1. Ako používame modlitbu z Matúša 6:9–13 vo zvestovateľskej službe?

MILIÓNY ľudí poznajú modlitbu Otčenáš naspamäť. Aj my sa na ňu často odvolávame vo zvestovateľskej službe, keď chceme vysvetliť, že Božie Kráľovstvo je skutočná vláda, ktorá spôsobí na zemi úžasné zmeny. Alebo poukazujeme na úvodnú vetu tejto modlitby, aby sme zdôraznili, že Boh má osobné meno, ktoré má byť posvätené, čiže sa s ním má zaobchádzať ako so svätým. (Mat. 6:9)

2. Prečo môžeme povedať, že Ježiš nechcel, aby sme vzorovú modlitbu opakovali od slova do slova?

² Chcel Ježiš, aby sme túto modlitbu zakaždým opakovali od slova do slova, ako to robia takzvaní kresťania? Nie. Krátko predtým, ako ju vyslovil, povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté.“ (Mat. 6:7) Neskôr túto modlitbu zopakoval, ale inými slovami. (Luk. 11:1–4) Tým nám ukázal, o aké veci sa máme modliť, a stanovil poradie  ich dôležitosti. Preto je modlitba Otčenáš vhodne nazvaná ako vzorová modlitba.

3. Nad akými otázkami by si sa mal zamyslieť pri štúdiu vzorovej modlitby?

³ V tomto a nasledujúcom článku preskúmame obsah vzorovej modlitby. Každý z nás si pri tom môže položiť otázku: Ako mi štúdium vzorovej modlitby pomôže skvalitniť moje modlitby? Ale ešte dôležitejšia je otázka: Žijem v súlade s touto modlitbou?

4. a) Čo nám pripomínajú slová „náš Otče“? b) V akom zmysle je Jehova Otcom pre kresťanov, ktorí majú nádej žiť na zemi?

⁴ Slová „náš Otče“, nie „môj Otče“, nám pripomínajú, že sme súčasťou „spoločenstva bratov“, ktorí majú medzi sebou pravú lásku. (1. Petra 2:17) Je to naozaj jedinečná česť! Pomazaní kresťania, ktorí boli splodení svätým duchom ako Boží synovia a majú nádej žiť v nebi, oprávnene oslovujú Jehovu ako Otca v tom najplnšom zmysle slova. (Rim. 8:15–17) Kresťania, ktorí majú nádej na večný život na zemi, môžu tiež oslovovať Jehovu ako Otca. Prečo? Lebo je ich Životodarca a s láskou im poskytuje všetko, čo potrebujú. No v pravom zmysle slova sa Božími deťmi stanú až potom, keď dosiahnu dokonalosť a v záverečnej skúške sa dokážu ako verní. (Rim. 8:21; Zjav. 20:7, 8)

5., 6. a) Aký krásny dar môžu dať rodičia svojim deťom? b) Čo by malo každé dieťa urobiť s týmto darom? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁵ Rodičia dajú svojim deťom krásny dar, keď ich naučia modliť sa a pomôžu im pozerať sa na Jehovu ako na starostlivého nebeského Otca. Istý brat, ktorý slúži ako krajský dozorca v Južnej Afrike, spomína: „S našimi dcérkami som sa modlil večer čo večer už od ich narodenia, s výnimkou, keď som bol preč. Dievčatá na to dodnes často spomínajú. Síce si už presne nepamätajú slová tých večerných modlitieb, ale pamätajú si posvätnú atmosféru, ktorú vnímali pri rozhovore s naším Otcom, Jehovom, a pocit pokoja a bezpečia. Keď už vedeli rozprávať, povzbudzoval som ich, aby sa modlili nahlas, takže som mohol počuť, čo cítia k Jehovovi a na čo myslia. Bola to jedinečná príležitosť nahliadnuť do ich srdiečka. Potom som ich mohol jemne viesť k tomu, aby do svojich modlitieb zahŕňali aj časti vzorovej modlitby. Vďaka tomu mali ich modlitby hlbší význam.“

⁶ Nie div, že dcérky tohto brata robili pekné duchovné pokroky. Teraz sú šťastne vydaté a spolu s manželmi slúžia celým časom. Rodičia, nemôžete dať deťom väčší dar, než keď im pomôžete rozvinúť si vrúcny a blízky vzťah k Jehovovi! Samozrejme, dieťa si potom musí tento vzácny vzťah udržiavať. Musí sa učiť milovať Božie meno a zaobchádzať s ním s tou najväčšou úctou. (Žalm 5:11, 12; 91:14)

