Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Uč svoje dospievajúce deti slúžiť Jehovovi

Uč svoje dospievajúce deti slúžiť Jehovovi

„Ježiš robil pokroky v múdrosti a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí.“ (LUK. 2:52)

PIESNE: 41, 89

1., 2. a) Aké starosti prežívajú rodičia, keď ich dieťa začne dospievať? b) Aké pokroky môže mladý kresťan robiť v období dospievania?

JEDNOU z najradostnejších chvíľ v živote kresťanských rodičov je to, keď sa ich dieťa dá pokrstiť. Berenice má štyri deti, ktoré sa dali pokrstiť ešte pred tým, ako mali 14 rokov. Hovorí: „Veľmi sme to s manželom prežívali. Boli sme šťastní, že naše deti chcú slúžiť Jehovovi. Vedeli sme však, že v období dospievania budú musieť riešiť mnoho náročných situácií.“ Ak máš dospievajúce dieťa, možno si aj ty robíš podobné starosti.

Keď je dieťa vo veku dospievania, môže to byť náročné ako pre rodičov, tak i pre samotné dieťa. Jeden detský psychológ hovorí: „Na dieťa v období dospievania sa nepozerajte tak, že sa správa bláznivo alebo detinsky. Je to dôležitá etapa jeho vývoja, keď všetko prežíva intenzívnejšie, začleňuje sa do spoločnosti a rozvíja si tvorivosť.“ V tomto období si vaše deti môžu prehlbovať vzťah k Jehovovi, zlepšovať sa vo zvestovateľskej službe a posilňovať si túžbu robiť pre Jehovu viac. Možno sa rozhodnú oddať mu svoj život a konať jeho vôľu. Môže to byť radostné obdobie ich duchovného rastu, tak ako to bolo u Ježiša, keď bol mladý. (Prečítajte Lukáša 2:52.) Čo môžeš pre svoje deti urobiť v tomto náročnom období ich života? Zamysli sa teraz nad tým, čo sa môžeš v tomto ohľade naučiť od Ježiša, ktorý viedol svojich učeníkov s láskou, pokorou a so schopnosťou vidieť pod povrch.

DÁVAJ SVOJIM DOSPIEVAJÚCIM DEŤOM NAJAVO, ŽE ICH ĽÚBIŠ

3. Prečo Ježiš nazval apoštolov priateľmi?

Ježiš bol pre svojich apoštolov milujúcim a verným priateľom. (Prečítajte Jána 15:15.) V tých časoch nebolo zvykom, aby sa pán rozprával s otrokmi o svojich názoroch a pocitoch. Ale Ježiš nezaobchádzal s apoštolmi ako s otrokmi. Trávil s nimi čas, dokázal sa im otvoriť a pozorne ich počúval, keď mu hovorili, čo si myslia a ako sa cítia. (Mar. 6:30–32) Takáto dôverná komunikácia viedla k tomu, že medzi nimi vzniklo vrúcne priateľstvo, a pripravila apoštolov na budúce úlohy, ktoré ich v službe Bohu čakali.

4. Ako môžeš byť pre svoje deti priateľom a zároveň si udržať rodičovskú autoritu? (Pozri obrázok v úvode článku.)

Michael, ktorý má dve deti, hovorí: „Nemôžeme byť ich vrstovníkmi, ale môžeme byť ich priateľmi.“ Priatelia sú radi spolu. Preto sa vážne zamysli nad tým, či by si mohol venovať menej času práci alebo iným povinnostiam a byť viac so svojimi deťmi. Priatelia majú aj rovnaké záujmy. Snaž sa teda obľúbiť si hudbu, filmy alebo športy, ktoré má rado tvoje dieťa. Ilaria z Talianska hovorí: „Rodičia radi počúvali moju obľúbenú hudbu. Otecko bol mojím najlepším priateľom a nemala som zábrany baviť sa s ním ani o chúlostivých veciach.“ Keď si pre svoje dospievajúce deti priateľom a pomáhaš im nadobudnúť „dôverný vzťah k Jehovovi“, neprichádzaš tým o rodičovskú autoritu. (Žalm 25:14) Skôr im dávaš najavo, že ich máš rád a vážiš si ich. Budeš pre ne prístupnejší a pravdepodobne sa ti budú viac zverovať so svojimi problémami.

