1., 2. Ako nás Jehova učí, aby sme ho milovali?

NAJLEPŠÍ spôsob, ako môže otec učiť svoje deti, je ten, že im dáva osobný príklad. Apoštol Ján napísal, že „milujeme, lebo [Boh] prvý miloval nás“. (1. Jána 4:19) Z týchto slov vyplýva, že Jehova je pre nás výnimočným príkladom otcovskej lásky. Jeho príklad nám pomáha, aby sme ho milovali aj my.

² V akom zmysle Boh „prvý miloval nás“? Apoštol Pavol to vysvetlil takto: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ (Rim. 5:8) Jehova nám ukázal, ako sa láska prejavuje, keď priniesol veľkú obeť a dal svojho Syna ako výkupné za ľudstvo. Láska je teda štedrá, obetavá a nesebecká. Jehovov veľkorysý skutok nám umožnil, aby sme sa mohli tešiť z jeho lásky a aby sme mu mohli svoju lásku opätovať. (1. Jána 4:10)

3., 4. Čo zahŕňa naša láska k Bohu?

³ Láska je Jehovova najvýznačnejšia vlastnosť. To je dôvod, prečo Ježiš spojil najväčšie Božie prikázanie s láskou. Povedal: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ (Mar. 12:30) Z Ježišových slov vidíme, že láska k Bohu v prvom rade súvisí so srdcom. Jehovu by  bolelo, keby videl, že mu nepatrí celé naše srdce. Ale Boha by sme mali milovať aj celou dušou, mysľou a silou. To znamená, že pravá láska k Bohu nie je len citová záležitosť. Úprimnosť sama osebe nestačí. Láska k Bohu musí zahŕňať všetky naše duševné i telesné schopnosti. Jehova to od nás očakáva a nechal to zapísať prostredníctvom proroka Micheáša. (Prečítajte Micheáša 6:8.)

⁴ Jehovu by sme mali milovať bezvýhradne. A podľa Ježišových slov musíme do vzťahu k Bohu vložiť všetky svoje telesné, duševné i duchovné schopnosti. Ako môžeme nášmu nebeskému Otcovi prejavovať lásku? V predchádzajúcom článku sme rozoberali štyri spôsoby, akými nám prejavuje lásku Jehova. V tomto článku budeme uvažovať o tom, ako si my môžeme posilňovať lásku k Jehovovi a aké prejavy lásky si cení.

5. Čo by sme mali robiť, keď si uvedomujeme, koľko toho od Jehovu dostávame?

⁵ Čo urobíš, keď dostaneš nejaký dar? S najväčšou pravdepodobnosťou ho nebudeš považovať za samozrejmosť, ale budeš zaň vďačný a budeš ho používať. Učeník Jakub napísal: „Všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora, lebo zostupuje od Otca nebeských svetiel, a u neho niet zmeny z otáčania sa tieňa.“ (Jak. 1:17) Jehova nám neprestajne dáva všetko, čo potrebujeme k životu a k šťastiu. Nepodnecuje nás to, aby sme opätovali jeho lásku?

6. Čo museli robiť Izraeliti, aby sa mohli stále tešiť z Jehovových požehnaní?

⁶ Izraeliti sa tešili z Jehovovej starostlivosti celé stáročia. Štedro im poskytoval všetko, čo po materiálnej i duchovnej stránke potrebovali. (5. Mojž. 4:7, 8) Ale ak sa mali stále tešiť z týchto požehnaní, museli spĺňať určitú podmienku. Museli poslúchať Boží Zákon, ktorý okrem iného vyžadoval, aby Jehovovi pravidelne obetovali to „najlepšie z prvých zrelých plodov“ zeme. (2. Mojž. 23:19) Mali tak ukázať, že Jehovovu lásku a jeho požehnania nepovažujú za samozrejmosť. (Prečítajte 5. Mojžišovu 8:7–11.)

7. Ako môžeme prejavovať Jehovovi lásku „svojimi hodnotnými vecami“?

⁷ A čo my? Od nás sa nevyžaduje, aby sme prinášali doslovné obete. Napriek tomu je správne, keď ctíme Boha „svojimi hodnotnými vecami“, a tak dokazujeme, že ho milujeme. (Prísl. 3:9) Ako to môžeme robiť? Napríklad tým, že finančne podporujeme dielo Kráľovstva v našom zbore i na celom svete. To je určite vynikajúci prejav lásky k Jehovovi, či už toho máme po hmotnej stránke veľa, alebo málo. (2. Kor. 8:12) Sú však aj mnohé iné spôsoby, ako môžeme prejavovať Jehovovi lásku.

8., 9. Ako naša láska k Jehovovi súvisí s dôverou? Uveď príklad.

