Záleží na tom, ako uctievame Boha?

PREHRAŤ

Záleží na tom, ako uctievame Boha?

„NÁBOŽENSKÉ cítenie je hlboko zakorenené v ľudskej podstate.“ Tak sa vyjadril profesor Alister Hardy vo svojej knihe The Spiritual Nature of Man (Duchovná podstata človeka). Zdá sa, že výsledky istého nedávneho prieskumu potvrdzujú tento záver. Z tohto prieskumu vyplýva, že 86 percent svetovej populácie sa hlási k nejakému náboženstvu.

Tento prieskum tiež odhalil, že veriaci patria k 19 hlavným náboženstvám a tí, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, patria k ohromujúcim 37 000 denomináciám. Nevedie vás to k otázke, či sú všetky tie odlišné spôsoby uctievania prijateľné Bohu? Inými slovami, záleží na tom, ako ho uctievame?

V tejto dôležitej otázke sa zjavne nemôžeme spoliehať na vlastné pocity či názory. Je logické, že potrebujeme zistiť, aký je Boží názor, a ten musíme hľadať v Božom Slove, Biblii. Prečo? Lebo sám Ježiš Kristus povedal v modlitbe Bohu: „Tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17) A apoštol Pavol napísal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí.“ — 2. Timotejovi 3:16.

Biblia ukazuje, že nie všetky formy uctievania sú Bohu prijateľné. Dozvedáme sa z nej o určitých formách uctievania v minulosti, ktoré boli Bohu prijateľné, i o takých, ktoré zavrhol. Keď pozorne preskúmame tieto príklady, zistíme, čo musíme a čo nesmieme robiť, ak chceme, aby sa naše uctievanie Bohu páčilo.

Príklad zo staroveku

Jehova Boh dal Izraelitom prostredníctvom proroka Mojžiša súbor zákonov, ktoré ich učili, ako prijateľne uctievať Boha. Keď Izraeliti konali podľa toho, čo od nich vyžadovali tieto zákony, často označované ako mojžišovský Zákon, Boh ich prijímal ako svoj ľud a žehnal ich. (2. Mojžišova 19:5, 6) Napriek tomu, že im Boh prejavoval takúto priazeň, nedržali sa pevne formy uctievania, ktorá bola Bohu prijateľná. Znovu a znovu sa obracali chrbtom k Jehovovi a prijímali náboženské praktiky okolitých národov.

V 7. storočí pred n. l., v dňoch prorokov Ezechiela a Jeremiáša, mnohí Izraeliti nedbali na Boží Zákon a rozvíjali si blízke priateľstvá s ľuďmi z okolitých národov. Tým, že prijímali ich zvyky a zúčastňovali sa na ich sviatkoch, praktizovali akési zmiešané náboženstvo. Mnohí Izraeliti hovorili: „Staňme sa podobní národom, podobní rodom krajiny v tom, že slúžime drevu a kameňu.“ (Ezechiel 20:32; Jeremiáš 2:28) Vyhlasovali, že uctievajú Jehovu, ale zároveň uctievali „zahnojené modly“ — dokonca im obetovali svojich synov! — Ezechiel 23:37–39; Jeremiáš 19:3–5.

Archeológovia nazývajú túto formu uctievania náboženský synkretizmus, čiže uctievanie viacerých bohov naraz. Veľa ľudí má názor, že v dnešnej pluralitnej spoločnosti by sme mali byť tolerantní vo všetkom — vrátane náboženstva. Preto si myslia, že nie je nič zlé na tom, ak uctievame Boha akýmkoľvek spôsobom, ktorý sa nám páči. Ale je to naozaj tak? Je to iba otázka tolerantnosti a liberálnosti? Pouvažujme o niektorých prvkoch uctievania, ktoré bolo všeobecne rozšírené medzi nevernými Izraelitmi, a o tom, k čomu také uctievanie viedlo.

Zmiešané uctievanie v Izraeli

Strediskami zmiešaného uctievania Izraelitov boli „výšiny“ — miestne svätyne s oltármi, stojanmi na kadidlo, posvätnými kamennými stĺpmi a posvätnými kolmi, čo boli zjavne drevené symboly Ašéry, kanaanskej bohyne plodnosti. V Judsku bolo mnoho takýchto stredísk uctievania. V 2. Kráľov 23:5, 8 je zmienka o „výšinách v judských mestách a okolí Jeruzalema... od Geby [severná hranica] až po Bér-šebu [južná hranica]“.

Na týchto výšinách Izraeliti prinášali „obetný dym Baalovi, slnku a mesiacu a súhvezdiam zvieratníka a celému nebeskému vojsku“. Izraeliti mali domy „chrámových prostitútov... v Jehovovom dome“ a svoje deti nechávali „prechádzať ohňom Molochovi“, čiže mu ich obetovali. — 2. Kráľov 23:4–10.

Archeológovia našli v Jeruzaleme a v Judsku stovky terakotových sošiek, hlavne v zrúcaninách súkromných domov. Väčšina z nich bola zobrazením nahej ženy so zvýrazneným poprsím. Učenci stotožňujú tieto sošky s bohyňami plodnosti Aštartou a Ašérou. Predpokladá sa, že tieto sošky slúžili ako „talizmany, ktoré mali pomáhať k počatiu a pri rodení detí“.

