V čase skúšok hľadaj útechu u Jehovu

JEŽIŠ bol večer pred svojou mučivou smrťou ‚bolestne znepokojený‘ a ‚hlboko zarmútený‘. (Matúš 26:37, 38) Preto sa trochu vzdialil od svojich učeníkov a modlil sa k svojmu Otcovi o pomoc. „Pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý.“ ​(Hebrejom 5:7) Biblia uvádza, že Ježišovi sa „zjavil anjel z neba a posilnil ho“. (Lukáš 22:43) Odvážny a mužný spôsob, akým Ježiš naďalej čelil svojim protivníkom, dokazuje, že spôsob, akým Boh utešil svojho Syna, bol veľmi účinný. — Ján 18:3–8, 33–38.

Aj apoštol Pavol zažíval obdobia tvrdých skúšok. Napríklad jeho služba v Efeze bola spojená so „slzami a skúškami, ktoré [ho] postihli pre židovské úklady“. (Skutky 20:17–20) Pavol nakoniec z Efezu odišiel po tom, čo prívrženci bohyne Artemis vyvolali v tomto meste nepokoj pre jeho zvestovateľskú činnosť. (Skutky 19:23–29; 20:1) Keď Pavol išiel na sever do mesta Troada, jeho myseľ veľmi ťažilo ešte niečo iné. Nejaký čas predtým ako vznikol nepokoj v Efeze, dostal znepokojivú správu. V novozaloženom zbore v Korinte sa vyskytli rozdelenia a bolo tam tolerované smilstvo. Preto Pavol napísal z Efezu list, v ktorom Korinťanov prísne karhal, v nádeji, že sa situácia napraví. Nebolo to preňho ľahké. „Písal som vám z mnohého súženia a úzkosti srdca, s mnohými slzami,“ prezradil neskôr v druhom liste. (2. Korinťanom 2:4) Podobne ani pre súcitných starších nie je ľahké naprávať a karhať; sčasti je to preto, že sú si vedomí svojich vlastných slabostí. (Galaťanom 6:1) Preto poskytujme útechu tým, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia, tak, že budeme ochotne reagovať na láskyplné rady založené na Biblii. — Hebrejom 13:17.

Keď bol Pavol v Efeze, bratom do Korintu nielen napísal, ale poslal k nim aj Títa, aby im pomohol. Okrem toho Títa poveril, aby mu dal vedieť o ich reakcii na list. Pavol dúfal, že ho zastihne v Troade. Tam bol Pavol požehnaný výbornými príležitosťami robiť učeníkov. Ale to mu neprinieslo úľavu v jeho úzkosti, lebo Títus dovtedy neprišiel. (2. Korinťanom 2:12, 13) A tak Pavol cestoval ďalej do Macedónie, dúfajúc, že sa stretne s Títom tam. Intenzívny odpor, s ktorým sa tam Pavol stretol v službe, ešte zväčšil jeho úzkosť. „Keď sme prišli do Macedónie,“ vysvetľuje Pavol, „neprinieslo [to] nášmu telu úľavu, ale boli sme naďalej sužovaní každým spôsobom — zvonka boje, vnútri obavy. Ale predsa nás Boh, ktorý potešuje skrúšených, potešil Títovou prítomnosťou.“ ​(2. Korinťanom 7:5, 6) Akou úľavou bolo, keď Títus konečne prišiel a povedal Pavlovi o kladnej reakcii Korinťanov na jeho list!

Pavlova skúsenosť je útechou pre dnešných Božích služobníkov, z ktorých mnohí takisto čelia skúškam, ktoré spôsobujú, že sú ‚skrúšení‘ alebo ‚skľúčení‘. (Nový Zákon v modernom jazyku) Áno, ‚Boh, ktorý poskytuje útechu‘, pozná naše osobné potreby a môže nás použiť, aby sme poskytovali útechu jeden druhému, práve tak ako Pavol dostal útechu prostredníctvom Títovej správy o kajúcnom postoji Korinťanov. — 2. Korinťanom 7:11–13.