TAKMER pred 2 000 rokmi, na židovský sviatok Pesach v roku 33 n. l., zomrel jeden nevinný človek preto, aby iní mohli žiť. Kto to bol? Ježiš Nazaretský. A kto môže mať úžitok z tohto ušľachtilého skutku? Celé ľudstvo. Známy biblický verš o tejto obeti, ktorá zachraňuje životy, hovorí: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ — Ján 3:16, Katolícky preklad.

Hoci tento biblický verš mnohí poznajú, iba málo ľudí skutočne chápe jeho význam. Mnohí premýšľajú: ‚Prečo potrebujeme Kristovu obeť? Ako môže smrť jedného človeka oslobodiť ľudstvo od večnej smrti?‘ Biblia poskytuje na tieto otázky jasné a uspokojujúce odpovede.

Niektorí si myslia, že ľudia boli stvorení na to, aby krátky čas žili na zemi, kde prejdú rôznymi skúškami a zažijú niekoľko šťastných chvíľ, a aby potom zomreli a po smrti odišli na nejaké lepšie miesto. Podľa tejto predstavy je smrť súčasťou Božieho predsavzatia s ľudstvom. Ale Biblia ukazuje, že smrť postihuje ľudí z iného dôvodu. Píše sa v nej: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Rimanom 5:12) Tento text ukazuje, že smrť je následkom hriechu. Ale kto je ten ‚jeden človek‘, prostredníctvom ktorého sa smrteľné účinky hriechu preniesli na celý ľudský rod?

Dielo The World Book Encyclopedia uvádza, že väčšina vedcov je presvedčená, že všetci ľudia majú spoločného predka, a Biblia označuje tohto predka ako „jedného človeka“. V 1. Mojžišovej 1:27 čítame: „Potom Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ Biblia teda ukazuje, že prvý ľudský pár bol korunou tvorstva na slávu Všemohúceho Boha.

Správa z 1. Mojžišovej uvádza aj ďalšie podrobnosti o tom, aký bol ľudský život po tom, čo Jehova Boh stvoril prvého človeka. Je zaujímavé, že v celej tejto správe sa Boh vôbec nezmienil o smrti, s výnimkou, keď pred ňou  varoval ako pred následkom neposlušnosti. (1. Mojžišova 2:16, 17) Boh chcel, aby ľudia žili v nádhernom pozemskom raji, v šťastí a zdraví, a to navždy. Nechcel, aby trpeli následkami staroby a aby nakoniec zomreli. Ako teda smrť začala vládnuť nad celým ľudstvom?

V tretej kapitole 1. Mojžišovej nachádzame záznam o tom, ako sa prvý ľudský pár rozhodol úmyselne neposlúchnuť svojho Životodarcu, Jehovu Boha. Preto Boh nad nimi vykonal rozsudok v súlade s varovaním, ktoré im vopred dal. Mužovi povedal: „Si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19) Tak ako Boh povedal, títo dvaja neposlušní ľudia nakoniec zomreli.

No nielen prvá ľudská dvojica pocítila negatívne následky svojho rozhodnutia. Prví ľudia svojou neposlušnosťou zničili vyhliadky na dokonalý život pre všetkých svojich potomkov. Jehova Boh zahrnul týchto ešte nenarodených ľudí do svojho predsavzatia, keď Adamovi a Eve povedal: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ ​(1. Mojžišova 1:28) Časom mala ľudská rodina naplniť celú zem a mala sa tešiť z nepredstaviteľne šťastného života bez hrozby smrti. No prvý otec, Adam — ‚jeden človek‘ —, predal svojich potomkov do otroctva hriechu, ktoré nevyhnutne vedie k smrti. Apoštol Pavol, jeden z potomkov prvého človeka, napísal: „Som telesný, zapredaný hriechu.“ — Rimanom 7:14.

Podobne ako keď vandali poškodzujú vzácne umelecké diela, Adam svojím hriechom vážne poškodil Božie úžasné stvorenie — ľudstvo. Adamove deti mali vlastné deti, potom vnúčatá a tak to šlo ďalej. Každá nasledujúca generácia dospela, mala vlastné potomstvo a potom zomrela. Prečo všetci zomierajú? Pretože všetci sú potomkami Adama. Biblia hovorí: „Priestupkom jedného človeka mnohí zomreli.“ ​(Rimanom 5:15) Choroby, staroba, sklon konať nesprávne veci i samotná smrť — to všetko sú smutné následky Adamovej zrady vlastnej rodiny. A do tejto rodiny patríme všetci.

Apoštol Pavol vo svojom liste kresťanom do Ríma písal o poľutovaniahodnom stave nedokonalých ľudí, ku ktorým patril aj on sám, a o zúfalom boji s účinkami hriechu. Zvolal:  „Ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tela podstupujúceho túto smrť?“ To je dôležitá otázka, na ktorú sa môže zdať ťažké nájsť odpoveď. Kto mohol Pavlovi a všetkým, ktorí túžia po záchrane, ponúknuť vyslobodenie z otroctva hriechu a smrti? Pavol sám dal odpoveď na túto otázku: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ ​(Rimanom 7:14–25) Áno, náš Stvoriteľ urobil opatrenie, aby nás vyslobodil prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista.