7. Akú česť máme, ale čo si to od nás vyžaduje?

⁷ Poznať Božie osobné meno je pre nás veľká česť. No my ho môžeme dokonca nosiť ako ľud, ktorý si Boh vybral „pre svoje meno“. (Sk. 15:14; Iz. 43:10) Nášho nebeského Otca prosíme:  „Nech sa posvätí tvoje meno.“ Keď sa o to modlíme, vlastne tým prosíme Jehovu aj o pomoc, aby sme ani slovom, ani skutkom nepriviedli potupu na jeho sväté meno. Nechceme byť ako niektorí ľudia v prvom storočí, ktorí nežili v súlade s tým, čo učili. Apoštol Pavol im napísal: „Pre vás sa rúhajú Božiemu menu medzi národmi.“ (Rim. 2:21–24)

8., 9. Uveď príklad, ako Jehova pomáha tým, ktorí chcú posväcovať jeho meno.

⁸ Určite chceme posväcovať Božie meno. Istá sestra z Nórska náhle prišla o manžela a zostala sama s dvojročným synom. Rozpráva: „Bolo to veľmi ťažké obdobie. Každý deň, takmer každú hodinu som sa modlila o silu, aby som zostala vnútorne vyrovnaná. Nechcela som poskytnúť príležitosť Satanovi, aby sa vysmieval Jehovovi, keby som urobila zlé rozhodnutie alebo sa dopustila nejakého neverného skutku. Chcela som prispieť k posväteniu Jehovovho mena. A tiež som chcela, aby sa môj syn opäť stretol s otcom v raji.“ (Prísl. 27:11)

⁹ Vypočul Jehova nesebecké modlitby tejto sestry? Áno. Tým, že sa pravidelne stretávala so svojimi duchovnými bratmi a sestrami, zažila, ako sa Jehova o ňu prostredníctvom nich stará. Po piatich rokoch sa vydala za zborového staršieho. Jej syn, ktorý má teraz 20 rokov, je už pokrstený. Sestra hovorí: „Som taká šťastná, že mi manžel pomohol s jeho výchovou.“

10. Ako Boh úplne posvätí svoje meno?

¹⁰ Čo je potrebné na to, aby Jehova úplne posvätil svoje meno a očistil ho od každej pohany? Musí odstrániť všetkých, ktorí odmietajú jeho vládu. (Prečítajte Ezechiela 38:22, 23.) Ľudstvo bude postupne spieť k dokonalosti. Určite túžime po tom, aby celé inteligentné tvorstvo zaobchádzalo s Jehovovým menom ako so svätým. Keď sa to stane, náš láskavý nebeský Otec bude „každému všetkým“. (1. Kor. 15:28)

11., 12. Porozumenie čoho dal Jehova pravým kresťanom v roku 1876?

¹¹ Pri Ježišovom odchode do neba sa ho apoštoli spýtali: „Pane, obnovíš v tomto čase kráľovstvo Izraelu?“ Ježiš im vysvetlil, že ešte nie je čas na to, aby sa dozvedeli, kedy zavládne Božie Kráľovstvo. Povedal im, aby sa zamerali predovšetkým na zvestovateľskú službu. (Prečítajte Skutky 1:6–8.) No zároveň ich učil, aby sa modlili o príchod Božieho Kráľovstva a aby sa naň tešili. Preto sa kresťania odvtedy modlia o jeho príchod.

¹² Keď sa priblížil čas, aby Ježiš začal vládnuť v nebi, Jehova pomohol svojmu ľudu porozumieť, kedy sa to má stať. V roku 1876 vyšiel v časopise Bible Examiner článok, ktorý napísal Charles Taze Russell. Mal názov „Časy pohanov: Kedy sa skončia?“ a poukazoval na rok 1914 ako na významný rok. V článku sa písalo, že „sedem časov“ z Danielovho proroctva je to isté obdobie ako „ustanovené časy národov“, o ktorých hovoril Ježiš. * (Dan. 4:16; Luk. 21:24)

13. Čo sa stalo v roku 1914 a čo dokazujú svetové udalosti, ktoré sa odvtedy dejú?

 ¹³ V roku 1914 sa v Európe začala vojna, ktorá čoskoro zachvátila celý svet. Do konca vojny v roku 1918 vypukol aj hrozný nedostatok potravín. Navyše na chrípkovú epidémiu zomrelo viac ľudí, než ich padlo vo vojne. Tieto udalosti boli súčasťou „znamenia“, o ktorom hovoril Ježiš. Boli dôkazom jeho neviditeľnej prítomnosti v úlohe nového Kráľa zeme. (Mat. 24:3–8; Luk. 21:10, 11) Jasne poukazovali na to, že v roku 1914 nastal čas, keď Pánovi Ježišovi Kristovi „bola daná koruna a vyšiel víťaziac a aby dovŕšil svoje víťazstvo“. (Zjav. 6:2) Očistil nebesia od Satana a jeho démonov a zvrhol ich do blízkosti zeme. Odvtedy ľudstvo zažíva spĺňanie týchto slov: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ (Zjav. 12:7–12)

14. a) Prečo by sme sa mali stále modliť o príchod Božieho Kráľovstva? b) Na akej dôležitej činnosti sa musíme dnes podieľať?