⁸ Spomeňme si, že Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby neboli úzkostliví o to, čo budú jesť a čo si oblečú. Najprv mali hľadať Kráľovstvo. Povedal, že náš Otec dobre vie, čo potrebujeme. (Mat. 6:31–33) To, do akej miery dôverujeme tomuto sľubu, ukazuje, ako veľmi Jehovu milujeme, lebo láska a dôvera idú spolu ruka v ruke. Nemôžeme milovať niekoho, komu nedôverujeme. (Žalm 143:8) Preto si položme otázky: Dokazujú moje ciele a môj spôsob života, že Jehovu úprimne milujem? Dávam svojimi  skutkami najavo, že sa každý deň spolieham na Jehovu a na to, že sa o mňa postará?

⁹ Kresťan menom Mike prejavil takúto lásku a dôveru. Už ako mladý si rozvinul silnú túžbu slúžiť Bohu niekde v zahraničí. Potom sa oženil a mal dve deti, ale jeho túžba v ňom nikdy nevyhasla. Čítaval si články o bratoch a sestrách, ktorí slúžia na miestach, kde je potrebných viac zvestovateľov. Tie mu dodali odvahu, a tak sa spolu so svojou rodinou rozhodol urobiť niečo pre to, aby mohol svoju túžbu uspokojiť. Ako prvé si zjednodušili život. Predali dom a presťahovali sa do bytu. Mike zredukoval veľkosť svojej upratovacej firmy a preskúmal možnosti, ako by ju mohol riadiť zo zahraničia prostredníctvom internetu. Potom sa s rodinou presťahoval do cudziny. Po dvoch rokoch nadšene hovorí: „Z osobnej skúsenosti môžeme dosvedčiť pravdivosť Ježišových slov zapísaných v Matúšovi 6:33.“

10. Ako môžeme tak ako Dávid rozjímať o tom, čo nás Jehova učí?

¹⁰ Asi pred 3 000 rokmi kráľ Dávid pozoroval oblohu a to, čo videl, ho nadchlo. Napísal: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ Žasol aj nad múdrosťou Božieho Zákona a povedal: „Jehovov zákon je dokonalý, privádza dušu späť. Jehovova pripomienka je dôveryhodná, robí neskúseného múdrym.“ K čomu ho podnietila vďačnosť, ktorú cítil? Pokračoval: „Nech sa výroky mojich úst a rozjímanie môjho srdca stanú pred tebou príjemnými, ó, Jehova, moja Skala a môj Vykupiteľ.“ (Žalm 19:1, 7, 14) Z týchto slov vidieť, aký blízky a vrúcny vzťah mal Dávid k Bohu.

11. Ako by sme mali používať poznanie, ktoré sme získali od Jehovu? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹¹ Vďaka tomu, že Jehova nás vyučuje pravdu, vieme o jeho stvoriteľských dielach a o jeho predsavzatí veľmi veľa. Tento svet tiež povzbudzuje ľudí, aby sa vzdelávali. Ale vyššie vzdelanie, ktoré ponúka, často spôsobuje, že ľudia stratia vieru v Boha a lásku k nemu. Biblia nás nabáda, aby sme sa nesnažili získať len poznanie, ale aj múdrosť a porozumenie. To znamená, že poznanie, ktoré máme od Boha, sa učíme uplatňovať, čo prinesie úžitok nielen nám, ale aj iným. (Prísl. 4:5–7) Božou „vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:4) Lásku k Jehovovi teda prejavujeme aj tým, že ľuďom s nadšením oznamujeme dobré posolstvo o Kráľovstve a pomáhame im spoznať Božie úžasné predsavzatie. (Prečítajte Žalm 66:16, 17.)

12. Ako sa istá sestra vyjadrila o daroch od Jehovu?

¹² Aj mladí ľudia môžu ukázať Jehovovi, že ho milujú. Môžu sa napríklad hlboko zamýšľať nad tým, čo všetko im Jehova po duchovnej stránke dáva a ako ich vyučuje. Ak to tak budú robiť, určite pocítia vďačnosť. Shannon si spomína, že keď mala jedenásť rokov, s rodičmi a desaťročnou sestrou navštívila oblastný zjazd „Zbožná oddanosť“. V jeden deň zjazdu boli mladí vyzvaní, aby si sadli do sektora, ktorý bol pre nich vyhradený. Shannon bola trošku nervózna, ale išla tam. No keď každý v sektore dostal knihu Mladí ľudia sa  pýtajú — praktické odpovede, bola nadšená. Čo cítila voči Jehovovi, keď dostala tento krásny dar? Spomína: „V tej chvíli som pochopila, že Jehova je skutočný a že aj mňa osobne má veľmi, veľmi rád.“ A dodáva: „Akí môžeme byť šťastní, že náš úžasný Boh, Jehova, nám ochotne dáva také nádherné a dokonalé dary!“

13., 14. Ako by sme mali reagovať na Jehovove rady a prečo?

¹³ V Biblii sa píše: „Koho Jehova miluje, toho karhá, tak ako otec syna, v ktorom nachádza potešenie.“ (Prísl. 3:12) Ako by sme mali reagovať, keď nás Jehova karhá? Apoštol Pavol realisticky napísal, že „žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce“. Pavol tým neznížil dôležitosť ani hodnotu toho, keď nás niekto karhá, lebo pokračuje: „A predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ (Hebr. 12:11) Ak milujeme Jehovu a niekto nám dá radu, nemali by sme sa uraziť a myslieť si, že žiadnu radu nepotrebujeme. Prijať radu je niekedy naozaj náročné, ale láska k Bohu nám to uľahčí.

