Hľadal som chyby a našiel som pravdu

Rozpráva R. Stuart Marshall

„S Jehovovými svedkami sa nerozprávame,“ povedal mi jezuitský kňaz. „Používajú Bibliu.“ Jeho odpoveď ma prekvapila, keďže som ho práve požiadal o pomoc, aby mojej manželke ukázal nejaké rozpory v učení Jehovových svedkov. Povedal som si teda, že budem musieť začať študovať Bibliu so svedkami, aby som jej ich mohol ukázať sám.

MAL som 43 rokov, keď som sa rozhodol, že sa na základe svojho poznania z teológie a logiky pokúsim spochybniť učenie Jehovových svedkov. Všetko vzdelanie od základnej školy až po vysokú som získal na katolíckych školách. Hoci som v roku 1969 získal bakalársky titul z ekonómie a absolvoval som požadované kurzy filozofie a teológie, nič z toho nezahŕňalo štúdium Biblie.

Po skončení vysokej školy som sa oženil s Patriciou McGinnovou, ktorá bola katolíčkou tak ako ja. Obaja sme potom získali doktorát na Stanfordovej univerzite. V roku 1977 sa nám narodil syn Stuart a usadili sme sa v meste Sacramento v americkom štáte Kalifornia. Nasledujúcich 23 rokov som pracoval v štátnej správe Kalifornie ako analytik v oblasti štátneho rozpočtu na vzdelávanie. Tvrdo som pracoval a bol som so svojím životom nadmieru spokojný. Tešil som sa z toho, že som otcom a môžem pozorovať, ako náš syn rastie. Moja milovaná manželka mi bola vernou spoločníčkou a boli sme jeden druhému oporou.

Odpoveď za 25 centov

Keď mal náš syn dva roky, Patricia dostala od Jehovových svedkov Bibliu a začala ju s nimi študovať. Po troch rokoch sa dala pokrstiť. Považoval som Jehovových svedkov za úzkoprsých v názoroch na sviatky a transfúziu krvi, no ich argumenty v určitých otázkach som pokladal za naozaj presvedčivé. Samého ma prekvapilo, keď som raz tieto svoje názory vyjadril verejne. Bolo to jedného dňa v roku 1987, keď som bol v súvislosti s jedným mojím odporúčaním štátnemu zákonodarnému zboru zavolaný na mimoriadne spoločné zasadanie zákonodarcov zodpovedných za vzdelávanie v štáte Kalifornia.

Kalifornská univerzita požiadala o dotáciu, aby sa mohla zúčastniť súťaže o istý šesťmiliardový federálny projekt, o ktorý sa uchádzali aj iné štáty. Tým projektom bolo zostrojenie urýchľovača častíc na výskum subatómových častíc. Bol som proti dotácii a povedal som, že z dlhodobého hľadiska by to nepredstavovalo žiadny mimoriadny prínos pre štátnu ekonomiku. Univerzita reagovala tak, že na zasadanie pozvala dvoch laureátov  Nobelovej ceny za fyziku. Každý z nich opísal, aké cenné poznatky by sa možno vďaka tomuto projektu dali získať. Jeden z nich povedal, že možno budú zodpovedané otázky o pôvode vesmíru. Druhý povedal, že to môže vrhnúť viac svetla na vznik života na našej planéte.

Predsedajúci sa ku mne obrátil s otázkou:

„Myslíte si, že šesť miliárd dolárov je príliš veľa za odpovede na takéto otázky?“

„Súhlasím s tým, že tieto otázky sú dôležité,“ odpovedal som. „Ale v sobotu dopoludnia k mojim dverám prichádzajú Jehovovi svedkovia a ponúkajú mi za 25 centov časopis, ktorý odpovedá presne na tie isté otázky. A nie som si istý, či ich odpoveď za 25 centov v skutočnosti nie je lepšia než odpovede, ktoré by sme mohli získať z tohto projektu za šesť miliárd.“

Všetci prítomní vrátane laureátov Nobelovej ceny sa hlasno zo srdca zasmiali. Hoci zákonodarný zbor nakoniec dotáciu na projekt odsúhlasil, nikto mojim slovám neodporoval.

