V ROKU 1991 prežívali Jehovovi svedkovia v Rusku neopísateľnú radosť. Bol zrušený dlhoročný zákaz ich činnosti a boli oficiálne zaregistrovaní. V tom čase by asi málokto povedal, že počet svedkov sa zvýši desaťnásobne, na dnešných 170 000! Medzi týmito usilovnými zvestovateľmi Kráľovstva je veľa svedkov zo zahraničia, ktorí sa presťahovali do Ruska, aby tam pomohli s duchovnou žatvou. (Mat. 9:37, 38) Zoznámte sa s niektorými z nich.

V tom istom roku, ako bol zákaz v Rusku zrušený, mal Matthew z Veľkej Británie 28 rokov. Na jednom zjazde si vypočul prejav o tom, že zbory vo východnej Európe potrebujú pomoc. Rečník uviedol ako príklad jeden zbor v Sankt Peterburgu v Rusku. Bol tam iba jeden služobný pomocník a žiaden starší. No zvestovatelia viedli stovky biblických štúdií! Matthew spomína: „Po tej prednáške som musel na Rusko stále myslieť. A tak som sa modlil k Jehovovi a hovoril som mu o svojej túžbe presťahovať sa tam.“ Našetril si peniaze, predal skoro všetko, čo mal, a v roku 1992 sa do Ruska presťahoval. Ako sa mu tam darilo?

Rozpráva: „Ruština mi dala poriadne zabrať a viesť v nej hlboké biblické rozhovory bolo zozačiatku nad moje sily.“ Ďalším problémom bolo nájsť si bývanie. „Už ani neviem, koľkokrát som sa musel narýchlo sťahovať z jedného bytu do druhého.“ Napriek týmto prekážkam hovorí: „Presťahovať sa do Ruska bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobil.“ Vysvetľuje prečo: „Naučil som sa tu viac spoliehať na Jehovu a veľakrát som pocítil, ako ma vedie.“ Matthew bol neskôr vymenovaný za staršieho a zvláštneho priekopníka a teraz slúži v pobočke blízko Sankt Peterburgu.

V roku 1999 absolvoval 25-ročný Hiró z Japonska školu služobného vzdelávania. Jeden z inštruktorov ho povzbudil k službe v cudzojazyčnom poli.  Hiró sa dopočul, že v Rusku sú veľmi potrební zvestovatelia a začal sa učiť po rusky. Urobil aj ďalší praktický krok. Rozpráva: „Na šesť mesiacov som do Ruska vycestoval. A keďže tam bývajú kruté zimy, išiel som tam v novembri, aby som zistil, či takú zimu zvládnem.“ Potom sa vrátil do Japonska, kde žil veľmi skromne, aby si našetril dosť peňazí na návrat do Ruska — tentoraz natrvalo.

Hiró žije v Rusku už 12 rokov a za ten čas slúžil vo viacerých zboroch. Raz bol jediným starším vo viac ako stočlennom zbore. V jednom zbore viedol každý týždeň teokratickú školu kazateľskej služby, takmer všetky časti služobného zhromaždenia, štúdium Strážnej veže a päť skupín zborového štúdia knihy. Okrem toho vykonával mnoho pastierskych návštev. Keď sa teraz spätne pozerá na tie roky, hovorí: „Tešil som sa, že môžem pomáhať bratom a sestrám, aby duchovne zosilneli.“ Aký úžitok má z toho, že slúži na mieste, kde sú veľmi potrební zvestovatelia Kráľovstva? Rozpráva: „Predtým ako som sa presťahoval do Ruska, som slúžil ako starší a priekopník. Ale odkedy som sem prišiel, mám pocit, že som si vytvoril úplne nový vzťah k Jehovovi. Naučil som sa mu viac dôverovať v každej oblasti života.“ V roku 2005 sa Hiró oženil so Svetlanou a spolu slúžia ako priekopníci.

Matthew, ktorý má 34 rokov, a jeho 28-ročný brat Michael sú z Kanady. Keď boli v Rusku prvýkrát, boli ohromení, koľko záujemcov chodí na zhromaždenia, a ako málo je tam vymenovaných bratov. Matthew spomína: „V zbore, ktorý som navštívil, bolo 200 prítomných, ale zhromaždenia viedol iba jeden starší v pokročilom veku a jeden služobný pomocník. Keď som to videl, pocítil som túžbu pomôcť tým bratom.“ Do Ruska sa presťahoval v roku 2002.

