Naši čitatelia sa pýtajú

Bola potopa za Noachových dní naozaj celosvetová?

Potopa, ku ktorej došlo za Noachových dní, nastala pred vyše 4 000 rokmi. Nie sú tu teda žiadni očití svedkovia, ktorí by nám o nej porozprávali. O tejto katastrofe však máme písomný záznam, z ktorého sa dozvedáme, že vody potopy vystúpili nad najvyšší vrch tých čias.

Historický záznam uvádza: „Potopa na zemi pokračovala štyridsať dní... A vody tak veľmi zaplavili zem, že všetky vysoké vrchy, ktoré boli pod nebesami, boli pokryté. Vody ich zaplavili až o pätnásť lakťov [6,5 metra] vyššie, a vrchy boli pokryté.“ — 1. Mojžišova 7:17–20.

Niektorí si možno kladú otázku, či príbeh o tom, že celá zem bola zaplavená vodou, nie je len mýtus alebo prinajmenšom zveličenie. Ale nie je to tak. Zem je do určitej miery stále zaplavená. Moria a oceány pokrývajú asi 71 percent zemského povrchu. A tak vody potopy sú v skutočnosti stále tu. A keby sa roztopil všetok ľad a sneh v polárnych oblastiach, hladina mora by sa zvýšila natoľko, že mestá ako New York a Tokio by boli zaplavené.

Geológovia, ktorí skúmajú krajinu na severozápade Spojených štátov, sa domnievajú, že túto oblasť postihlo v staroveku možno až sto katastrofických záplav. Pri jednej takej záplave sa údajne cez túto oblasť prehnal obrovský príval s objemom 2 000 kubických kilometrov vody, ktorá mala hmotnosť viac ako dva bilióny ton. Príval údajne dosiahol výšku 600 metrov a rýchlosť 105 kilometrov za hodinu. Takéto, ako aj iné podobné zistenia priviedli niektorých vedcov k záveru, že celosvetová potopa zjavne bola možná.

No tí, ktorí veria, že Biblia je Božie Slovo, nepovažujú celosvetovú potopu len za niečo, čo sa mohlo stať. Berú to ako skutočnosť. Ježiš povedal Bohu: „Tvoje slovo je pravda.“ ​(Ján 17:17) Apoštol Pavol napísal, že Božou vôľou je, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:3, 4) Ako by Pavol mohol vyučovať Ježišových nasledovníkov pravdu o Bohu a jeho predsavzatí, keby v Božom Slove boli mýty?

Ježiš veril nielen tomu, že k potope došlo, ale aj že bola celosvetová. Vo významnom proroctve o svojej prítomnosti a konci tohto systému vecí prirovnal udalosti, ktoré mali nastať, k tomu, čo sa dialo v čase Noacha. (Matúš 24:37–39) Aj apoštol Peter písal o vodách potopy, ktorá nastala za Noachových dní: „Týmito prostriedkami vtedajší svet utrpel zničenie, keď bol zaplavený vodou.“ — 2. Petra 3:6.

Keby Noach bol len nejakou mýtickou postavou a celosvetová potopa výmyslom, Ježišove a Petrove varovania určené ľuďom žijúcim v posledných dňoch by nemali zmysel. Namiesto toho, aby tieto myšlienky slúžili ako výstraha, skôr by človeka miatli a skresľovali jeho porozumenie duchovných vecí, a tak ohrozovali jeho vyhliadky na prežitie súženia, ktoré bude významnejšie ako potopa v Noachových dňoch. — 2. Petra 3:1–7.

Boh o svojich neustálych prejavoch milosrdenstva voči svojmu ľudu povedal: „Ako som prisahal, že Noachove vody sa už neprelejú ponad zem, tak som prisahal, že sa nerozhorčím na teba ani ťa nepokáram.“ Rovnako ako je isté, že v Noachových dňoch potopa zaplavila zem, je isté aj to, že Boh vo svojej milujúcej láskavosti neopustí tých, ktorí mu dôverujú. — Izaiáš 54:9.