Ježiš opísal, akú úlohu má v opatrení na vyslobodenie ľudstva z otroctva hriechu, ktoré vedie k smrti. Povedal: „Syn človeka [prišiel]... položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ ​(Matúš 20:28, KP) Ako môže Ježišov život slúžiť ako výkupné? Aký úžitok máme z jeho smrti?

V Biblii sa o Ježišovi píše, že bol „bez hriechu“ a „oddelený od hriešnikov“. Ježiš po celý svoj život dokonale poslúchal Boží zákon. (Hebrejom 4:15; 7:26) Preto jeho smrť nebola následkom hriechu a neposlušnosti, ako to bolo v prípade Adama. (Ezechiel 18:4) Ježiš dobrovoľne podstúpil smrť, ktorú si nezaslúžil, aby mohol vykonať vôľu svojho Otca — oslobodiť ľudstvo od hriechu a smrti. Ako už bolo uvedené, Ježiš ochotne ‚položil svoj život ako výkupné‘. Ježiš z lásky, aká v dejinách nemá obdobu, ochotne „zakúsil smrť za každého človeka“. — Hebrejom 2:9.

Život, ktorý Ježiš obetoval, bol presnou protihodnotou života, ktorý Adam stratil, keď zhrešil. Čo sa dosiahlo Ježišovou smrťou? Jehova prijal túto obeť ako „zodpovedajúce výkupné za všetkých“. (1. Timotejovi 2:6) To znamená, že Boh mohol použiť hodnotu Ježišovho života, aby vykúpil ľudstvo z otroctva hriechu a smrti.

Biblia sa opakovane zmieňuje o tomto nesmiernom skutku lásky Stvoriteľa človeka. Pavol pripomínal kresťanom, že boli „kúpení za cenu“. (1. Korinťanom 6:20; 7:23) Peter napísal, že Boh nepoužil zlato či striebro, ale krv svojho Syna, aby ich oslobodil od spôsobu života, ktorý by viedol k smrti. (1. Petra 1:18, 19) Prostredníctvom Kristovej výkupnej obete sa Jehova postaral o vyslobodenie ľudí z večnej smrti.

O tom, v akom rozsahu prinesie Kristova obeť úžitok, apoštol Ján napísal: „[Ježiš Kristus] je obeťou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ ​(1. Jána 2:2) Áno, z Kristovej obete môže mať úžitok celé ľudstvo. Znamená to, že z tohto drahocenného opatrenia bude mať automaticky úžitok každý? Nie. Vráťme sa k záchrannej  akcii spomenutej v predchádzajúcom článku. Záchranári síce spustili k baníkom, ktorí uviazli pod zemou, záchrannú klietku, ale každý z nich musel do nej nastúpiť. Podobne ak človek chce mať úžitok z Kristovej obete, nemôže len tak čakať na Božie požehnanie. Musí niečo urobiť.

Aké konanie od nás Boh očakáva? V Jánovi 3:36 sa píše: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život; kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na ňom.“ Boh vyžaduje, aby sme mali vieru v Kristovu obeť. Ale to nie je všetko. „Podľa toho vieme, že sme [Ježiša] spoznali, ak stále zachovávame jeho prikázania.“ ​(1. Jána 2:3) Je teda zjavné, že ak chceme byť oslobodení z otroctva hriechu a smrti, musíme prejavovať vieru v Kristovo výkupné a poslúchať Kristove prikázania.

Jeden dôležitý spôsob, akým môžeme prejaviť vieru v Ježišovu výkupnú obeť, je dať najavo vďačnosť za jeho smrť, a to tým, že si ju pripomenieme, tak ako to Ježiš prikázal. Ježiš predtým ako zomrel, ustanovil večeru, ktorá mala symbolický význam, a svojim verným apoštolom povedal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ ​(Lukáš 22:19) Jehovovi svedkovia si hlboko cenia svoje priateľstvo s Božím Synom a poslúchajú toto prikázanie. Tento rok sa bude Slávnosť na pamiatku smrti Ježiša Krista konať v sobotu 22. marca po západe slnka. Srdečne vás pozývame na toto mimoriadne zhromaždenie, ktoré sa bude konať v súlade s Ježišovým príkazom. Jehovovi svedkovia vo vašej oblasti vám poskytnú informácie o presnom čase a mieste konania tejto slávnosti. Na tejto Pamätnej slávnosti sa dozviete viac o tom, čo je potrebné robiť, aby ste aj vy vďaka Kristovej výkupnej obeti mohli byť oslobodení od smrteľných účinkov Adamovho hriechu.

Iba málo ľudí dnes v plnej miere chápe, akú veľkú obeť priniesol ich Stvoriteľ a jeho Syn, aby ich zachránili pred zničením. Ľudia, ktorí prejavujú vieru v túto obeť, majú mimoriadny dôvod na radosť. Apoštol Peter o svojich spolukresťanoch napísal: „Prejavujete vieru [v Ježiša] a veľmi sa radujete nevýslovnou a oslávenou radosťou, keď dosiahnete cieľ svojej viery, záchranu svojich duší.“ ​(1. Petra 1:8, 9) Keď si budete rozvíjať lásku k Ježišovi Kristovi a vieru v jeho výkupnú obeť, už teraz môžete v živote pociťovať radosť a tešiť sa na oslobodenie od hriechu a smrti.