¹⁴ Proroctvo zo Zjavenia 12:7–12 nám pomáha pochopiť, prečo sa od zrodenia Božieho Kráľovstva dejú na zemi také katastrofálne udalosti. Ježiš, Kráľ Božieho Kráľovstva, začal vládnuť uprostred svojich nepriateľov. Pokiaľ nedovŕši svoje víťazstvo a neodstráni zo zeme zlo, budeme stále prosiť o príchod Božieho Kráľovstva. Zároveň musíme žiť v súlade s touto prosbou  a podieľať sa na spĺňaní významnej časti „znamenia“. Ježiš predpovedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Mat. 24:14)

15., 16. Ako môžeme žiť v súlade s prosbou, aby sa na zemi diala Božia vôľa?

¹⁵ Asi pred 6 000 rokmi sa na zemi diala Božia vôľa v plnom rozsahu. Takže keď sa Jehova pozrel na dokonalý začiatok, ktorý dal ľudstvu, mohol vyhlásiť: „Bolo to veľmi dobré.“ (1. Mojž. 1:31) Potom sa však vzbúril Satan a odvtedy len málo ľudí koná Božiu vôľu. Ale dnes sme svedkami toho, že Jehovovi slúži už asi osem miliónov ľudí. Nielenže prosia, aby sa na zemi diala Božia vôľa, ale ju aj konajú. Snažia sa o to svojím spôsobom života a tým, že sa horlivo zapájajú do diela robenia učeníkov.

¹⁶ Istá sestra, ktorá bola pokrstená v roku 1948 a slúžila ako misionárka v Afrike, hovorí: „V súvislosti s touto časťou vzorovej modlitby sa často modlím, aby bolo možné nájsť všetkých ľudí podobných ovciam a pomôcť im spoznať Jehovu skôr, ako bude príliš neskoro. Aj vtedy, keď sa chcem s niekým porozprávať o Biblii, prosím o múdrosť, aby pravda zapôsobila na srdce toho človeka. A pokiaľ ide o tých, ktorých sme už našli, modlím sa, aby Jehova žehnal naše úsilie starať sa o nich.“ Nečudo, že tejto 80-ročnej sestre sa v službe darí a s podporou ďalších pomohla už mnohým stať sa Jehovovými svedkami. Nepochybne si vieš spomenúť aj na iných verných jednotlivcov, ktorí obetavo konajú Božiu vôľu napriek ťažkostiam spojeným s vyšším vekom. (Prečítajte Filipanom 2:17.)

17. Aké to podľa teba bude, keď Boh vypočuje prosbu, aby sa na zemi diala jeho vôľa?

¹⁷ O to, aby sa diala Božia vôľa, budeme prosiť dovtedy, kým nebudú zo zeme odstránení všetci nepriatelia Božieho Kráľovstva. V budúcnosti, keď budú vzkriesené miliardy ľudí a dostanú príležitosť žiť v raji na zemi, sa bude Božia vôľa diať v ešte väčšom rozsahu. Ježiš povedal: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť [môj] hlas a vyjdú.“ (Ján 5:28, 29) Nebude nádherné žiť v tom čase a vítať našich drahých, ktorí budú vzkriesení? Vtedy Boh „zotrie každú slzu z [našich] očí“. (Zjav. 21:4) Väčšina vzkriesených bude patriť k „nespravodlivým“, čiže k tým, ktorí nemali možnosť spoznať pravdu o Jehovovi a jeho Synovi. Iste nám to prinesie veľkú radosť, keď im budeme pomáhať spoznať Božiu vôľu a predsavzatie, aby mohli aj oni získať večný život. (Sk. 24:15; Ján 17:3)

18. Čo ľudstvo najviac potrebuje?

¹⁸ Posvätenie Jehovovho mena prostredníctvom Božieho Kráľovstva má nesmierny význam, pretože od toho závisí pokoj a súlad v celom vesmíre. Keď Boh vypočuje prvé tri časti vzorovej modlitby, zabezpečí ľuďom to, čo najviac potrebujú. Zostávajúce štyri časti vzorovej modlitby súvisia s našimi každodennými potrebami. O nich budeme uvažovať v nasledujúcom článku.