Vedeli ste?

Prečo boli Židia v Ježišových dňoch rozptýlení na takom rozsiahlom území?

Keď Ježiš povedal istej skupine svojich poslucháčov, že ide tam, kam oni nemôžu ísť, Židia si medzi sebou hovorili: „Kam chce tento ísť...? Azda nechce ísť k Židom rozptýleným medzi Grékmi?“ ​(Ján 7:32–36) O krátky čas kresťanskí misionári zvestovali dobré posolstvo medzi Židmi rozptýlenými v rozsiahlej oblasti okolo Stredozemného mora. — Skutky 2:5–11; 9:2; 13:5, 13, 14; 14:1; 16:1–3; 17:1; 18:12, 19; 28:16, 17.

K tomuto rozptýleniu, čiže diaspóre, došlo preto, že Židia boli zo svojej domoviny odvedení do vyhnanstva národmi, ktoré si ich podrobili — najprv ich v roku 740 pred n. l. odviedli Asýrčania a potom, v roku 607 pred n. l., Babylončania. Do Izraela sa vrátila iba časť vyhnancov. (Izaiáš 10:21, 22) Ostatní Židia zostali žiť v iných krajinách.

Preto sa v 5. storočí pred n. l. židovské komunity nachádzali v 127 správnych oblastiach Perzskej ríše. (Ester 1:1; 3:8) Úsilie Židov získať konvertitov na judaizmus časom viedlo k tomu, že značné množstvo ľudí získalo určité poznanie o Jehovovi a o Zákone, ktorý Jehova dal Židom. (Matúš 23:15) V roku 33 n. l. prišli Židia z mnohých krajín do Jeruzalema na sviatok Letníc, vďaka čomu počuli dobré posolstvo o Ježišovi. To, že Židia boli rozptýlení po celej Rímskej ríši, teda prispelo k rýchlemu šíreniu kresťanstva.

Koľko zlata vlastnil kráľ Šalamún?

Biblia uvádza, že týrsky kráľ Chíram poslal Šalamúnovi štyri tony zlata, asi rovnaké množstvo mu dala kráľovná zo Šeby a okrem toho Šalamúnova flotila priviezla 15 ton zlata z Ofira. V správe sa uvádza: „Váha zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, dosiahla šesťstošesťdesiatšesť talentov zlata“, čiže viac ako 25 ton. (1. Kráľov 9:14, 28; 10:10, 14) Je to hodnoverný údaj? Koľko zlata mali niektorí králi v staroveku?

Jeden staroveký nápis, ktorý učenci považujú za hodnoverný, uvádza, že egyptský faraón Thutmose III. (druhé tisícročie pred n. l.) priniesol asi 13,5 tony zlata do Amónovho chrámu v Karnaku. V ôsmom storočí pred n. l. asýrsky kráľ Tiglatpilesar III. dostal vyše štyroch ton zlata ako poplatok od Týru a rovnaké množstvo zlata venoval Sargon II. ako dar babylonským bohom. Macedónsky kráľ Filip II. (359 – 336 pred n. l.) údajne vyťažil ročne viac ako 28 ton zlata v baniach v Pangaione v Trácii.

Keď Filipov syn Alexander Veľký (336 – 323 pred n. l.) dobyl perzské mesto Súzy, údajne z neho vzal 1 180 ton zlata a z celej Perzie si odniesol takmer 7 000 ton zlata. Teda v porovnaní s týmito správami biblická správa o množstve zlata, ktoré vlastnil Šalamún, vôbec nie je prehnaná.