Boha. Nemysleli ani na to, ako sa tým naruší ich vzťah k Jehovovi. Mojžiš však vedel, že si nevážia dobré veci od Jehovu a že budú robiť to, čo je zlé v Božích očiach. Pred celým izraelským zborom predniesol pieseň, ktorá obsahovala aj tieto slová: „Sú národ, na ktorom hynie rada, a niet medzi nimi porozumenia. Ach, keby boli múdri! Tak by premýšľali o tom. Hĺbali by o svojom budúcom konci.“ (5. Mojž. 31:29, 30; 32:28, 29)

¹¹ Ak chceme napodobňovať Božiu múdrosť, musíme vopred premýšľať  o následkoch svojich skutkov, ba dokonca si ich aj živo predstavovať. Napríklad ak s niekým chodíš, nepodceňuj silu sexuálnej príťažlivosti. Neplánuj ani nerob nič také, čo by mohlo ohroziť tvoj vzácny vzťah k Jehovovi! Radšej sa riaď týmito slovami: „Rozumný je ten, kto uvidel nešťastie a ide sa skryť, ale neskúsení išli ďalej a musia trpieť trest.“ (Prísl. 22:3)

12. Kedy by nám mohla predstavivosť uškodiť?

¹² Múdry človek si uvedomuje, že predstavivosť je ako oheň. Ak s ním zaobchádzame opatrne, môže byť užitočný, napríklad uvaríme si na ňom jedlo. Ale ak sa nám vymkne spod kontroly, môže spôsobiť, že nám zhorí celý dom, dokonca nás môže pripraviť o život. Rovnako je to s predstavivosťou. Je užitočná, ak ju používame správne, napríklad ak premýšľame, ako napodobňovať Jehovu. Ale môže nám aj uškodiť, ak ju používame na to, aby sme v sebe živili nemravné túžby. Ak máme vo zvyku predstavovať si hriešne konanie, mohlo by to viesť k tomu, že sa ho aj dopustíme. Oddávať sa nemravným predstavám môže viesť k duchovnej smrti. (Prečítajte Jakuba 1:14, 15.)

13. Akým nesprávnym spôsobom použila predstavivosť Eva?

¹³ Poučme sa z toho, čo sa stalo prvej žene, Eve. Rozvíjala v sebe túžbu jesť zo zakázaného ovocia „stromu poznania dobrého a zlého“. (1. Mojž. 2:16, 17) Satan jej povedal: „Určite nezomriete. Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ Eva si predstavovala, aké by to bolo, keby sa mohla sama rozhodovať, čo je dobré a čo zlé. Stále o tom premýšľala a „videla, že strom je dobrý na jedenie a že je niečím túžobným pre oči“. Čo nasledovalo? „Začala si brať z jeho ovocia a jedla ho. Potom z toho dala aj svojmu manželovi, keď bol s ňou, a on ho začal jesť.“ (1. Mojž. 3:1–6) Tak sa stalo, že „prišiel na svet hriech a pre hriech smrť“. (Rim. 5:12) Aký tragický následok toho, že sa stále zaoberala nesprávnou predstavou!

14. Aké varovanie nachádzame v Biblii pred sexuálnou nemravnosťou?

¹⁴ Eviným hriechom, samozrejme, nebola sexuálna nemravnosť. No Ježiš nás varoval, aby sme si v mysli nevytvárali  nemravné obrazy. Povedal: „Každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ (Mat. 5:28) A Pavol upozorňuje: „Neplánujte vopred telesné žiadosti.“ (Rim. 13:14)

15. Aké poklady by sme si mali hromadiť a prečo?

¹⁵ Uškodiť nám môže i to, keď si predstavujeme, ako zbohatnúť, a zabúdame na Boha. Pravda je taká, že „hodnotné veci bohatého sú... v jeho predstavách ako ochranná hradba“. (Prísl. 18:11) Ježiš vyrozprával príbeh, z ktorého vidno, aký smutný koniec čaká človeka, „ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu“. (Luk. 12:16–21) Jehova sa teší, keď robíme to, čo sa mu páči. (Prísl. 27:11) Aj my sme šťastní, keď vieme, že nás schvaľuje, lebo si hromadíme „poklady v nebi“. (Mat. 6:20) A dobrý vzťah k Jehovovi je nepochybne ten najvzácnejší poklad, aký môžeme mať!

16. Napríklad ako môžeme zmierniť svoju úzkosť?

¹⁶ Predstav si, koľko úzkosti to prináša, keď sa niekto snaží hromadiť si „poklady na zemi“. (Mat. 6:19) Ježiš povedal, že pre tých, ktorí si stále robia starosti o peniaze, bude ťažké dávať Božie Kráľovstvo na prvé miesto v živote. (Mat. 13:18, 19, 22) Ďalší ľudia si pridávajú starosti tým, že vidia všetko v čiernom svetle. Predstavujú si samé zlé veci, ktoré by sa im mohli prihodiť. No keby sme nebojovali proti úzkostlivým myšlienkam, mohlo by nám to fyzicky i duchovne uškodiť. Dôverujme Jehovovi a nezabúdajme, že „úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa, ale dobré slovo ho rozradostňuje“. (Prísl. 12:25) Preto ak ťa niečo trápi, zdôver sa niekomu, kto slúži Jehovovi a kto ťa dobre pozná. Rodič, manželský partner alebo dobrý priateľ ťa môže povzbudiť, aby si dôveroval Jehovovi, a to zmierni tvoju úzkosť.

17. Ako nám Jehova pomáha bojovať proti úzkostlivým myšlienkam?

¹⁷ Ak nás trápia úzkostlivé myšlienky, môžeme si byť istí, že Jehova nám rozumie lepšie ako ktokoľvek iný. Pavol napísal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Fil. 4:6, 7) Teda ak sa trápiš, mysli na to, ako ti Jehova pomáha, aby bol tvoj vzťah k nemu stále silný. Môže na to použiť tvojich bratov a sestry, zborových starších, verného otroka, anjelov a Ježiša.

18. Ako nám môže predstavivosť pomáhať?

¹⁸ Dozvedeli sme sa, že keď používame svoju schopnosť vžiť sa do situácie iných ľudí, napodobňujeme Jehovu. (1. Tim. 1:11; 1. Jána 4:8) Budeme šťastní, keď budeme prejavovať druhým lásku a láskavosť, keď budeme vopred uvažovať o následkoch svojho konania a keď budeme bojovať proti úzkostlivým myšlienkam. Teda dobre využívajme túto schopnosť od Boha a predstavujme si, aký bude život pod vládou Kráľovstva. A zo všetkých síl napodobňujme Jehovu. (Rim. 12:12)