S plynúcim časom som si uvedomil, že musím niečo robiť s tým, ako sa vyvíja situácia u nás doma. Keď Patricia po šiestich rokoch, čo som s ňou viedol rozhovory o Biblii a Jehovových svedkoch, povedala, že chce tráviť viac času vo zvestovateľskej službe, bol som sklamaný. To by znamenalo, že už nebude na univerzite pracovať toľko ako predtým. Bol som frustrovaný, lebo som jednoducho nedokázal pochopiť, ako si moja manželka, inak tak logicky uvažujúci človek, mohla dať takýto cieľ. Navyše sa zdalo, že nedokážem povedať ani urobiť vôbec nič, aby si to rozmyslela.

Rozhodol som sa preto obrátiť s prosbou o pomoc na nejakého odborníka, na niekoho, kto má lepšie poznanie Biblie ako ja a kto by, ako som si myslel, mohol ľahko poukázať na nejaké rozpory medzi Bibliou a učením Jehovových svedkov. Keby sa podarilo spochybniť čo len jednu vec z ich učenia, vrhlo by to tieň pochybnosti na všetko. Vedel som, že to by stačilo, aby som svoju logicky uvažujúcu manželku presvedčil. Skontaktoval som sa teda s jezuitským kňazom, ktorý slúžil v kostole, do ktorého sme predtým s Patriciou chodili na bohoslužby. Naše stretnutie sa skončilo rozhovorom, ktorý som opísal v úvode. Keď kňaz odmietol porozprávať sa s mojou manželkou, povedal som si, že aj keď to zrejme bude trvať trochu dlhšie, budem tie chyby musieť nájsť sám.

Hľadám chyby

Keď som študoval Bibliu so svedkami, najviac ma fascinovali proroctvá. V Izaiášovej prorockej knihe som sa dočítal o podrobnostiach pádu Babylona, ktoré Izaiáš opísal takmer 200 rokov predtým, ako sa to stalo, pričom menovite označil Kýra (alebo Cýra) ako toho, kto dobyje  Babylon, a opísal aj jeho taktiku — že odkloní tok rieky Eufrat. (Izaiáš 44:27–45:4) Kedysi som v škole študoval o páde Babylona na hodine vojenskej stratégie. Dozvedel som sa tiež, že prorok Daniel viac ako 200 rokov vopred predpovedal podrobnosti týkajúce sa mocného gréckeho kráľa, ktorého kráľovstvo malo byť po jeho smrti rozdelené na štyri slabšie kráľovstvá. (Daniel 8:21, 22) Pamätal som si tieto fakty o Alexandrovi Veľkom zo štúdia dejín staroveku. Vďaka osobnému výskumu v rôznych odborných dielach som dospel k presvedčeniu, že tieto biblické knihy boli naozaj napísané pred udalosťami, ktoré v nich boli predpovedané.

Čím viac som študoval so svedkami, tým viac silnelo moje presvedčenie, že Biblia je Božie Slovo — a to bolo niečo, čo mi nedali ani celé tie roky štúdia katolíckej teológie. A tak som sa rozhodol oddať svoj život Jehovovi a stať sa jeho svedkom. (Izaiáš 43:10) V roku 1991, iba dva roky po spomínanom rozhovore s kňazom, som sa dal pokrstiť. Náš syn sa dal pokrstiť nasledujúci rok.

Keďže teraz sme už ako rodina boli inak zameraní, naše ciele sa zmenili. Jednou z prvých vecí, ktoré som urobil po krste, bol päťročný plán, ktorého cieľom bolo, aby moja manželka mohla vo veku 50 rokov prestať učiť na univerzite. Chcela slúžiť ako priekopníčka, čo v tom čase znamenalo, že bude venovať 1 000 hodín ročne, čiže asi 83 hodín mesačne, tomu, aby pomáhala ďalším spoznať biblickú pravdu. Do roku 1994 sa jej podarilo upraviť si pracovný čas natoľko, že sa mohla prihlásiť do priekopníckej služby. Ja som si najprv dal za cieľ zlepšiť sa vo zvestovateľskej službe, čo najviac pomáhať v zbore a ponúknuť svoje služby ako účtovník pri výstavbe sál Kráľovstva v našej oblasti.

Niekedy som mal príležitosť hovoriť o Biblii aj v práci. Raz sa napríklad ukázalo, že nová rozpočtová analytička, ktorá k nám prišla pracovať, je svedkyňa, ktorá sa už dlhší čas nezapájala do duchovných činností. Jej vieru podkopávali pochybnosti o Biblii. Som rád, že som jej mohol duchovne pomôcť. Táto svedkyňa sa neskôr vrátila do štátu, z ktorého pochádzala, a začala tam slúžiť ako priekopníčka.

