Raní kresťania v gréckom svete

VÄČŠINA ľudí, ktorým kresťania v prvom storočí zvestovali, hovorila po grécky. Písma, ktorými dokazovali, že Ježiš je Kristus, boli v gréčtine. Pisatelia spisov, ktoré sa neskôr stali známymi ako Kresťanské grécke Písma, písali väčšinou po grécky a používali výrazy a znázornenia, ktoré boli ľahko zrozumiteľné pre ľudí žijúcich v kontakte s gréckou kultúrou. No ani Ježiš, ani apoštoli, a dokonca ani žiaden z pisateľov Kresťanských gréckych Písiem neboli Gréci. V skutočnosti všetci boli Židia. — Rimanom 3:1, 2.

Ako to, že práve grécky jazyk zohral takú významnú úlohu pri šírení kresťanstva? Ako kresťanskí pisatelia a misionári v prvom storočí predkladali svoje posolstvo tak, aby bolo príťažlivé pre grécky hovoriacich ľudí? A prečo by nás mala táto kapitola dejín staroveku vôbec zaujímať?

Šírenie gréckej kultúry

V štvrtom storočí pred n. l. Alexander Veľký porazil Perzskú ríšu a pokračoval ďalej  v dobývaní sveta. Územia, ktoré dobyl, boli kultúrne veľmi rôznorodé. Aby ich zjednotil, podporoval helenizáciu, to znamená šírenie gréckeho jazyka a gréckeho spôsobu života. V helenizácii pokračovali aj králi, ktorí nastúpili po Alexandrovi.

Dokonca aj keď bolo Grécko podmanené Rímom a zbavené všetkej politickej moci, grécka kultúra mala i naďalej silný vplyv na okolité národy. V druhom a prvom storočí pred n. l. bola rímska aristokracia posadnutá všetkým, čo bolo grécke — umením, architektúrou, literatúrou a filozofiou —, a to básnika Horácia viedlo k výroku: „Premožené Grécko surového víťaza premohlo.“

Dôležité mestá v Malej Ázii, Sýrii a Egypte prekvitali pod rímskou vládou ako centrá gréckej kultúry. Helenizmus ako civilizačný faktor zasiahol každú oblasť života — od vládnych inštitúcií a zákona až po obchod, výrobu a dokonca módu. Bolo zvyčajné, že vo väčšine gréckych miest bol gymnasion, kde sa mladí muži venovali cvičeniu a vzdelávaniu, a divadlo, kde sa hrali grécke drámy.

„Do tohto prúdu helenistickej kultúry boli stiahnutí aj Židia — pomaly a neochotne, ale neodvratne,“ hovorí historik Emil Schürer. Židia so svojím náboženským zápalom spočiatku vzdorovali hrozbe pohanstva, ktoré bolo spojené s prívalom gréckeho myslenia, ale grécky vplyv nakoniec zasiahol mnohé oblasti ich života. Napokon, ako poznamenáva Schürer, „malé židovské územie bolo takmer zo všetkých strán obklopené helenistickými oblasťami, s ktorými Židia obchodovali, a preto s nimi museli byť v neustálom kontakte“.

Úloha Septuaginty

Mnohí Židia migrovali, usádzali sa v oblasti Stredomoria a žili v mestách s helenistickou kultúrou, v ktorých sa hovorilo po grécky. Títo usadlíci naďalej praktizovali judaizmus a cestovali do Jeruzalema na každoročné židovské sviatky. Časom však mnohí z nich prestali rozumieť hebrejčine. * Vznikla teda potreba preložiť Hebrejské Písma do gréčtiny, ktorou hovorila väčšina ľudí tých čias. Židovskí učenci, pravdepodobne v egyptskej Alexandrii — dôležitom centre helenistickej kultúry —, sa pustili do tejto úlohy asi v roku 280 pred n. l. Výsledkom ich práce bola Septuaginta.

Septuaginta bola prevratným dielom. Bola kľúčom, ktorý západnej civilizácii otvoril poklady Hebrejských Písiem. Bez nej by poznanie o Božom zaobchádzaní s Izraelom zostalo zamknuté v relatívne neznámych spisoch a v jazyku, ktorému už nerozumelo toľko ľudí ako kedysi, a bez nej by nebola možná ani celosvetová evanjelizácia. Vďaka Septuaginte mohli ľudia z rôznych etnických skupín získať poznanie o Jehovovi Bohu. Keďže po grécky hovorilo toľko ľudí v mnohých krajinách, neexistoval vhodnejší jazyk, ktorým by mohli byť svetu odovzdané posvätné Božie pravdy.

