Tel Arad — tichý svedok
Tel Arad — tichý svedok
Stratené mesto. Tajomný chrám. Skrýša starovekých nápisov. Znie to možno ako námet na nejaký dobrodružný film. No v skutočnosti to všetko a ešte viac po stáročia ležalo skryté pod nánosmi púštneho piesku v Tel Arade v Izraeli, kým tu archeológovia nezačali s vykopávkami.
SÚČASNÝ Arad mnohí návštevníci vnímajú ako typické izraelské mesto. Leží v judskej pustatine západne od Mŕtveho mora a má 27 000 obyvateľov. Staroveké izraelské mesto Arád sa nachádzalo západnejšie. Práve tam archeológovia starostlivo odstraňovali nánosy piesku a odkryli množstvo stavieb a nápisov.
Tieto nápisy sa našli na ostrakónoch, úlomkoch keramiky, ktoré sa používali ako tabuľky na písanie. Písanie na takéto úlomky bolo v biblických časoch bežné. Pri vykopávkach v Tel Arade bolo odkryté najbohatšie nálezisko ostrakónov, aké kedy bolo v Izraeli objavené. Ale v čom spočíva hodnota týchto archeologických nálezov?
Nálezy z Tel Aradu pochádzajú z obdobia odo dní izraelských sudcov až do vpádu Babylončanov do Judska v roku 607 pred n. l., a tak poskytujú informácie o dlhom období biblickej histórie. Preto tieto nálezy pomáhajú potvrdiť presnosť Biblie. Osvecujú tiež to, ako sa ľudia v starovekom Izraeli pozerali na Božie osobné meno.
Arád a Biblia
Je pravda, že v Biblii sa o Aráde píše pomerne málo. Ale toto mesto so strategickou polohou malo kedysi kontrolu nad významnou obchodnou cestou. Preto neprekvapuje, že historické záznamy i archeologické nálezy svedčia o tom, že toto staroveké mesto bolo počas svojej pestrej histórie viackrát dobyté, zničené a znovu vystavané. Neustálou opakovanou výstavbou vznikol impozantný tell, čiže takzvaná sídlisková mohyla.
Prvú zmienku o Aráde nachádzame v Biblii v správe o záverečnej časti 40-ročného putovania Izraelitov po pustatine. Krátko po smrti Mojžišovho brata Árona sa Boží ľud priblížil k južnej hranici Zasľúbenej krajiny. Kanaansky kráľ Arádu očividne považoval týchto pútnikov z pustatiny za veľmi lákavú korisť, a tak na nich zaútočil. Izraeliti sa s podporou Jehovu Boha statočne postavili na odpor, dosiahli úplné víťazstvo a Arád zrovnali so zemou, hoci niektorí z jeho obyvateľov zjavne prežili. — 4. Mojžišova 21:1–3.
Kanaančania sa rýchlo snažili znovu postaviť toto mesto s takou výhodnou strategickou polohou. Keď sa o niekoľko rokov Jozua pri svojom útoku zo severu dostal do tejto oblasti a celú krajinu ‚hornatého kraja a Negebu‘ systematicky očisťoval od Kanaančanov, jedným z tých, ktorí sa mu postavili na odpor, bol „kráľ Arádu“. (Jozua 10:40; 12:14) Neskôr sa v tejto oblasti Negebu usadili potomkovia Kenitu Chobába, ktorí sa pripojili k Izraelitom počas ich putovania pustatinou. — Sudcovia 1:16.
Archeologické nálezy
Ruiny v Tel Arade poskytujú niekoľko zaujímavých informácií, pokiaľ ide o niektoré neskoršie udalosti zaznamenané v Biblii. Archeológovia napríklad objavili viacero opevnení. Niektoré z nich sa datujú pravdepodobne do obdobia vlády kráľa Šalamúna, ktorý bol známy svojou rozsiahlou stavebnou činnosťou. (1. Kráľov 9:15–19) Pri vykopávkach boli po odkrytí jednej vrstvy nánosu odhalené stopy obrovského požiaru, ktorý sa datuje na začiatok desiateho storočia pred n. l. Tieto objavy zapadajú do času vpádu egyptského kráľa Šišaka, čo bolo iba päť rokov po Šalamúnovej smrti. Šišakov vpád pripomína nástenný reliéf pri Karnaku v južnom Egypte. Arád je na ňom uvedený ako jedno z mnohých miest, ktoré boli dobyté. — 2. Paralipomenon 12:1–4.