5. Ako Ježiš pomáhal svojim učeníkom zažívať radosť zo služby?

Ježiš chcel, aby jeho milovaní učeníci a priatelia zažívali radosť, akú prináša život naplnený službou Jehovovi. Preto ich viedol k tomu, aby sa horlivo podieľali na zvestovateľskej činnosti a robili učeníkov. S láskou ich uisťoval, že im bude vždy pomáhať. (Mat. 28:19, 20)

6., 7. Prečo je dodržiavanie rozvrhu duchovných činností prejavom rodičovskej lásky?

Určite si praješ, aby tvoje dospievajúce deti zostali duchovne silné. A Boh chce, aby si ich vychovával „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Ef. 6:4) Máš od Boha zodpovednosť, aby si im pomáhal osvojiť si dobré duchovné návyky. Pouvažuj o tomto príklade: Vzdelanie je veľmi dôležité, a preto ti záleží na tom, aby tvoje deti chodili do školy a rady sa učili. No iste ti záleží aj na tom, aby boli vychovávané „v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“, ktoré dostávame na zhromaždeniach, zjazdoch a na rodinnom uctievaní. Keďže vyučovanie, ktoré nám poskytuje Jehova, je životne dôležité, pomôž svojim deťom vybudovať si lásku k duchovným veciam a ceniť si múdrosť. (Prísl. 24:14) Tak ako Ježiš školil svojich učeníkov, aj ty škoľ svoje dospievajúce deti, aby sa im v službe darilo. Rozvíjaj v nich túžbu deliť sa s inými o myšlienky z Božieho Slova a uč ich pravidelne chodiť do služby.

Ako môžeš pomôcť dieťaťu, aby si vytvorilo rozvrh duchovných činností a aby sa ho držalo? Erin, ktorá žije v Južnej Afrike, spomína: „My deti sme často fňukali a sťažovali sa, keď sme mali študovať Bibliu, ísť na zhromaždenie alebo do služby. Niekedy sme na rodinnom štúdiu schválne vyrušovali a dúfali, že ho rodičia zrušia. Ale oni sa nevzdali. Vďaka ich prístupu som sa naučila vytrvalosti. Keď dnes niečo naruší môj duchovný režim, čo najskôr sa ho snažím obnoviť. Myslím si, že keby rodičia neboli takí dôslední, nerozvinula by som si takýto postoj. Asi by som nemala problém vynechávať zhromaždenia a zanedbávať iné duchovné činnosti.“

BUĎ POKORNÝ

8. a) Čím Ježiš ukázal, že je pokorný? b) Aký vplyv mala Ježišova pokora na jeho učeníkov?

Hoci Ježiš bol dokonalý, pokorne uznával svoje obmedzené možnosti a spoliehal sa na Jehovu. (Prečítajte Jána 5:19.) Mali preto jeho učeníci k nemu menšiu úctu? Vôbec nie. Naopak, čím viac sa spoliehal na Jehovu, tým viac mu dôverovali. A neskôr jeho pokoru napodobňovali. (Sk. 3:12, 13, 16)

9. Aký vplyv to môže mať na tvoje deti, keď sa pokorne ospravedlníš a uznáš svoje obmedzené možnosti?

Na rozdiel od Ježiša sme nedokonalí a často robíme chyby. Preto pokorne uznaj svoje obmedzené možnosti a priznaj si chyby. (1. Jána 1:8) Veď akého šéfa si vážiš viac? Takého, ktorý pripustí, že sa mýli, alebo takého, ktorý nikdy nepovie prepáč? Keď tvoje dospievajúce dieťa vidí, že sa dokážeš ospravedlniť, bude si ťa pravdepodobne viac vážiť. Zároveň sa naučí priznávať si vlastné chyby. Rosemary, ktorá má tri dospelé deti, hovorí: „Vždy sme si uznali svoje chyby a to viedlo k tomu, že keď deti mali nejaké ťažkosti, ochotne sa nám zverili. Uvedomovali sme si, že nevieme všetko, a tak sme ich učili, kde nájsť najlepšie riešenie problémov. Keď potrebovali pomoc, vždy sme sa s nimi pomodlili a pomáhali im hľadať rady v našich publikáciách.“

