Pravá sloboda pre Mayov

ASI každý už počul o Mayoch. Ročne prúdia tisíce turistov do Mexika na polostrov Yucatán, aby sa pokochali pohľadom na pôsobivé pyramídy, ako sú tie v Chichén Itzá a v oblasti Cobá. Mayovia boli nielen dômyselnými staviteľmi, ale boli pozoruhodní aj svojím písmom a tým, čo dosiahli v matematike a astronómii. Vyvinuli zložitý systém hieroglyfického písma, poznali nulu a zostavili 365-dňový kalendár s úpravami podobnými priestupnému roku.

No pokiaľ išlo o náboženstvo, to už bol dosť odlišný obraz. Mayovia boli polyteisti — uctievali mnohých bohov, napríklad boha slnka, mesiaca, dažďa a kukurice a mnoho iných vecí. Ich kňazi boli neúnavnými pozorovateľmi hviezd. K ich uctievaniu patrilo používanie kadidla, sôch, mrzačenie vlastného tela, rituálne obetovanie vlastnej krvi a prinášanie ľudských obetí — hlavne väzňov, otrokov a detí.

Príchod Španielov

Keď sem začiatkom 16. storočia prišli Španieli, našli tu vyspelú civilizáciu. Conquistadori, ako boli nazývaní španielski dobyvatelia, mali dva ciele: získať nové územie a bohatstvo a prinútiť Mayov konvertovať na katolicizmus, aby ich oslobodili od barbarských pohanských praktík. Priniesli títo španielski dobyvatelia Mayom pravú slobodu, či už náboženskú, alebo akúkoľvek inú?

Španieli, duchovenstvo katolíckej cirkvi nevynímajúc, zabrali pozemky, ktoré predtým patrili do spoločného vlastníctva komunity a ktoré Mayovia obrábali odnepamäti, pričom využívali svoju tradičnú metódu výrubu a vypaľovania lesa. Zabratie týchto pozemkov viedlo k veľkým ťažkostiam a vyvolalo nepriateľstvo. Kolonisti zabrali tiež cenoty, hlboké prirodzené studne, ktoré boli na polostrove Yucatán prakticky jediným zdrojom vody. Ďalšie ťažkosti spôsobilo to, že okrem zaťažujúcej dane požadovanej štátom ešte aj cirkev uvalila na Mayov ročnú daň z hlavy — konkrétne 12,5 reála za každého muža a 9 reálov za každú ženu. *  Španielski majitelia pôdy využili túto situáciu tak, že najprv zaplatili za Mayov cirkevnú daň a potom ich nútili odpracovať, čo im dlhovali, čím si z nich v podstate urobili otrokov.

Kňazi tiež žiadali peniaze za náboženské obrady, ako boli krsty, sobáše či pohreby. A tak sa aj samotná cirkev obohacovala na úkor Mayov, keď im zaberala pozemky, vyžadovala daň z hlavy a poplatky za náboženské úkony. Podľa Španielov boli mayskí roľníci už od prírody poverčiví a nevychovaní, a tak sa duchovenstvo, ako aj ďalší, ktorí mali moc, cítili oprávnení používať bičovanie ako prostriedok na vynucovanie poslušnosti a na to, aby ich zbavili poverčivosti.

Vojna kást

Mayovia najprv reagovali tak, že neplatili cirkevnú daň, brali svoje deti z cirkevných škôl, nechodili na hodiny katechizmu a odmietali pracovať na haciendach alebo plantážach. Ale to viedlo iba k ešte väčšej krutosti. V roku 1847 — asi po 300 rokoch španielskej nadvlády — sa situácia nakoniec vyhrotila. Mayovia povstali proti „bielym“ a rozpútala sa takzvaná vojna kást.

Vodcovia vzbury použili ako zjednocujúci prvok náboženský symbol nazvaný Hovoriaci kríž, čo bol kríž, prostredníctvom ktorého bruchovravec hlásal, že Mayovia by mali bojovať do poslednej kvapky krvi. Táto vojna znamenala pre Mayov katastrofu. Do roku 1853, keď sa oficiálne skončila, jej padlo za obeť zhruba 40 percent mayskej populácie Yucatánu. No konflikty pokračovali ešte ďalších 55 rokov. Nakoniec sa Mayom podarilo vymaniť spod jarma Španielov a bola zavedená pozemková reforma. Ako to však bolo s náboženskou slobodou?

Žiadna pravá sloboda neprichádza

Ani presadzovanie katolicizmu španielskymi dobyvateľmi, ani vojna kást nepriniesla Mayom pravú slobodu. Až do dnešného dňa tu pretrváva istý druh synkretického náboženstva, ktoré je kombináciou domorodých zvykov spred obdobia španielskej kolonizácie a tradícií rímskokatolíckej cirkvi.