O štyri roky prišiel do Ruska aj Michael. Rýchlo zistil, že bratov je stále nedostatok. A táto situácia je v zboroch v Rusku rovnaká dodnes. Michael ako služobný pomocník dostal na starosť účtovníctvo, literatúru a obvody. Bola mu zverená i práca, ktorú bežne robí tajomník. Mával tiež verejné prednášky a pomáhal na zjazdoch a na stavbách sál Kráľovstva. Hoci vykonávať toľko úloh je náročné, Michael, ktorý už slúži ako starší, hovorí: „Keď pomáham bratom, prináša mi to veľké uspokojenie. Je to to najlepšie, čo môžem v živote robiť!“

Po čase si Matthew vzal za manželku Marinu a Michael sa oženil s Olgou. Oba páry spolu s ďalšími ochotnými bratmi a sestrami ďalej pomáhajú rozrastajúcim sa zborom.

V roku 1994, keď mala Tetiana 16 rokov, začalo v jej zbore na Ukrajine slúžiť šesť zvláštnych priekopníkov z Českej republiky, Poľska a Slovenska. Dodnes na nich s láskou spomína. Hovorí: „Boli to horliví priekopníci, ktorí boli veľmi prístupní a láskaví a dobre poznali Bibliu.“ Keď videla, ako Jehova požehnáva ich obetavý postoj, povedala si: Aj ja chcem byť ako oni.

Tetianu povzbudil príklad týchto priekopníkov, a tak vždy cez prázdniny cestovala s ďalšími do takých oblastí na Ukrajine a v Bielorusku, kam sa ešte svedkovia nedostali. Zvestovanie dobrého posolstva na týchto územiach sa jej tak páčilo, že sa rozhodla slúžiť viac a presťahovať sa do Ruska. Najprv tam išla len na krátky čas. Bývala u sestry,  ktorá sa tam tiež presťahovala zo zahraničia. Zároveň si hľadala prácu, popri ktorej by mohla slúžiť ako priekopníčka. V roku 2000 sa do Ruska presťahovala. Aké ťažkosti musela prekonať?

Tetiana rozpráva: „Keďže som si nemohla dovoliť vlastný podnájom, prenajala som si iba jednu izbu v dome, kde bývali aj ďalší ľudia. No nebolo to vôbec ľahké. Boli chvíle, keď som mala chuť zbaliť sa a vrátiť sa domov. Ale Jehova mi vždy pomohol uvedomiť si, že vytrvalosť prináša požehnania.“ Dnes Tetiana slúži v Rusku ako misionárka. Na záver hovorí: „Za tie roky, čo zvestujem dobré posolstvo v cudzine, som mala mnoho cenných zážitkov a získala som veľa priateľov. Ale to najdôležitejšie je, že som si posilnila vieru.“

Masako z Japonska, ktorá mala nedávno 50 rokov, celý život túžila stať sa misionárkou, ale pre zdravotné ťažkosti nemohla. No keď sa jej zdravotný stav trochu zlepšil, rozhodla sa, že sa presťahuje do Ruska. Nájsť si vhodné ubytovanie a stabilnú prácu nebolo ľahké. Aby sa uživila a mohla priekopníčiť, učila japončinu a upratovala. Čo jej pomáha vytrvávať v službe?

Masako hodnotí tých 14 rokov v Rusku takto: „Radosť, ktorú zažívam v službe, prevyšuje akékoľvek ťažkosti. Vďaka tomu, že slúžim v málo prepracúvaných obvodoch, je môj život pestrý a bohatý na zážitky.“ Dodáva: „Na vlastnej koži som zažila, ako sa mi Jehova za tie roky staral o jedlo, oblečenie a bývanie. Vnímam to ako novodobý zázrak.“ Masako sa podieľa na vydávaní svedectva aj v Kirgizsku. Momentálne je priekopníčkou v Sankt Peterburgu a pomáha v anglickej, čínskej a ujgurskej skupine.