¹⁴ Za dní proroka Malachiáša si mnohí Židia necenili Božie rady. Hoci poznali Zákon o obetiach, vôbec im nezáležalo na tom, aké obete prinášajú. Preto im Jehova musel dať dôraznú radu. (Prečítajte Malachiáša 1:12, 13.) Nakoľko vážna bola táto situácia? Odpoveď nachádzame v Jehovových slovách: „Ja na vás pošlem prekliatie a ja prekľajem vaše požehnanie. Áno, dokonca som preklial požehnanie, pretože si [moje prikázanie] neberiete k srdcu.“ (Mal. 2:1, 2) Je jasné, že keby sme zľahčovali alebo úmyselne odmietali Jehovove láskavé rady, mohlo by to mať vážne následky.

15. Akému postoju k radám by sme sa mali vyhýbať?

¹⁵ V dnešnom sebeckom a pyšnom svete  ľudia nechcú, aby ich niekto usmerňoval alebo aby im hovoril, čo majú robiť. A aj tí, ktorí radu nakoniec prijmú, ju často prijmú s nevôľou. My sme však nabádaní, aby sme „sa prestali utvárať podľa tohto systému vecí“. Vieme, aká je „dokonalá Božia vôľa“, a chceme ju konať. (Rim. 12:2) Jehova nám prostredníctvom svojej organizácie poskytuje aktuálne rady. Týkajú sa mnohých oblastí nášho života, ako je napríklad správanie sa k opačnému pohlaviu, výber priateľov a vhodnej zábavy. Keď takéto rady ochotne prijímame a uplatňujeme, dokazujeme, že sme za ne vďační a že Jehovu zo srdca milujeme. (Ján 14:31; Rim. 6:17)

16., 17. a) Prečo by sme mali brať do úvahy Jehovov názor, keď stojíme pred nejakým rozhodnutím? b) Ako Izraeliti prejavili nedostatok lásky a dôvery v Jehovu?

¹⁶ Keď sa malé deti cítia ohrozené, inštinktívne hľadajú ochranu u rodičov. Ako rastú, viac a viac používajú svoj úsudok a robia vlastné rozhodnutia. To patrí k dospievaniu. Avšak deti, ktoré majú blízky vzťah s rodičmi, si od nich pýtajú rady aj v dospelosti. Podobné je to aj s nami a Jehovom. Jehova nám umožňuje robiť vlastné rozhodnutia. Ak ho však prosíme o pomoc, dá nám svätého ducha, ktorý v nás môže roznietiť „tak chcenie, ako i konanie“ toho, čo je správne. (Fil. 2:13) Keby sme vo svojom živote nebrali do úvahy jeho vôľu, prezrádzalo by to, že ho nemilujeme a nedôverujeme mu.

¹⁷ Za dní Samuela sa stalo, že Izraeliti utrpeli krutú porážku v boji s Filištíncami. Zúfalo potrebovali pomoc a ochranu. Čo urobili? Povedali si: „Vezmime si zo Šíla truhlu Jehovovej zmluvy, aby prišla do nášho stredu a zachránila nás z dlane našich nepriateľov.“ Aký bol výsledok? „Nastalo veľké zabíjanie, takže z Izraela padlo tridsaťtisíc peších mužov. A bola zajatá Božia truhla.“ (1. Sam. 4:2–4, 10, 11) Mohlo by sa zdať, že keď Izraeliti zobrali so sebou truhlu zmluvy, hľadali pomoc u Jehovu. V skutočnosti ju však nehľadali. Riadili sa vlastnými predstavami a to viedlo ku katastrofálnemu výsledku. (Prečítajte Príslovia 14:12.)

18. S akým postojom by sme sa mali obracať na Jehovu?

¹⁸ Žalmista dal najavo správny postoj srdca, keď napísal: „Čakaj na Boha, veď mu ešte budem chválorečiť ako veľkolepej záchrane mojej osoby. Ó, môj Bože, moja duša, tá si vo mne zúfa. Preto na teba spomínam.“ (Žalm 42:5, 6) Cítiš z týchto slov, ako žalmista vrúcne miloval Jehovu? Miluješ nášho nebeského Otca a dôveruješ mu rovnako ako on? Možno odpovieš áno. Ale aj tak môžeš pracovať na tom, aby si sa naňho spoliehal ešte viac, pretože v Biblii čítame: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ (Prísl. 3:5, 6)

19. Ako chceš Jehovovi prejavovať svoju lásku?

¹⁹ Jehova nás miloval prvý, a tým nám ukázal, ako ho máme milovať my. Stále myslime na jeho výnimočný príklad. A dokazujme, že ho milujeme „celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou“. (Mar. 12:30)