10. Ako Ježiš prejavoval pokoru, keď svojim nasledovníkom niečo prikazoval?

10 Ježiš mal autoritu vydávať príkazy svojim nasledovníkom. Často im však pokorne vysvetlil i dôvody, prečo majú niečo urobiť. Napríklad keď im hovoril, aby hľadali najprv Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť, povedal: „A toto všetko vám bude pridané.“ Alebo keď ich nabádal „prestaňte súdiť“, vysvetlil im prečo: „Aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení.“ (Mat. 6:31–7:2)

11. Prečo je dobré, aby rodičia vysvetlili deťom dôvody pre určité rozhodnutia a pravidlá, ak je to vhodné?

11 Ak je to vhodné, vysvetli svojmu dospievajúcemu dieťaťu, prečo si stanovil nejaké pravidlo alebo urobil určité rozhodnutie. Keď pochopí, čo ťa k tomu viedlo, možno ťa poslúchne ochotnejšie. Barry, ktorý vychoval štyri deti, rozpráva: „Keď dospievajúcim deťom vysvetlíte, prečo ste urobili určité rozhodnutie, budú vám viac dôverovať. Pochopia, že to nebolo len z nejakého vrtochu, ale z oprávnených dôvodov.“ Pamätaj tiež na to, že ako sa z dieťaťa stáva dospelý človek, učí sa robiť samostatné rozhodnutia s vlastnou „silou rozumu“. (Rim. 12:1) Barry vysvetľuje: „Dospievajúci sa musia učiť rozhodovať racionálne, a nie emocionálne.“ (Žalm 119:34) Keď dospievajúcemu dieťaťu pokorne vysvetlíš dôvody svojich rozhodnutí, dávaš mu najavo, že ho už nepovažuješ za malé dieťa, ale za niekoho, kto sa stáva dospelým. Tým ho učíš používať „silu rozumu“ a robiť samostatné rozhodnutia.

SNAŽ SA VIDIEŤ POD POVRCH

12. Ako Ježiš použil schopnosť vidieť pod povrch, aby pomohol Petrovi?

12 Ježiš mal schopnosť vidieť pod povrch a vedel, v čom sa jeho učeníci potrebujú zlepšiť. Napríklad keď apoštol Peter radil Ježišovi, aby bol k sebe láskavý a vyhol sa smrti, určite to myslel dobre. Ježiš však rozpoznal, že za jeho slovami sa skrýva chybný postoj. Preto dal Petrovi a ďalším učeníkom priamu radu. Vysvetlil im, aké následky to má, keď sa niekto príliš šetrí, a aké požehnania prináša obetavý spôsob života. (Mat. 16:21–27) Peter si vzal jeho slová k srdcu. (1. Petra 2:20, 21)

13., 14. a) Aké môžu byť príznaky toho, že viera tvojho dospievajúceho dieťaťa slabne? b) Ako môžeš zistiť, v čom tvoj syn alebo dcéra potrebuje pomoc?

13 Modli sa k Jehovovi, aby ti pomohol vidieť, v čom sa tvoje dospievajúce dieťa potrebuje zlepšiť. (Žalm 32:8) Napríklad čo by mohlo naznačovať, že jeho viera slabne? Možno už nemá takú radosť ako predtým, vyjadruje sa kriticky o členoch zboru alebo sa začína uzatvárať do seba. Nemal by si unáhlene prísť k záveru, že určite vedie dvojaký život a tajne sa dopúšťa vážneho hriechu. * Zároveň by si nemal tieto prejavy ignorovať alebo si myslieť, že je to súčasť dospievania a že to prejde samo.

Pomáhajte svojim deťom, aby si našli priateľov v kresťanskom zbore (Pozri 14. odsek.)

