1. – 3. Na základe čoho sa jedna sestra presvedčila, že Jehova vie, čo potrebujeme?

LANA, ktorá slúži ako pravidelná priekopníčka, navštívila v lete v roku 2012 Nemecko. Na jeden deň nikdy nezabudne. Obrátila sa na Jehovu s dvomi konkrétnymi prosbami a je presvedčená, že ju vypočul. Jednu vyslovila počas dlhej cesty vlakom na letisko. Modlila sa, aby mohla niekomu vydať svedectvo. Po príchode na letisko sa dozvedela, že jej let bol preložený na nasledujúci deň. Musela teda niekde prespať, ale už nemala dosť peňazí. Preto sa znovu obrátila na Jehovu, tentoraz s prosbou, aby jej v tejto situácii pomohol.

² Sotva povedala amen, začula, ako na ňu niekto volá: „Hej, Lana, čo tu robíš?“ Bol to jej bývalý spolužiak. Odlietal do Južnej Afriky a vyprevádzala ho mama a stará mama. Keď sa dozvedeli, čo sa Lane stalo, spolužiakova mama Elke ju srdečne pozvala, aby prespala u nich. Elke a jej mama pohostinne prijali Lanu vo svojom dome. Kládli jej veľa otázok  týkajúcich sa jej náboženstva i práce, ktorú vykonáva ako služobníčka celým časom.

³ Na druhý deň po výdatných raňajkách kládli Lane ďalšie otázky. Dali jej na seba kontakt, aby s nimi niekto mohol pokračovať v biblickom rozhovore. Lana v poriadku pricestovala domov a ďalej slúži ako pravidelná priekopníčka. Je si istá, že za to, ako sa vtedy situácia vyriešila, vďačí Jehovovi, „Tomu, ktorý vypočúva modlitbu“. (Žalm 65:2)

4. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

⁴ Keď sa náhle ocitneme v ťažkej situácii, bez váhania prosíme Jehovu o pomoc. A Jehova rád vypočúva také modlitby. (Žalm 34:15; Prísl. 15:8) Ale ešte dôležitejšie prosby, na ktoré možno zabúdame, sú vo vzorovej modlitbe. V tomto článku budeme hovoriť o štyroch posledných častiach tejto modlitby. Tri sa týkajú našich duchovných potrieb a štvrtá sa týka nášho chleba na každý deň. Ako môžeme žiť v súlade s týmito prosbami? (Prečítajte Matúša 6:11–13.)

5., 6. Prečo nás Ježiš učil prosiť o „náš chlieb“, aj keď máme dostatok jedla?

⁵ Všimni si, že to nie je prosba o „môj“ chlieb, ale o „náš“ chlieb na tento deň. Victor, krajský dozorca v Afrike, hovorí: „Často úprimne ďakujem Jehovovi, že spolu s manželkou nemusíme mať obavy, či budeme mať najbližšie čo jesť alebo ako zaplatíme nájomné. Každý deň sa o nás láskavo starajú naši bratia. Preto sa modlím o to, aby im Jehova pomohol zvládať ekonomický tlak, ktorý na nich dolieha.“

⁶ Ak máme dostatok jedla, môžeme vo svojich modlitbách myslieť na bratov, ktorí sú chudobní alebo ich postihla prírodná katastrofa. No nemali by sme sa za nich len modliť. Mali by sme aj konať v súlade s našimi modlitbami. Môžeme sa napríklad podeliť s núdznymi spolukresťanmi o to, čo máme. Môžeme tiež pravidelne prispievať na celosvetové dielo. Vieme totiž, že naše príspevky budú použité na pomoc bratom, ktorí to potrebujú. (1. Jána 3:17)

7. Ako Ježiš vysvetlil, že nemáme byť „úzkostliví o nasledujúci deň“?

⁷ Keď Ježiš hovoril o chlebe na tento deň, mal pravdepodobne na mysli to, čo bezprostredne potrebujeme. Potom porozprával, ako Boh odieva poľné kvety, a pokračoval: „Nebude tým skôr obliekať vás, vy maloverní? Teda nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte... ‚Čo si oblečieme?‘“ Na záver zopakoval túto dôležitú radu: „Nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň.“ (Mat. 6:30–34) Namiesto toho, aby sme si robili starosti o budúcnosť, mali by sme byť spokojní, že máme všetko, čo naozaj potrebujeme. Medzi to patrí primerané bývanie a zamestnanie, ktoré nám pomôže uživiť rodinu. A môžeme sa modliť aj o múdrosť pri riešení zdravotných ťažkostí. Ale keby sme prosili Boha len o to, aby sa o nás staral po telesnej stránke, boli by sme nevyrovnaní. Omnoho dôležitejšie sú naše duchovné potreby. Aj o tie sa musíme modliť.

