KEĎ sa Anita * dala pokrstiť a stala sa Jehovovou svedkyňou, jej manžel sa stal tvrdým odporcom. Anita rozpráva: „Bránil mi chodiť na zhromaždenia a zakazoval mi čo i len spomenúť Božie meno. Vždy, keď som iba vyslovila meno Jehova, vytáčalo ho to do nepríčetnosti.“

Ďalšou náročnou úlohou, ktorú musela Anita zvládať, bolo učiť svoje deti o Jehovovi. „Uctievať Jehovu som mala u nás doma zakázané. S deťmi som musela študovať potajomky a nemohla som ich brávať na zhromaždenia.“

Z toho, čo Anita zažila, vyplýva, že odpor zo strany rodinných príslušníkov môže byť veľkou skúškou kresťanskej vernosti. Rovnako to platí, ak niekto trpí chronickou chorobou, prežil smrť dieťaťa či manželského partnera alebo blízky člen jeho rodiny opustil Jehovu. Čo môže kresťanovi pomôcť, aby v takých situáciách zostal verný Jehovovi?

Čo by si v takých skúškach robil ty? Apoštol Pavol povedal: „Potrebujete vytrvalosť.“ (Hebr. 10:36) Ale čo ti pomôže vytrvať?

Jeden z hlavných spôsobov, ako získať silu potrebnú na to, aby sme vytrvali v skúškach, je s dôverou prosiť Boha o pomoc. Zamyslime sa nad tým, čo zažila Ana. Jedno pondelkové popoludnie zasiahla jej rodinu tragédia. Jej manžel, s ktorým prežila 30 rokov, náhle zomrel. Ana hovorí: „Odišiel do práce a už sa nevrátil. Mal iba 52 rokov.“

Ako sa s tým Ana vyrovnala? Do určitej miery jej pomohlo, že začala znova chodiť do práce, lebo sa na ňu musela takmer stopercentne sústrediť. Jej bolesť však nezmizla. Spomína: „Vylievala som si srdce pred Jehovom a úpenlivo som ho prosila, aby mi pomohol vyrovnať sa s touto hroznou stratou.“ Vypočul Jehova jej modlitby? Ana je presvedčená, že áno. Hovorí: „Zaplavil ma pokoj, ktorý môže dať iba Boh. To ma udržalo pri zdravom rozume. Nemám ani najmenšie pochybnosti, že Jehova môjho manžela vzkriesi.“ (Fil. 4:6, 7)

„Ten, ktorý vypočúva modlitbu“, sľubuje, že dá svojim služobníkom všetko, čo budú potrebovať, aby mu zostali verní. (Žalm 65:2) Toto uistenie určite posilňuje našu vieru a pomáha nám vytrvávať. Cítiš to tak aj ty?

Jehova podporuje svoj ľud aj prostredníctvom kresťanského zboru. Napríklad v čase, keď zbor v Tesalonike zažíval kruté prenasledovanie, Pavol nabádal tamojších bratov: „Utešujte sa navzájom a vzájomne sa budujte, ako to aj naozaj robíte.“ (1. Tes. 2:14; 5:11) Vďaka láske, ktorú mali medzi sebou, a vďaka tomu, že si pomáhali, dokázali obstáť v skúške viery. Ich vytrvalosť je pre nás vynikajúcim príkladom. Ako ich môžeme napodobňovať?

Rozvíjajme si blízke priateľstvá s bratmi a sestrami v zbore. Tak sa budeme deliť „o to, čo je na vzájomné budovanie“. (Rim. 14:19) Zvlášť dôležité je to v ťažkých časoch. Prežíval ich aj Pavol, ale Jehova mu dával silu vytrvať. Často ho povzbudil prostredníctvom spoluveriacich. Napríklad keď Pavol poslal pozdravy niektorým bratom v koloskom zbore, povedal: „Práve tí sa mi stali posilňujúcou pomocou.“ (Kol. 4:10, 11) Mali Pavla radi, takže ho chceli utešiť a dodať mu silu, keď to potreboval. Pravdepodobne aj ty si už zažil, ako ťa bratia a sestry z tvojho zboru povzbudili a podporili.

Ďalší zdroj pomoci, o ktorý sa Jehova postaral v rámci zboru, sú starší. Títo duchovne zrelí muži môžu byť „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine“. (Iz. 32:2) Nie je to príjemné uistenie? Mal si už úžitok z tohto láskyplného opatrenia? Povzbudenie a podpora od starších ti môže pomôcť, aby si vytrvalo slúžil Jehovovi.

Samozrejme, starší nerobia zázraky. Sú nedokonalí a majú „rovnaké slabosti ako [my]“. (Sk. 14:15) A predsa keď za nás úpenlivo prosia, môžu dosiahnuť veľa dobrého. (Jak. 5:14, 15) Istý brat z Talianska, ktorý už roky znáša degeneratívne následky svalovej dystrofie, sa vyjadril: „Vďaka láske bratov a ich častým návštevám dokážem vytrvávať.“ Mohol by si mať ešte väčší úžitok z tohto Jehovovho láskavého opatrenia a častejšie hľadať pomoc u starších?

Ľahšie vytrváme aj vtedy, keď si udržíme dobré duchovné návyky. John, ktorému vo veku 39 rokov diagnostikovali zriedkavý druh rakoviny, to môže potvrdiť. Priznáva: „Nemohol som tomu uveriť. Bol som predsa taký mladý.“ Jeho syn mal v tom čase iba tri roky. John pokračuje: „Znamenalo to, že moja manželka sa musela starať nielen o naše dieťa, ale aj o mňa a chodiť so mnou po všetkých lekároch.“ Chemoterapia Johna mimoriadne vyčerpávala a bývalo mu zle. No to nebolo všetko. Johnov otec dostal ťažkú, nevyliečiteľnú chorobu a bol odkázaný na pomoc rodiny.

Čo robil John a jeho rodina v tejto náročnej situácii? Rozpráva: „Hoci som bol strašne unavený, dbal som na to, aby mala naša rodina pravidelný duchovný program. Nevynechali sme ani jedno zhromaždenie, každý týždeň sme chodili do služby a mali sme pravidelné rodinné uctievanie, aj keď to bolo ťažké.“ John pochopil, že kľúčom k vytrvalosti v akejkoľvek skúške je udržiavať si duchovnosť. O čom by rád uistil tých, ktorí sa ocitnú v ťažkej situácii? „Keď pominie počiatočný šok, sila od Jehovu a jeho láska pomáha zahnať negatívne myšlienky. Jehova vás posilní, tak ako posilnil mňa.“

Či už zažívame skúšky teraz, alebo nás postihnú v budúcnosti, je isté, že s Jehovovou pomocou v nich môžeme vytrvať. S dôverou teda prosme Boha o pomoc. Rozvíjajme si blízke priateľstvá s bratmi a sestrami v zbore. Hľadajme pomoc u starších. A udržiavajme si dobré duchovné návyky. Keď to budeme robiť, budeme konať v súlade s Pavlovými slovami: „Potrebujete vytrvalosť.“