V knihe The Mayas—3000 Years of Civilization sa o dnešných Mayoch píše: „Mayovia uctievajú svojich starých bohov prírody a svojich predkov na poliach, v jaskyniach a na vrchoch... a zároveň v kostoloch uctievajú svätých.“ A tak je boh Quetzalcoatl alebo Kukulcán stotožňovaný s Ježišom a bohyňa mesiaca s Pannou Máriou. Okrem toho uctievanie vlnovcov, posvätných stromov Mayov, bolo nahradené uctievaním kríža, ktorý ľudia stále polievajú, akoby to bol živý strom. Namiesto zobrazenia Ježiša sú na týchto krížoch kvety vlnovcov.

Konečne pravá sloboda!

V posledných rokoch sa Jehovovi svedkovia v Mexiku podujali uskutočniť rozsiahlu kampaň biblického vzdelávania medzi Maymi. Začali pre Mayov vydávať biblickú literatúru, napríklad aj tento časopis, v ich materinskom jazyku, aby mohli porozumieť Božiemu predsavzatiu s ľudstvom. Aké výsledky to prinieslo? V čase písania tohto článku bolo s 241 zbormi Jehovových svedkov spojených asi 6 600 Mayov, ktorí sú hlásateľmi dobrého posolstva o Kráľovstve. Bolo pre nich ľahké oslobodiť sa od tradičných náboženských predstáv a prijať biblickú pravdu?

Pre mnohých úprimných Mayov to bolo naozaj náročné. Napríklad Marcelino a jeho manželka Margarita sa považovali za horlivých katolíkov. Každý rok vzdávali česť krížu tým, že si ho priniesli z kostola domov, kde mu obetovali zvieracie obete a potom tieto obete jedli spoločne s príbuznými a priateľmi. Ale potom ich  navštívili Jehovovi svedkovia a začali s nimi študovať Bibliu. „Uvedomovali sme si, že to, čo sa učíme, je pravda,“ spomínajú, „ale mysleli sme si, že ak zanecháme svoje predchádzajúce náboženstvo, zaútočia na nás duchovia.“ Napriek tomu v štúdiu Biblie pokračovali. „Biblická pravda sa postupne zakoreňovala v našom srdci,“ hovorí Marcelino. „To nám dalo odvahu hovoriť s našou rodinou a priateľmi o tom, čo sme sa dozvedeli z Biblie. Teraz sme šťastní, že sme sa oslobodili z otroctva povier, ktoré nás predtým držali v zovretí. Ľutujeme iba to, že sme nezačali študovať už skôr. Stratený čas sa snažíme dobehnúť tým, že sa zo všetkých síl usilujeme hovoriť ďalším o nádherných pravdách z Biblie.“

Alfonso, ktorý má 73 rokov, bol oddaným katolíkom. V meste, kde žil, obyčajne organizoval náboženské slávnosti, ku ktorým patrili omše, tance a jedlo a pitie pre všetkých zúčastnených. Ich súčasťou boli aj býčie zápasy. „Bolo bežné, že tieto slávnosti sa končili bitkou opilcov,“ hovorí. „Hoci som mal slávnosti rád, cítil som, že v mojom náboženstve niečo chýba.“ Keď sa Alfonso stretol s Jehovovými svedkami, prijal ponuku študovať Bibliu. Napriek svojmu podlomenému zdraviu začal chodiť na zhromaždenia do sály Kráľovstva. Zanechal svoje predošlé náboženské zvyky a teraz využíva každú príležitosť, aby sa o svoje nové presvedčenie podelil so všetkými, ktorí ho prídu navštíviť.

To bolo len niekoľko príkladov, z ktorých vidno, ako mnohí úprimní Mayovia zažívajú pravú náboženskú slobodu. Áno, potomkovia staviteľov pôsobivých pyramíd na Yucatáne sú stále tu. Stále hovoria tým istým jazykom. Mnohí žijú veľmi podobným spôsobom života ako kedysi ich predkovia — v domoch z prútia spevnených hlinou so strechou z palmových vetiev. Pestujú kukuricu a bavlnu, pričom stále používajú svoju starú metódu výrubu a vypaľovania lesa. Ale teraz pravda z Božieho Slova oslobodila mnohých Mayov z područia falošného náboženstva a povier. Títo ľudia z vlastnej skúsenosti pochopili a ocenili si pravdivosť Ježišových pôsobivých slov: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ — Ján 8:32.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Oblasť, ktorá bola pod vplyvom starovekých Mayov

Mexický záliv

MEXIKO

polostrov Yucatán

Chichén Itzá

Cobá

BELIZE

GUATEMALA

HONDURAS

SALVÁDOR

[Obrázok na strane 13]

Ruiny mayského mesta Chichén Itzá

[Obrázok na strane 15]

Marcelino s manželkou Margaritou sa delia o dobré posolstvo na Yucatáne