Naši čitatelia sa pýtajú

Prijímajú Jehovovi svedkovia Starý zákon?

Jehovovi svedkovia považujú Bibliu za Božie Slovo a Starý zákon i Nový zákon prijímajú ako neodlučiteľné časti tohto Slova. No radšej používajú výstižnejšie pomenovanie, a to „Hebrejské Písma“ a „Kresťanské grécke Písma“, keďže hebrejčina a gréčtina sú hlavné jazyky, v ktorých boli pôvodne napísané spisy Starého a Nového zákona.

Niektorí ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, neprijímajú Starý zákon. Hovoria, že Starý zákon opisuje hnevlivého Boha, ktorý schvaľuje vojny, vraždy a skutky, ktoré je ťažké uviesť do súladu s nadovšetko milujúcim Bohom s vysokými morálnymi normami, ktorého zjavuje Nový zákon. Alebo hovoria, že Starý zákon nie je pre kresťanov dôležitý, pretože sa zaoberá hlavne židovským náboženstvom. No ak berieme do úvahy Boží príkaz z 5. Mojžišovej 12:32, že sa k jeho slovu nemá nič ani pridať, ani z neho nič ubrať, naozaj spomenuté argumenty oprávňujú človeka zavrhnúť takmer tri štvrtiny Biblie?

Keď kresťanský apoštol Pavol niekedy okolo roku 50 n. l. navštívil obyvateľov Tesaloniky v Grécku, „hovoril [im] z Písma. Vysvetľoval a dokazoval pomocou odkazov, že Kristus musel trpieť a byť vzkriesený z mŕtvych.“ ​(Skutky 17:1–3) Niektorí z jeho poslucháčov sa stali kresťanmi a Pavol ich neskôr pochválil slovami: „Keď ste dostali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo.“ ​(1. Tesaloničanom 2:13) V čase tejto Pavlovej návštevy zjavne existovalo zo všetkých 27 kníh Kresťanských gréckych Písiem iba Matúšovo evanjelium. Teda „Písmo“, ktoré Pavol používal na dokazovanie „pomocou odkazov“, sa očividne vzťahovalo na texty z Hebrejských Písiem.

Pisatelia Kresťanských gréckych Písiem v skutočnosti asi 320-krát priamo citovali z textov Hebrejských Písiem a ďalšie stovky ráz sa na ne odvolávali nepriamo. Prečo? „Lebo všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ ​(Rimanom 15:4) To jasne ukazuje, aký veľký úžitok to prináša, keď dnes ľudia prijímajú celú Bibliu.

Kresťanské grécke Písma vychádzajú z Hebrejských Písiem a sú ich logickým pokračovaním, keďže Božie predsavzatia boli odhaľované postupne. Kresťanské grécke Písma teda v žiadnom prípade nijako neznižujú hodnotu Hebrejských Písiem. Herbert H. Farmer, profesor teológie na Cambridgeskej univerzite, hovorí, že evanjeliá „nemožno pochopiť oddelene od toho, čo sa odohralo predtým v histórii ľudu starej zmluvy, ako je nám to predložené v Starom zákone“.

Božie Slovo nepotrebuje žiadnu revíziu. No „chodník spravodlivých je ako jasné svetlo, ktoré svieti stále viac, až do úplného dňa“. (Príslovia 4:18) Keď Boh pridal k biblickému kánonu Kresťanské grécke Písma, vrhol tým jasnejšie svetlo na to, ako sa odvíja jeho predsavzatie, a to bez toho, aby znížil hodnotu Hebrejských Písiem. Tak Hebrejské, ako aj Kresťanské grécke Písma sú súčasťou ‚Jehovovho výroku, ktorý trvá navždy‘. — 1. Petra 1:24, 25.