Rodiny sa často sťahujú do iných krajín preto, aby si finančne polepšili. Niektoré rodiny však majú iný cieľ — duchovný, tak ako kedysi Abrahám  a Sára. (1. Mojž. 12:1–9) Takýto cieľ majú aj Mychajlo a Inha, manželia z Ukrajiny, ktorí sa do Ruska presťahovali v roku 2003. Už za krátky čas našli ľudí, ktorí túžili spoznať biblickú pravdu.

Mychajlo rozpráva: „Raz sme vydávali svedectvo v oblasti, kde ešte ľudia nepočuli o dobrom posolstve. V jednom dome otvoril starší muž a opýtal sa nás: ‚Ste hlásatelia?‘ Keď sme odpovedali áno, zareagoval: ‚Vedel som, že jedného dňa prídete. Nie je možné, aby sa Ježišove slová nesplnili.‘ Potom citoval Matúša 24:14.“ Mychajlo pokračuje: „V tej oblasti sme stretli aj skupinu asi desiatich baptistiek, ktoré hľadali pravdu. Mali knihu Žiť navždy a každý víkend pomocou nej študovali Bibliu. Celé hodiny sme im odpovedali na otázky, spievali s nimi piesne Kráľovstva a dali sme si spolu aj večeru. Je to jedna z mojich najkrajších spomienok.“ Mychajlo a Inha sa zhodujú na tom, že služba na miestach, kde sú veľmi potrební zvestovatelia Kráľovstva, ich priblížila k Jehovovi, prehĺbila ich lásku k ľuďom a úžasne obohatila ich život. Dnes sú v krajskej službe.

Manželia Jurij a Oxana majú okolo 35 rokov, vychovávajú 13-ročného syna Oleksija a pochádzajú z Ukrajiny. V roku 2007 navštívili pobočku v Rusku. Tam videli mapu Ruska, na ktorej bolo vyznačených veľa nepridelených obvodov. Oxana spomína: „Keď sme si pozreli tú mapu, ešte viac sme si uvedomili, ako naliehavo sú tam potrební zvestovatelia Kráľovstva. Podnietilo nás to, aby sme sa do Ruska presťahovali.“ Čo ešte im pri rozhodovaní pomohlo? Jurij pokračuje: „Prečítali sme si aj články z našich publikácií, napríklad ‚Môžeš slúžiť v zahraničnom poli?‘ * Išli sme sa tiež pozrieť do tej oblasti Ruska, ktorú nám pobočka odporučila, a hľadali sme si tam bývanie a zamestnanie.“ Do Ruska sa presťahovali v roku 2008.

Zozačiatku si nevedeli nájsť prácu a niekoľkokrát sa museli sťahovať. Jurij hovorí: „Často sme sa modlili, aby nás to neodradilo, a pokračovali sme vo zvestovateľskej činnosti s dôverou, že Jehova nám pomôže. Zažili sme, že keď dávame záujmy Kráľovstva na prvé miesto, Jehova sa o nás vždy postará. Táto služba posilnila náš vzťah k Jehovovi i naše rodinné putá.“ (Mat. 6:22, 33) A aký vplyv má tento spôsob života na mladého Oleksija? Oxana hovorí: „Veľmi mu to prospelo. Ako deväťročný sa dal pokrstiť. Keď vidí, akí sú tu potrební zvestovatelia Kráľovstva, vždy sa cez prázdniny prihlási do pomocnej priekopníckej služby. Sme šťastní, že má rád službu a že je taký horlivý.“ Jurij s Oxanou dnes slúžia ako zvláštni priekopníci.

Z vyjadrení týchto spolukresťanov jasne vidíme, že ten, kto sa chce presťahovať niekam, kde bratia potrebujú pomoc, musí bezvýhradne dôverovať Jehovovi. Je pravda, že to so sebou prináša určité ťažkosti. Ale keď ľudia prijímajú posolstvo o Kráľovstve, prináša to obrovskú radosť. Mohol by si sa aj ty presťahovať tam, kde je málo zvestovateľov? Ak sa tak rozhodneš, možno budeš cítiť to isté, čo Jurij. Povedal: „Jediné, čo ľutujem, je to, že som to neurobil už skôr.“