NARODILA som sa na Pobreží Slonoviny. Keď som mala deväť rokov, prestala som rásť. Bolo to pred 34 rokmi a stále meriam iba jeden meter. Keď rodičia videli, že už viac nenarastiem, povzbudili ma, aby som sa niečím naplno zamestnala, a tak nemyslela stále na to, ako vyzerám. Postavila som si teda pred naším domom stánok s ovocím a starala sa o to, aby bolo ovocie vždy úhľadne uložené. To priťahovalo mnohých zákazníkov.

No usilovná práca nebola všeliek. Pretože som bola malá, aj tie najjednoduchšie úlohy, napríklad vziať si niečo z pultu v obchode, predstavovali pre mňa problém. Zdalo sa, že všetko je prispôsobené ľuďom, ktorí sú skoro dvakrát vyšší ako ja. Ľutovala som sa, ale keď som mala 14, niečo sa v mojom živote zmenilo.

Raz si u mňa kúpili ovocie dve Jehovove svedkyne a ponúkli mi biblické štúdium. Súhlasila som a čoskoro som si uvedomila, že spoznávať Jehovu a jeho predsavzatie je dôležitejšie ako môj výzor. Bol to úžasný pocit. Mojím obľúbeným veršom sa stal Žalm 73:28. Jeho prvá časť znie: „Pre mňa je dobré približovať sa k Bohu.“

Naša rodina sa neplánovane presťahovala do Burkiny a môj život sa od základu zmenil. Doma na Pobreží Slonoviny som bola známou postavičkou zo stánku s ovocím. Ale tu ma nikto nepoznal a pre mnohých som bola miestnou atrakciou. Ľudia na mňa zízali, a tak som niekoľko týždňov nevychádzala z domu. Potom som si spomenula, ako mi pomáhalo, keď som sa približovala k Jehovovi. Napísala som teda do pobočky Jehovových svedkov a onedlho ma navštívila tá pravá osoba — misionárka Nani na svojom skútri.

Prašné cesty v našom susedstve boli vždy šmykľavé a v období dažďov aj blatisté. Nani neraz spadla zo skútra, keď išla za mnou na štúdium, ale neodradilo ju to. Potom mi navrhla, že ma môže brávať na zhromaždenia. Vedela som, že to bude znamenať vyjsť z domu a vystaviť sa pohľadom ľudí. Okrem toho som si hovorila, že keď si sadnem dozadu na skúter, bude ťažší a bude ešte náročnejšie ovládať ho. Napriek tomu všetkému som privolila. Myslela som na druhú  časť môjho obľúbeného verša: „U Zvrchovaného Pána Jehovu som umiestnil svoje útočište.“

S Nani sa nám viackrát stalo, že sme cestou na zhromaždenie skončili v blate, ale zhromaždenia stáli za také obete. Aký to bol rozdiel — vrúcne úsmevy v sále Kráľovstva v porovnaní s posmešnými pohľadmi ľudí mimo nej! O deväť mesiacov som sa dala pokrstiť.

Tretia časť môjho obľúbeného verša znie: „Aby som oznamoval všetky tvoje diela.“ Vedela som, že najväčšou prekážkou bude pre mňa služba. Nikdy nezabudnem na prvú službu z domu do domu. Deti i dospelí na mňa civeli, chodili za mnou a napodobňovali moju chôdzu. Bolo to veľmi zraňujúce. Ale stále som si pripomínala, že aj oni potrebujú raj práve tak ako ja, a tak som sa nevzdala.

Trochu som si uľahčila život, keď som si zohnala trojkolku na ručný pohon. Sestra, s ktorou som bola v službe, ma do kopca vždy vytlačila a keď sme sa začali spúšťať dolu kopcom, naskočila. Služba, ktorá bola pre mňa spočiatku prekážkou, mi časom prinášala obrovskú radosť. A tak som sa v roku 1998 stala pravidelnou priekopníčkou.

Viedla som veľa biblických štúdií a štyria z mojich záujemcov sa dali pokrstiť. Som šťastná, že aj jedna z mojich sestier prijala pravdu. Vždy, keď som potrebovala povzbudenie, som sa dopočula, ako niekto duchovne napreduje. Jedného dňa, keď som mala záchvat malárie, dostala som list z Pobrežia Slonoviny. Kedysi som v Burkine začala biblické štúdium pri dverách s istým vysokoškolákom. Potom som štúdium odovzdala jednému bratovi a tento študent sa neskôr presťahoval na Pobrežie Slonoviny. Veľmi ma potešilo, keď som sa z listu dozvedela, že už je nepokrsteným zvestovateľom!

Možno vás zaujíma, ako si zarábam na živobytie. Organizácia na pomoc postihnutým mi ponúkla, že ma naučia šiť. Jedna z učiteliek si všimla moje pracovné návyky a povedala: „Mohli by sme ťa naučiť vyrábať mydlo.“ A tak ma to naučili. Vyrábam doma pracie i toaletné mydlá. Ľudia majú moje mydlá radi a odporúčajú ich ďalším. Dodávam ich osobne na svojom trojkolesovom skútri.

Žiaľ, v roku 2004 sa bolesti, ktoré mi spôsobuje zdeformovaná chrbtica, natoľko zintenzívnili, že som musela skončiť s priekopníckou službou. No naďalej sa do služby pravidelne zapájam.

Ľudia vravia, že som známa svojím nákazlivým smiechom. Mám všetky dôvody byť šťastná, lebo je pre mňa dobré približovať sa k Bohu. (Rozprávala Sarah Maigová.)