Vedeli ste?

Prečo sa židovský sabat začínal večer?

Keď Jehova dával svojmu ľudu zákon o Dni zmierenia, povedal: „Práve v ten deň nebudete konať prácu žiadneho druhu... Je to pre vás sabat úplného odpočinku... Od večera do večera máte dodržiavať svoj sabat.“ ​(3. Mojžišova 23:28, 32) Podľa tohto prikázania sa deň začínal večer, po západe slnka, a končil sa nasledujúcim západom slnka. Pre Židov teda deň trval od večera do večera.

Tento spôsob počítania dní zodpovedá vzoru, ktorý dal sám Boh. Správa o prvom stvoriteľskom „dni“ uvádza: „Nastal večer a nastalo ráno, prvý deň.“ Nasledujúce stvoriteľské dni sú počítané rovnako, teda tiež sa začínali ‚večerom‘. — 1. Mojžišova 1:5, 8, 13, 19, 23, 31.

Židia neboli jediní, kto počítal dni takýmto spôsobom; robili to tak aj Aténčania, Numidi a Feničania. Naproti tomu Babylončania považovali za začiatok nového dňa východ slnka a Egypťania a Rimania počítali dni od polnoci do polnoci, tak ako je to dnes. No Židia dodnes dodržiavajú sabat od západu slnka do nasledujúceho západu slnka.

Akú vzdialenosť predstavoval „sabatný deň cesty“?

Po tom, čo sa učeníci na Olivovom vrchu stali očitými svedkami Ježišovho vystúpenia do nebies, vrátili sa do Jeruzalema, ktorý bol „vzdialený na sabatný deň cesty“. (Skutky 1:12) Človek prejde za deň asi 30 kilometrov alebo i viac. Ale Olivový vrch je blízko Jeruzalema. Akú vzdialenosť teda predstavoval „sabatný deň cesty“?

Sabat bol dňom, počas ktorého mali Izraeliti oddychovať od svojich bežných činností. V ten deň si dokonca nemali v dome ani rozkladať oheň. (2. Mojžišova 20:10; 35:2, 3) „Seďte každý stále na svojom mieste,“ prikázal Jehova. „Nech nikto siedmeho dňa nevychádza zo svojho miesta.“ ​(2. Mojžišova 16:29) Tento zákon umožňoval Izraelitom odpočinúť si od bežných činností a venovať väčšiu pozornosť duchovným stránkam života.

Rabínom, ktorí lipli na pravidlách, nestačili zásady stanovené v Jehovovom Zákone, a tak sa rozhodli presne — a tak trochu svojvoľne — stanoviť, akú vzdialenosť môže človek prejsť v sabat, napríklad aby sa mohol zúčastniť na uctievaní. V tejto súvislosti dielo Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature uvádza: „Prísne zákony o zachovávaní sabatu viedli k tomu... že bolo stanovené, že Izraelita mohol v sabat prejsť len určitú vzdialenosť, označenú ako sabatný deň cesty.“ Táto vzdialenosť bola stanovená na 2 000 lakťov, čo zodpovedá asi 900 až 1 000 metrom.

[Obrázok na strane 11]

Pohľad na Jeruzalem z Olivového vrchu