Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Budujte svoju rodinu ‚pôvabnými slovami‘

Budujte svoju rodinu ‚pôvabnými slovami‘

Budujte svoju rodinu ‚pôvabnými slovami‘

DAVID je každou minútou nervóznejší. Čaká v aute na manželku a stále sa pozerá na hodinky. Keď jeho manželka Diane konečne vychádza z domu, David už nedokáže ovládnuť narastajúci hnev a vybuchne.

„Prosím ťa, kde toľko trčíš? Čakám tu už celú večnosť!“ skríkne. „Vždy meškáš! Nemôžeš sa aspoň raz pripraviť načas?“

Diane je zdrvená. S plačom uteká naspäť do domu. V tej chvíli si David uvedomuje, že urobil chybu. Jeho výbuch hnevu situáciu iba zhoršil. Čo má teraz robiť? Vypína motor, zhlboka si vzdychne a pomaly ide dovnútra za ňou.

Celkom realistická situácia, čo poviete? Stalo sa vám už, že ste si želali, aby ste mohli vziať svoje slová späť? Keď hovoríme nepremyslene, často povieme veci, ktoré neskôr ľutujeme. Biblia opodstatnene hovorí: „Srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať.“ — Príslovia 15:28.

No premýšľať skôr, než niečo povieme, môže byť ťažké, zvlášť ak sme nahnevaní, pociťujeme obavy alebo sa cítime zranení. Najmä pri komunikácii s blízkymi členmi rodiny sa akýkoľvek pokus vyjadriť to, ako sa cítime, môže ľahko zmeniť na obviňovanie alebo kritizovanie toho druhého. To môže viesť k zraneným citom alebo vyprovokovať hádku.

Čo môžeme robiť, aby sme sa naučili lepšie riešiť takéto situácie? Čo robiť, aby nás neovládali naše pocity? Niekoľko užitočných rád možno načerpať od biblického pisateľa Šalamúna.

Uvažujte, čo povedať a ako to povedať

Keď Šalamún, pisateľ biblickej knihy Kazateľ, zapisoval svoje závažné odhalenie márnosti života, tento námet v ňom zjavne vyvolával intenzívne pocity. „Znenávidel som život,“ povedal. V istej chvíli dokonca označil život slovami „najväčšia márnosť“! (Kazateľ 2:17; 12:8) Kniha Kazateľ však nie je výpočtom toho, z čoho všetkého bol Šalamún sklamaný. Šalamún sa neuspokojil s tým, že by jednoducho opísal holé fakty. V závere svojej knihy píše, že „sa usiloval nájsť pôvabné slová a napísať správne slová pravdy“. (Kazateľ 12:10) Iný preklad to vyjadruje tak, že Šalamún sa „snažil vysvetliť tieto veci čo najlepším a najpresnejším spôsobom“. — Contemporary English Version.

Šalamún si očividne uvedomoval, že musí držať svoje city pod kontrolou. Zrejme si neustále kládol otázky: ‚Je to, čo chcem povedať, naozaj pravdivé a presné? Ak to vyjadrím týmito slovami, budú ich iní považovať za pôvabné, prijateľné?‘ Vďaka tomu, že hľadal „pôvabné slová“ pravdy, dokázal zabrániť tomu, aby jeho city nezahmlili jeho myšlienky.

Výsledkom jeho úsilia je nielen majstrovské literárne dielo, ale aj studnica božsky inšpirovanej múdrosti, ktorá ukazuje, aký je zmysel života. (2. Timotejovi 3:16, 17) Mohol by nám Šalamúnov prístup k téme, ktorá sa silne dotýkala jeho citov, pomôcť lepšie komunikovať s našimi blízkymi? Zamyslime sa nad jedným príkladom.