Ako sa Izraeliti pozerali na tieto strediská zmiešaného uctievania? Profesor Ephraim Stern z Hebrejskej univerzity poznamenal, že mnohé z týchto výšin boli pravdepodobne „zasvätené Jahvemu [Jehovovi]“. Nápisy, ktoré sa našli pri vykopávkach v archeologických náleziskách, podľa všetkého tiež potvrdzujú tento záver. Napríklad jeden taký nápis znie: „Žehnám ťa prostredníctvom Jahveho zo Samárie a prostredníctvom jeho ašéry“ a iný: „Žehnám ťa prostredníctvom Jahveho z Témanu a prostredníctvom jeho ašéry.“

Tieto príklady ukazujú, ako Izraeliti miešali čisté uctievanie Jehovu Boha s nehanebnými pohanskými praktikami. To viedlo k morálnemu úpadku a duchovnej tme. Ako sa Boh pozeral na túto formu zmiešaného uctievania?

Boží názor na zmiešané uctievanie

Boh vyjadril svoje rozhorčenie nad poškvrnenou formou uctievania Izraelitov a odsúdil ju. Prostredníctvom svojho proroka Ezechiela povedal: „Vo všetkých miestach, kde bývate, budú spustošené samotné mestá, aj výšiny budú opustené, aby ležali spustošené a vaše oltáre aby ležali spustnuté a boli naozaj rozbité a aby vaše zahnojené modly skutočne zanikli a vaše stojany s kadidlom aby boli postínané a vaše diela vytreté.“ (Ezechiel 6:6) Niet pochýb, že Jehova sa na takéto uctievanie pozeral ako na absolútne neprijateľné a zavrhol ho.

Jehova Boh predpovedal, ako k tomuto spustošeniu dôjde: „Hľa, ja posielam... k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi, svojmu sluhovi, a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvateľom a proti všetkým týmto okolitým národom; a ja ich oddám zničeniu... A celá táto krajina sa stane spustošeným miestom.“ (Jeremiáš 25:9–11) V súlade s týmito slovami v roku 607 pred n. l. Babylončania prišli proti Jeruzalemu a mesto i chrám úplne zničili.

V súvislosti so zničením Jeruzalema sa profesor Stern vyjadril, že archeologické vykopávky „sú presným obrazom toho, čo je uvedené v biblických zdrojoch (2. Kráľov 25:8; 2. Paralipomenon 36:18, 19), ktoré opisujú zničenie, požiar a zrútenie domov a múrov“. Okrem toho poznamenal: „Archeologické dôkazy z tohto obdobia dejín Jeruzalema... možno zaradiť k najpôsobivejším, aké sa našli na nejakom biblickom nálezisku.“

Čo sa z toho môžeme naučiť?

Hlavné poučenie pre nás je, že Boh neprijíma taký spôsob uctievania, v ktorom sa mieša biblické učenie s dogmami, tradíciami či rituálmi iných náboženstiev. To zjavne pochopil aj apoštol Pavol, ktorý bol vychovávaný ako židovský farizej a vyučovaný v zákonoch tejto sekty. Čo urobil, keď nakoniec pochopil a prijal, že Ježiš je sľúbený Mesiáš? „To, čo bolo pre mňa ziskom, som považoval za stratu pre Krista,“ povedal. Pavol zanechal svoj predchádzajúci spôsob uctievania a stal sa oddaným Kristovým nasledovníkom. — Filipanom 3:5–7.

Pavol ako misionár, ktorý veľa cestoval, dobre poznal náboženské praktiky a filozofické názory rôznych ľudí. Preto kresťanom do Korintu napísal: „Aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký ma podiel veriaci s neveriacim? Či je v zhode Boží chrám s modlami?... ‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého‘; ‚a ja vás prijmem.‘“ — 2. Korinťanom 6:14–17.

Keď si uvedomíme, že Bohu záleží na tom, ako ho uctievame, vedie nás to k otázkam: ‚Aké uctievanie Boh prijíma? Ako sa môžem priblížiť k Bohu? A čo by som mal robiť, ak chcem Boha uctievať prijateľným spôsobom?‘

Jehovovi svedkovia vám radi pomôžu nájsť odpovede na tieto i na ďalšie biblické otázky. Povzbudzujeme vás, aby ste sa skontaktovali so svedkami v miestnej sále Kráľovstva alebo aby ste napísali vydavateľom tohto časopisu a požiadali o bezplatné biblické štúdium, ktoré s vami bude vedené na takom mieste a v takom čase, aký vám bude vyhovovať.

[Obrázok na strane 10]

Staroveká svätyňa modlárskeho uctievania v Tel Arade, Izrael

[Prameň ilustrácie]

Garo Nalbandian

[Obrázok na strane 10]

Sošky Aštarty zo starovekých judských domov

[Prameň ilustrácie]

STRÁŽNA VEŽA