V roku 1995 som sa zúčastnil na mimoriadnom spoločnom zasadaní zákonodarcov zodpovedných za vzdelávanie, na ktorom sa prerokovával výskum dotovaný federálnou vládou. Predsedajúci sa opýtal predstaviteľa federálnej vlády, čo sa stalo s projektom týkajúcim sa urýchľovača častíc. Odpovedal, že tento projekt získal štát Texas, ale že nikdy nebol uskutočnený, a to z troch dôvodov. Po prvé, náklady na projekt sa ešte predtým, než sa na ňom začalo pracovať, zvýšili zo šiestich na deväť miliárd dolárov. Po druhé, federálna vláda chcela, aby sa prostriedky použili inde, hlavne na financovanie vojny proti Iraku v roku 1991. A po tretie, zistilo sa, že odpovede na otázky týkajúce sa pôvodu života možno získať od Jehovových svedkov za 25 centov! Zdá sa, že moja poznámka si našla cestu cez mnohých ľudí, až bola znova vyslovená tam, kde bola vyrieknutá prvý raz.

Všetci sa zasmiali a niektorí sa pozreli na mňa. Aby som tento výrok všetkým prítomným aktualizoval, povedal som: „Teraz môžete tieto odpovede dostať zadarmo; stačí si prečítať biblickú literatúru.“

Uspokojujúci a zmysluplný život

Keď už bola moja manželka na dôchodku, vypracovali sme päťročný plán pre mňa. Diskrétne som sa v iných agentúrach pýtal na prácu na skrátený úväzok, lebo aj ja som chcel mať viac času na to, aby som mohol ďalších vyučovať z Biblie. Potom som nečakane dostal ponuku pracovať na skrátený úväzok priamo od svojho zamestnávateľa. A tak som sa v roku 1998 aj ja stal priekopníkom.

Raz ráno, keď sme sa s manželkou chystali do služby, zavolali mi z odbočky Jehovových svedkov v Brooklyne v Spojených štátoch. Na základe prieskumu, ktorý bol predtým uskutočnený v zboroch, som dostal otázku, či by som mal záujem spolupracovať na jednom projekte v Brooklyne. Odpovedal som rozhodným áno. To viedlo k tomu, že sme rok a pol pracovali vo  svetovom ústredí Jehovových svedkov. Aby som mohol tento projekt dokončiť, odišiel som do predčasného dôchodku. Potom sme sa ponúkli ako dobrovoľníci pri výstavbe zjazdovej sály Jehovových svedkov vo Fairfielde v Kalifornii. Predali sme dom v Sacramente a presťahovali sme sa do bytu v meste Palo Alto. Môj odchod do predčasného dôchodku nám umožnil tešiť sa z ďalších požehnaní. Odvtedy sme už mali možnosť spolupracovať na projektoch v odbočkách Jehovových svedkov v Nigérii, Južnej Afrike, Kanade, Británii a Nemecku.

Tak ako svedkovia, ktorí pomohli nám, aj my s manželkou máme teraz radosť z toho, že pomáhame ďalším spoznávať pravdy z Biblie. Úprimne môžem povedať, že zo všetkého vyššieho vzdelania, ktoré som získal, je vzdelávanie od Jehovu to najlepšie. Svojím rozsahom a širokým záberom sa nedá porovnať so žiadnym iným vzdelávacím programom na svete. Jehova vyučuje svojich svedkov tak, aby učili biblické pravdy spôsobom, ktorý pôsobí na myseľ i na srdce. To ma motivuje, aby som sa stále učil. Sme s manželkou veľmi vďační za to, aký život teraz vedieme, a za výsadu, že môžeme svoje vzdelanie používať v službe Zvrchovanému Pánovi celého vesmíru, Jehovovi Bohu.

[Zvýraznený text na strane 27]

Keď som študoval Bibliu so svedkami, najviac ma fascinovali proroctvá

[Obrázok na strane 27]

S Patriciou v deň svadby

[Obrázok na strane 29]

Sme radi, že môžeme pomáhať ďalším spoznávať pravdy z Biblie