Naučme sa ovládať svoje pocity

Predstavme si, že chlapec prichádza zo školy s polročným vysvedčením v ruke a so zroneným výrazom v tvári. Jeho otec sa pozrie na hodnotenie jednotlivých predmetov a vidí, že jeho syn z jedného predmetu prepadá. Otec sa okamžite rozzúri a hneď sa mu v mysli vybaví, koľkokrát jeho syn odsúval domácu úlohu. Má chuť vyhŕknuť: „Si proste lenivý! Ak budeš takto pokračovať, nikdy nič nedosiahneš!“

Otec urobí dobre, keď nedovolí, aby ho celkom ovládli jeho negatívne pocity. Mohol by si položiť otázku: ‚Je to, čo chcem povedať, naozaj pravdivé a presné?‘ Táto otázka mu môže pomôcť oddeliť pocity od faktov. (Príslovia 17:27) Naozaj jeho syn nikdy nič nedosiahne len preto, že má ťažkosti s jedným predmetom? Je lenivosť jeho povahovou črtou alebo odsúva domáce úlohy preto, že je preňho ťažké pochopiť určité veci z daného predmetu? Biblia opakovane zdôrazňuje, aké cenné je, keď sa snažíme pozerať na veci rozumne a realisticky. (Títovi 3:2; Jakub 3:17) Ak má rodič hovoriť so svojím dieťaťom povzbudzujúco, je potrebné, aby hovoril „správne slová pravdy“.

Snažme sa nájsť správne slová

Keď sa už otec rozhodne, čo povie, mohol by sa ešte zamyslieť: ‚Ako by som to mohol povedať tak, aby to môjho syna nezranilo? Aké slová by boli pôvabné?‘ Pravdaže, nájsť v takej chvíli správne slová nie je ľahké. Ale rodičia by mali pamätať na to, že dospievajúci majú často sklon myslieť si, že ak neurobia všetko perfektne, tak úplne zlyhali. Môžu sa zamerať na jedno zlyhanie či chybu a zveličiť jej význam natoľko, že sa na seba začnú pozerať iba cez tú chybu. Ak rodič zareaguje prehnane, môže u svojho dieťaťa ešte podporiť takéto negatívne zmýšľanie. V Kolosanom 3:21 sa píše: „Nedráždite svoje deti, aby neboli skľúčené.“

Slová ako „vždy“ a „nikdy“ zvyčajne skutočnosti zovšeobecňujú alebo zveličujú. Keď rodič povie: „Ty nikdy nebudeš za nič stáť,“ môže si dieťa vôbec zachovať nejakú dôstojnosť? Ak dieťa často počuje takéto kritické vyjadrenia, môže sa začať považovať za úplne neschopné. A to je, samozrejme, nielen skľučujúce, ale aj nepravdivé.

Obyčajne je oveľa lepšie klásť dôraz na pozitívne stránky danej situácie. Otec by mohol synovi povedať niečo ako: „Vidím, že ťa trápi, že prepadáš. Ale ja viem, že na svojich úlohách zvyčajne usilovne pracuješ. Porozprávajme sa o tomto predmete a skúsme nájsť spôsob, ako si poradiť s tým, čo ti robí ťažkosti.“ Aby otec našiel najlepší spôsob, ako svojmu synovi pomôcť, možno mu položí niekoľko konkrétnych otázok, aby zistil, či v tom nie je nejaký skrytý problém.

Takýto láskavý a premyslený prístup pravdepodobne prinesie oveľa lepšie výsledky, ako keď človek vybuchne a nechá voľný priebeh svojim emóciám. „Príjemné reči sú plásty medu, sladké duši a uzdravením pre kosti,“ uisťuje nás Biblia. (Príslovia 16:24) Deťom — a v skutočnosti všetkým členom rodiny — sa najlepšie darí v atmosfére pokoja a lásky.