8. Čo nám pripomína prosba o každodenný chlieb? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁸ Prosba o náš každodenný chlieb nám pripomína aj to, že potrebujeme duchovný pokrm. Náš Pán povedal: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek,  ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.“ (Mat. 4:4) Preto by sme sa mali modliť aj o to, aby nás Jehova stále sýtil aktuálnym duchovným pokrmom.

9. Prečo sa naše hriechy podobajú dlhom?

⁹ Prečo Ježiš použil slovo „dlhy“, keď pri neskoršej príležitosti hovoril o „hriechoch“? (Mat. 6:12; Luk. 11:4) Tento časopis pred viac ako 60 rokmi vysvetlil: „Ak zhrešíme proti Bohu, stávame sa jeho dlžníkmi... Za naše hriechy by nám Boh mohol vziať život... Mohol by nám odňať svoj pokoj a prerušiť s nami pokojné vzťahy... Dlhujeme mu lásku, ktorá sa prejavuje poslušnosťou. Keď hrešíme, zlyhávame v splácaní lásky, pretože hriech je prejavom nedostatku lásky voči Bohu.“ (1. Jána 5:3)

10. a) Na základe čoho nám Jehova odpúšťa naše hriechy? b) K čomu by nás to malo podnecovať?

¹⁰ Naše každodenné prosby o odpustenie poukazujú na jediný právny podklad, na základe ktorého môže Boh odpustiť naše hriechy — na Ježišovu výkupnú obeť. Hoci výkupné bolo zaplatené už takmer pred 2 000 rokmi, mali by sme si ho stále veľmi ceniť. „Výkupná cena“ za náš život „je taká drahocenná“, že nedokonalý človek by ju nikdy nedokázal zaplatiť. (Prečítajte Žalm 49:7–9; 1. Petra 1:18, 19.) Mali by sme stále ďakovať Jehovovi za tento veľkorysý dar. Slová „naše hriechy“, a nie „moje hriechy“, nám pripomínajú, že výkupné potrebujeme nielen my, ale aj všetci naši bratia a sestry. Je teda jasné, že Jehova si želá, aby sme sa nezaujímali len o svoje vlastné duchovné blaho, ale aj o duchovné blaho iných vrátane tých, ktorí proti nám zhrešili. Vo väčšine prípadov sa spolukresťania voči nám previnia len v malých veciach, ale keď im ochotne odpustíme, dáme im najavo, že ich milujeme. Je to tiež prejav vďačnosti za to, že Boh milosrdne odpúšťa nám. (Kol. 3:13)

11. Prečo je dôležité odpúšťať?

¹¹ Sme nedokonalí, a preto je pre  nás niekedy ťažké odpustiť tým, ktorí sa proti nám previnili. (3. Mojž. 19:18) Keby sme začali v zbore rozprávať o tom, ako nám niekto ublížil, mohlo by to spôsobiť rozdelenie. A keby sme neboli ochotní odpustiť, dali by sme najavo, že si nevážime Božie milosrdenstvo a dar výkupného. Náš Otec by potom na nás neuplatnil hodnotu výkupného, ktoré zaobstaral jeho Syn. (Mat. 18:35) Ježiš to zdôraznil hneď po vyslovení vzorovej modlitby. (Prečítajte Matúša 6:14, 15.) Ak chceme mať úžitok z Božieho odpustenia, musíme sa vyhýbať aj tomu, aby sme sa opakovane dopúšťali vážnych hriechov. Úsilie vyhnúť sa hriechu súvisí s ďalšou časťou vzorovej modlitby. (1. Jána 3:4, 6)

12., 13. a) Čo zažil Ježiš krátko po krste? b) Prečo nemôžeme obviňovať druhých, keď podľahneme pokušeniu? c) Čo dokázal Ježiš svojou vernosťou až do smrti?

¹² Teraz pouvažujme o tom, čo Ježiš zažil krátko po svojom krste. Tak lepšie pochopíme, prečo máme prosiť: „Nepriveď nás do pokušenia.“ Boží duch viedol Ježiša do pustatiny. Prečo? „Aby ho pokúšal Diabol.“ (Mat. 4:1; 6:13) Malo by nás to prekvapovať? Nie, ak chápeme hlavný dôvod, prečo Boh poslal svojho Syna na zem. Mal dať odpoveď na otázky, ktoré vznikli pri vzbure Adama a Evy proti Božej vláde, napríklad: Urobil Boh pri stvorení človeka nejakú chybu? Zostane dokonalý človek verný Bohu, keď ho bude pokúšať „ten zlý“? A nebude ľuďom lepšie, keď si budú vládnuť sami, ako to naznačil Satan? (1. Mojž. 3:4, 5) Na zodpovedanie týchto otázok bol potrebný čas. Tak dostali všetci inteligentní tvorovia príležitosť, aby sa presvedčili, že Jehovov spôsob vlády je ten najlepší.