14 Pri kladení otázok napodobňuj Ježiša, ktorý to robil láskavo a s úctou. Predstav si, že chceš načerpať vodu zo studne. Keby si vedro vyťahoval príliš rýchlo, mohol by si veľa vody vyliať. Podobne keby si na svoje dospievajúce dieťa vyvíjal veľký tlak, mohol by si premárniť cennú príležitosť dozvedieť sa, o čom premýšľa a ako sa cíti. (Prečítajte Príslovia 20:5.) Ilaria, ktorú sme citovali už skôr, hovorí: „V období dospievania ma to ťahalo na dve strany. Chcela som patriť do zboru, ale súčasne byť viac so spolužiakmi. Tento vnútorný boj spôsobil, že som bola náladová, a rodičia si to všimli. Jedného večera mi povedali, že sa im nezdám vo svojej koži, a opýtali sa ma, čo sa deje. Rozplakala som sa a vysvetlila im, čo ma trápi. Poprosila som ich o pomoc. Oni ma objali, povedali, že ma chápu, a sľúbili, že pre mňa urobia všetko, čo je v ich silách.“ Rodičia jej hneď začali pomáhať, aby si našla nových a lepších priateľov v zbore.

15. Uveď príklad toho, ako Ježiš používal schopnosť vidieť pod povrch.

15 Vďaka schopnosti vidieť pod povrch Ježiš rozoznal nielen nedostatky svojich učeníkov, ale aj ich silné stránky. Napríklad keď sa Natanael dopočul, odkiaľ Ježiš pochádza, vyjadril sa: „Môže vyjsť niečo dobré z Nazaretu?“ (Ján 1:46) Čo by si si na základe týchto slov pomyslel o Natanaelovi? Že je kritický? Že má predsudky? Že nemá vieru? Ježiš videl viac, než čo sa zdalo na prvý pohľad, a všimol si jeho dobré vlastnosti. Označil ho za „skutočného Izraelitu, v ktorom niet klamu“. (Ján 1:47) Ježiš teda používal svoju schopnosť vidieť do srdca na to, aby hľadal v ľuďoch to dobré.

16. Ako môžeš pomáhať svojmu dieťaťu, aby si rozvíjalo dobré vlastnosti?

16 Ty nedokážeš čítať v ľudskom srdci, ale s Jehovovou pomocou môžeš vidieť pod povrch a rozoznať dobré vlastnosti svojho dieťaťa. Nikomu z nás by sa nepáčilo, keby nás označovali za problematického človeka. Preto si nikdy nemysli ani nehovor, že tvoj syn alebo dcéra je rebel alebo problémové dieťa. Aj keď ťa niekedy sklame, uisťuj ho, že vidíš jeho kladné stránky a túžbu robiť to, čo je správne. Pochváľ ho za každý pokrok. Ak je to možné, prejav mu viac dôvery a tým mu pomôžeš rozvíjať si dobré vlastnosti. Rovnako zaobchádzal so svojimi učeníkmi aj Ježiš. Asi jeden a pol roka po stretnutí s Natanaelom (ktorého nazývali aj Bartolomej) si ho Ježiš vybral za apoštola. A Natanael horlivo vykonával úlohy, ktorými ho poveril. (Luk. 6:13, 14; Sk. 1:13, 14) Namiesto toho, aby si vo svojom dieťati vyvolával pocit nedostatočnosti, úprimne ho chváľ a povzbudzuj. Pomáhaj mu, aby cítilo, že je užitočným členom kresťanského zboru, ktorý môže pre Jehovu veľa urobiť.

VÝCHOVA, KTORÁ PRINÁŠA NEOPÍSATEĽNÚ RADOSŤ

17., 18. K čomu to môže viesť, keď rodičia neúnavne učia deti slúžiť Jehovovi?

17 Pri výchove sa môžeš niekedy cítiť podobne ako apoštol Pavol. V duchovnom ohľade mal mnoho detí, ktoré veľmi miloval. Preto pri pomyslení, že niektoré z nich by mohli prestať slúžiť Jehovovi, prežíval „súženie a úzkosť srdca“. (2. Kor. 2:4; 1. Kor. 4:15) Victor, ktorý vychoval dvoch synov a dcéru, hovorí: „Obdobie ich dospievania nebolo ľahké. Ale príjemných chvíľ, ktoré sme zažili, bolo oveľa viac ako starostí, ktoré sme museli riešiť. S Jehovovou pomocou sme si s deťmi vytvorili blízky vzťah.“

18 Milí rodičia, pri výchove svojich detí sa nikdy nevzdávajte a neúnavne ich učte slúžiť Jehovovi. Stále im dávajte najavo, ako veľmi ich ľúbite. A keď sa rozhodnú slúžiť Bohu a vy uvidíte, že „chodia ďalej v pravde“, zažijete neopísateľnú radosť. (3. Jána 4)