Je veľmi zaujímavé, že mnohé z asi 200 nájdených ostrakónov obsahujú hebrejské mená, ktoré nachádzame aj v Biblii, ako napríklad Pašchur, Meremót či synovia Kóracha. Niektoré z týchto svetských dokumentov sú dokonca ešte zaujímavejšie, lebo obsahujú Božie osobné meno pozostávajúce zo štyroch hebrejských písmen יהוה (JHVH), často nazývaných tetragramaton. Toto meno je jedinečné a patrí iba Všemohúcemu Bohu. Neskôr poverčivosť viedla mnohých k tomu, že sa na vyslovovanie či písanie Božieho mena začali pozerať ako na svätokrádež. No nálezy, ako sú tie z Tel Aradu a mnohé ďalšie, potvrdzujú, že v biblických časoch sa Božie meno bežne používalo v každodennom živote, napríklad pri pozdravoch či pri želaní požehnania. Jeden taký nápis znie: „Môjmu pánovi Eljašibovi. Kiež sa sám Jahve [Jehova] zaoberá tvojím blahom... Zostáva v chráme Jahveho.“
Ale čo ten tajomný chrám spomenutý v úvode? Stavbou, o ktorej hovoríme a ktorá vyvoláva veľa dohadov, je chrámový komplex s oltárom, ktorý sa datuje do obdobia judského kráľovstva. Hoci tento komplex je oveľa menší ako Šalamúnov chrám v Jeruzaleme, mnohými prvkami túto posvätnú stavbu pripomína. Kedy a prečo bol tento chrám v Aráde postavený? Aké uctievanie sa v ňom praktizovalo? Archeológovia i historici môžu o tom iba špekulovať.
Jehova jasne vyhlásil, že jediným prijateľným strediskom uctievania, kde sa mali sláviť výročné sviatky a prinášať obete, bol jeruzalemský chrám. (5. Mojžišova 12:5; 2. Paralipomenon 7:12) Teda postavenie a používanie chrámu v Aráde bolo porušením Božieho Zákona. Zrejme to bolo v čase, keď mnohí Izraeliti opúšťali čisté uctievanie a používali iné oltáre a vykonávali rituály okolitých národov. (Ezechiel 6:13) Ak to bolo tak, toto stredisko falošného uctievania pravdepodobne prestalo byť používané za vlády Ezechiáša alebo Joziáša v ôsmom alebo siedmom storočí pred n. l., keď boli urobené radikálne reformy týkajúce sa obnovy čistého uctievania. — 2. Paralipomenon 31:1; 34:3–5, 33.
Je zjavné, že to málo, čo sa zachovalo z histórie Arádu, nám odovzdáva cenné poučenie. Po stáročiach sa spod nánosov piesku vynorili artefakty, ktoré potvrdzujú presnosť Biblie, poskytujú informácie o vzostupe a páde skazenej napodobeniny pravého uctievania i príklady úctivého používania Jehovovho mena v každodennom živote.
[Mapa/obrázok na strane 23]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
JERUZALEM
Mŕtve more
Arad
Tel Arad
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.
[Obrázok na strane 24]
Detail nástenného reliéfu pri Karnaku v Egypte
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.
[Obrázok na strane 25]
Časť tohto nápisu znie: „Kiež sa sám Jahve [Jehova] zaoberá tvojím blahom“
[Prameň ilustrácie]
Fotografia © Israel Museum, Jerusalem; s láskavým dovolením Israel Antiquities Authority
[Obrázok na strane 25]
Časť chrámového komplexu v Tel Arade
[Obrázok na strane 25]
Pohľad na telaradskú pevnosť z východnej strany
[Prameň ilustrácie na strane 25]
Todd Bolen/Bible Places.com