¹³ Jehova je svätý Boh a nikdy nikoho nepokúša. „Pokušiteľom“ je Diabol. (Mat. 4:3) Vytvára situácie, v ktorých sa človek môže dostať do pokušenia. Záleží však na každom z nás, či mu podľahne, alebo nie. (Prečítajte Jakuba 1:13–15.) Keď Satan pokúšal Ježiša, Ježiš ho ihneď odmietol citovaním Božieho Slova. Tým podporil oprávnenosť Božej vlády. Ale Satan sa nevzdal. Čakal „až do iného vhodného času“. (Luk. 4:13) Ježiš odolal všetkým Satanovým pokusom a zostal Bohu verný. Obhajoval Jehovovu spravodlivú vládu a dokázal, že dokonalý človek môže obstáť aj v tých najťažších skúškach. Podobne ako sa Satan snažil chytiť do pasce Ježiša, snaží sa o to i v prípade jeho nasledovníkov. A k nim patríš aj ty.

14. Čo musíme robiť, aby sme odolali pokušeniu?

¹⁴ Otázka týkajúca sa Božieho práva vládnuť zostáva ešte stále otvorená. Z tohto dôvodu Jehova dovoľuje Satanovi, aby nás pokúšal. Boh nás neprivádza do pokušenia. Naopak, dôveruje nám a chce nám pomôcť. Zároveň však rešpektuje našu slobodnú vôľu a umožňuje nám rozhodnúť sa, či mu budeme verní, alebo nie. Ak chceme odolávať pokušeniam, musíme robiť dve veci: zostať duchovne bdelí a vytrvávať v modlitbe. Ako Jehova odpovedá, keď sa modlíme, aby sme odolali pokušeniu?

15., 16. a) Aké sú niektoré pokušenia, ktorým musíme odolávať? b) Kto môže za to, keď podľahneme pokušeniu?

¹⁵ Jehova nám dáva svojho mocného svätého ducha, ktorý nás posilní, aby sme odolali pokušeniu. Okrem toho  nás vo svojom Slove a prostredníctvom zboru vopred upozorňuje na situácie, ktorým sa musíme vyhýbať. Napríklad nás varuje, aby sme nevenovali príliš veľa času, peňazí a energie získavaniu hmotných vecí, ktoré nutne nepotrebujeme. Espen a Janne žijú v bohatej európskej krajine. Veľa rokov boli pravidelnými priekopníkmi a slúžili v málo prepracúvaných obvodoch. Potom sa im narodilo dieťa, a tak museli priekopnícku službu ukončiť. Po čase sa im narodilo druhé dieťa. Espen hovorí: „Teraz, keď nemáme toľko času na teokratické činnosti ako predtým, sa často modlíme, aby sme neupadli do pokušenia. Prosíme Jehovu, aby nám pomáhal udržiavať si duchovnosť a horlivosť v službe.“

¹⁶ Ďalším pokušením, ktoré je dnes veľmi rozšírené, je pozeranie pornografie. Ak jej podľahneme, nemôžeme za to obviňovať Satana. Prečo? Pretože ani Satan, ani jeho svet nás nemôžu prinútiť, aby sme robili niečo proti svojej vôli. Niektorí tomuto pokušeniu podľahli, lebo sa v mysli zaoberali tým, čo je zlé. No pornografii môžeme odolať, tak ako jej odolávajú tisíce našich bratov a sestier. (1. Kor. 10:12, 13)

17. a) Ako môžeme žiť v súlade s prosbou „osloboď nás od toho zlého“? b) Akú úľavu zakrátko zažijeme?

¹⁷ Ako môžeme žiť v súlade s prosbou „osloboď nás od toho zlého“? Nesmieme byť „časťou [Satanovho] sveta“ a nesmieme „milovať [Satanov] svet ani veci vo svete“. (Ján 15:19; 1. Jána 2:15–17) Je to neustály boj. Aká to bude úľava, keď Jehova vypočuje túto prosbu a odstráni Satana i jeho zlý svet! Nezabúdajme však, že Satan „má veľký hnev, vediac, že má krátky čas“. Všemožne sa pokúša o to, aby sme prestali slúžiť Jehovovi. Preto musíme Jehovu stále prosiť, aby nás od neho oslobodil. (Zjav. 12:12, 17)

18. Čo musíme robiť, ak chceme prežiť koniec Satanovho sveta?

¹⁸ Túžiš žiť vo svete, ktorý nebude ovládať Satan? Ak áno, potom stále pros o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo, aby bolo posvätené Božie meno a aby sa na zemi diala Božia vôľa. Spoliehaj sa na Jehovu, že sa postará o tvoje duchovné i telesné potreby. A buď pevne rozhodnutý žiť v súlade so vzorovou modlitbou!