„Z hojnosti srdca“

Vráťme sa teraz k situácii, v ktorej sa ocitol manžel opísaný v úvode. Nebolo by lepšie, keby sa bol na chvíľu zamyslel, aby našiel „pôvabné slová“ pravdy, namiesto toho, aby sa zlostne osopil na svoju manželku? V takej situácii by si mohol položiť otázku: ‚Aj keď moja manželka potrebuje pracovať na dochvíľnosti, je naozaj pravda, že vždy mešká? A je teraz vhodná chvíľa, aby sme to riešili? A vôbec, pomohli by jej zlostné, kritické slová, aby sa v tom chcela zlepšiť?‘ Ak nereagujeme hneď, ale necháme si čas, aby sme sa zamysleli nad takýmito otázkami, môže nám to pomôcť, aby sme neúmyselne nezraňovali ľudí, ktorých milujeme. — Príslovia 29:11.

Ale čo ak sa rozhovory v našej rodine opakovane končia hádkou? Možno bude potrebné pozrieť sa pod povrch, čo sa skrýva za našou voľbou slov. To, čo hovoríme, hlavne keď sme rozrušení alebo pod tlakom, môže odhaliť veľa o tom, akí sme v skutočnosti vnútri. Ježiš povedal: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ ​(Matúš 12:34) Inými slovami, naša reč je často odrazom našich najhlbších myšlienok, túžob a postojov.

Ako sa pozeráme na život? Je náš pohľad realistický, optimistický a plný nádeje? Potom sa to pravdepodobne prejaví na tóne a obsahu našich rozhovorov. Máme sklon byť neústupčiví, pesimistickí alebo kritickí? Ak je to tak, môžeme druhých skľučovať tým, čo hovoríme, alebo tým, ako to hovoríme. Možno si ani neuvedomujeme, ako negatívne zmýšľame a hovoríme. Môžeme si dokonca myslieť, že náš pohľad na veci je správny. Nesmieme však zabúdať, že to môže byť sebaklam. — Príslovia 14:12.

Našťastie máme Božie Slovo. Áno, Biblia nám môže pomôcť preskúmať naše zmýšľanie a zhodnotiť, v čom je správne a v čom ho potrebujeme zmeniť. (Hebrejom 4:12; Jakub 1:25) Bez ohľadu na naše zdedené sklony a na to, ako sme boli vychovávaní, každý z nás sa môže rozhodnúť zmeniť svoj spôsob zmýšľania a konania, ak naozaj chce. — Efezanom 4:23, 24.

Je tu okrem Biblie ešte niečo, čo nám môže pomôcť zhodnotiť spôsob, akým komunikujeme? Áno, môžeme sa na to opýtať iných. Poproste napríklad svojho manželského partnera alebo svoje dieťa, aby vám úprimne povedali, ako sa vám v tomto smere darí. Porozprávajte sa s nejakým zrelým priateľom, ktorý vás dobre pozná. Samozrejme, prijať to, čo povedia, a urobiť potrebné zmeny si bude vyžadovať pokoru.

Skôr ako niečo poviete, premyslite si to!

Teda ak naozaj chceme urobiť všetko pre to, aby sme iných svojou rečou nezraňovali, musíme konať v súlade s radou z Prísloví 16:23: „Inteligentní [teda múdri] ľudia premýšľajú, skôr ako niečo povedia; to, čo povedia, je potom presvedčivejšie.“ ​(Today’s English Version) Pravdaže, držať city pod kontrolou nemusí byť vždy ľahké. No ak sa budeme snažiť skôr prejaviť pochopenie, než obviňovať či ponižovať, ľahšie nájdeme tie správne slová na vyjadrenie toho, čo chceme povedať.

Samozrejme, nikto z nás nie je dokonalý. (Jakub 3:2) Z času na čas sa každému z nás stane, že povie niečo nepremyslene. (Príslovia 12:18) Ale pomocou Božieho Slova sa môžeme naučiť najprv premýšľať, až potom hovoriť a tiež uprednostňovať záujmy a pocity druhých pred vlastnými. (Filipanom 2:4) Buďme rozhodnutí hľadať „pôvabné slová“ pravdy, zvlášť keď hovoríme s členmi svojej rodiny. Potom naša reč nebude zraňovať a rúcať, ale uzdravovať a budovať tých, ktorých milujeme. — Rimanom 14:19.

[Obrázok na strane 12]

Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme povedali niečo, čo by sme neskôr oľutovali?