JEHOVA je štedrý Boh. (Jak. 1:17) Svedčí o tom všetko, čo stvoril — od nekonečnej oblohy posiatej hviezdami až po nádherný zelený koberec, ktorý pokrýva našu planétu. (Žalm 65:12, 13; 147:7, 8; 148:3, 4)

Žalmista cítil k svojmu Stvoriteľovi takú vďačnosť, že zložil pieseň, v ktorej ospevoval jeho diela. Prečítaj si 104. žalm a uvidíš, či sa nestotožňuješ s jeho pocitmi. Okrem iného povedal: „Ja budem celý život spievať Jehovovi; budem hrať svojmu Bohu, dokiaľ som.“ (Žalm 104:33) Túžiš po tom aj ty?

Jehova chce, aby sme ho napodobňovali a aby sme aj my boli štedrí. Uvádza i dôvody, prečo by sme mali takí byť. Apoštola Pavla podnietil napísať: „Tým, ktorí sú bohatí v terajšom systéme vecí, nariaďuj, aby neboli vysokomyseľní a aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie, aby konali dobro, boli bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa, a aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života.“ (1. Tim. 6:17–19)

Keď Pavol písal zboru v Korinte svoj druhý list, zdôraznil, aký postoj by mali mať kresťania k dávaniu. Povedal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ (2. Kor. 9:7) Potom spomenul tých, ktorí majú zo štedrého dávania úžitok — najprv príjemcov, ktorí dostanú to, čo potrebujú, a potom darcov, ktorí získajú bohatú duchovnú odmenu. (2. Kor. 9:11–14)

Pavol ukončil túto časť svojho listu tým, že vyzdvihol najväčší prejav Božej štedrosti. Napísal: „Vďaka Bohu za jeho neopísateľný veľkorysý dar.“ (2. Kor. 9:15) Tento dar zahŕňa všetko dobré, čo Boh dáva svojmu ľudu prostredníctvom Ježiša Krista. Jeho hodnota je taká vysoká, že sa slovami nedá opísať.

Ako môžeme prejavovať vďačnosť za to, čo pre nás Jehova a jeho Syn robia a ešte urobia? Napríklad tak, že budeme štedro dávať svoj čas, energiu a hmotné prostriedky na podporu pravého uctievania Jehovu, či už toho môžeme dať málo, alebo veľa. (1. Par. 22:14; 29:3–5; Luk. 21:1–4)