Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Bolo Slovo „Boh“ alebo „boh“?

Bolo Slovo „Boh“ alebo „boh“?

TOUTO otázkou sa musia zaoberať prekladatelia Biblie, keď prekladajú prvý verš Evanjelia podľa Jána. V Preklade nového sveta je tento verš preložený takto: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo bohom.“ ​(Ján 1:1) V niektorých iných prekladoch záverečná časť tohto verša vyjadruje myšlienku, že Slovo bolo „božské“. (A New Translation of the Bible od Jamesa Moffata; The New English Bible) No mnoho iných prekladov uvádza záver Jána 1:1 takto: „A to Slovo bolo Boh.“ — Katolícky preklad, Ekumenický preklad.

Grécka gramatika i kontext jasne ukazuje, že preklad tohto verša v Preklade nového sveta je správny a že „Slovo“ by nemalo byť stotožňované s ‚Bohom‘, o ktorom je v tomto verši zmienka predtým. Napriek tomu názory na tento verš sú rôzne, lebo gréčtina prvého storočia nemala neurčitý člen, ktorý sa používa, keď sa o veci alebo osobe hovorí všeobecne. Preto je veľmi zaujímavý preklad Biblie v jednom jazyku, ktorým sa hovorilo v prvých storočiach nášho letopočtu.

Tým jazykom je koptčina, konkrétne sahidské nárečie. Koptčinou sa hovorilo v Egypte v storočiach po Kristovej pozemskej službe a sahidské nárečie bolo ranou literárnou podobou tohto jazyka. O najranejších prekladoch Biblie do koptčiny dielo The Anchor Bible Dictionary uvádza: „Keďže [Septuaginta] a [Kresťanské grécke Písma] boli do koptčiny preložené v priebehu 3. storočia n. l., koptský preklad je založený na [gréckych rukopisoch], ktoré boli podstatne staršie než prevažná väčšina zachovaných [písomných] svedectiev.“

Sahidský text je zvlášť zaujímavý z dvoch dôvodov. Po prvé, ako už bolo naznačené, odzrkadľuje porozumenie Písma pred štvrtým storočím, v ktorom bola oficiálne prijatá náuka o Trojici. Po druhé, koptská gramatika je zaujímavá v jednom dôležitom aspekte — používa neurčitý člen. Najranejšie preklady Kresťanských gréckych Písiem boli urobené v sýrčine, latinčine a koptčine. Na rozdiel od koptčiny sýrčina ani latinčina, podobne ako gréčtina tých čias, nemá neurčitý člen. Učenec Thomas O. Lambdin vo svojom diele Introduction to Sahidic Coptic hovorí: „Používanie neurčitého i určitého člena v koptčine je veľmi podobné používaniu členov v angličtine.“

Koptský preklad teda poskytuje zaujímavý dôkaz o tom, ako sa v tom čase rozumelo slovám z Jána 1:1. Čo z neho zisťujeme? V sahidskom preklade je v záverečnej časti Jána 1:1 pred slovom „boh“ použitý neurčitý člen. Je teda zjavné, že prekladatelia v staroveku si uvedomovali, že Jánove slová zaznamenané v Jánovi 1:1 neznamenali, že by Ježiš mal byť stotožnený so Všemohúcim Bohom. Slovo bolo bohom, a nie Všemohúcim Bohom.