Prozelyti a „bohabojní“

V druhom storočí pred n. l. už mali Židia do gréčtiny preložené mnohé zo svojich literárnych diel a tvorili aj nové diela priamo v gréčtine. To zohralo významnú úlohu  v sprostredkovaní histórie a náboženstva Izraelitov nežidovskému svetu. Podľa historikov v tomto období mnohí Nežidia „mali viac-menej blízke putá so židovskými komunitami, zúčastňovali sa na židovských bohoslužbách a dodržiavali židovské predpisy niekedy viac, niekedy menej úplne“. — The History of the Jewish People in the Age of Jesus Christ.

Niektorí Nežidia dokonca prijali judaizmus, dali sa obrezať a stali sa prozelytmi. Iní prijali určité prvky judaizmu, ale neprestúpili naň. O týchto sa v gréckej literatúre často zmieňovalo ako o „bohabojných“. Kornélius bol označený ako „pobožný muž, ktorý sa bál Boha“. Apoštol Pavol sa na svojich cestách po Malej Ázii a Grécku stretol s mnohými „bohabojnými“, ktorí sa stýkali so Židmi. Napríklad v pisídskej Antiochii oslovil ľudí zhromaždených v synagóge slovami: „Muži, Izraelčania a vy ostatní, ktorí sa bojíte Boha.“ — Skutky 10:2; 13:16, 26; 17:4; 18:4.

Preto keď Ježišovi nasledovníci začali zvestovať dobré posolstvo v židovských komunitách za hranicami Judey, mnohí ich poslucháči pochádzali v podstate z gréckeho prostredia. V týchto komunitách boli veľmi vhodné podmienky na šírenie kresťanstva. Keď sa stalo zjavným, že Boh ponúka nádej na záchranu aj Nežidom, učeníci si uvedomili, že v Božích očiach „niet Žida ani Gréka“. — Galaťanom 3:28.

Zvestovanie Grékom

Vzhľadom na náboženské a morálne normy ľudí z národov niektorí raní židovskí kresťania spočiatku váhali, či prijať do kresťanského zboru konvertitov z Nežidov. Keď sa stalo zjavným, že Boh je ochotný prijať Nežidov, apoštoli a starší muži v Jeruzaleme objasnili, že od týchto konvertitov sa vyžaduje, aby sa zdržiavali krvi, smilstva a modlárstva. (Skutky 15:29) Bolo veľmi dôležité, aby každý, kto predtým žil gréckym spôsobom života, dbal na tieto príkazy, pretože grécko-rímska spoločnosť bola presiaknutá ‚hanebnými pohlavnými chúťkami‘ a homosexualitou. V kresťanskom zbore bolo také správanie neprijateľné. — Rimanom 1:26, 27; 1. Korinťanom 6:9, 10.

Medzi kresťanskými misionármi, ktorí v prvom storočí zvestovali v gréckom svete, zohrával významnú úlohu apoštol Pavol. Aj dnes môžu návštevníci Atén vidieť na úpätí Areopágu bronzovú plaketu, ktorá pripomína známu reč, ktorú tu Pavol predniesol. Správu o tom nachádzame v 17. kapitole biblickej knihy Skutky. Pavol začal svoju reč oslovením „muži, Aténčania“, čo bol bežný spôsob, ako grécki rečníci začínali svoje prejavy. Pavlovi poslucháči — medzi ktorými boli epikurejskí a stoickí filozofi — sa pri týchto slovách určite upokojili. Pavol nedal najavo svoje rozhorčenie nad modlárstvom ani nekritizoval vieru svojich poslucháčov, ale snažil sa získať si ich tým, že ocenil ich veľkú zbožnosť. Zmienil sa o ich oltári „Neznámemu Bohu“ a položil spoločný základ, keď povedal, že práve o tom Bohu im chce hovoriť. — Skutky 17:16–23.

Pavol zapôsobil na srdce poslucháčov, pretože používal myšlienky, ktoré boli pre nich prijateľné. Stoici s ním mohli súhlasiť, že Boh je Zdrojom ľudského života, že všetci ľudia majú spoločného predka, že Boh nie je ďaleko od nikoho z nás a že ľudský život je závislý od Boha. Túto poslednú myšlienku Pavol podložil citátmi z diel stoických básnikov —  Arata (Phaenomena) a Kleantha (Hymnus na Dia). Aj epikurejci si mohli uvedomiť, že majú s Pavlom na niektoré veci rovnaký názor — Boh je živý a je možné ho spoznať, je sebestačný, nič od ľudí nepotrebuje a nebýva v chrámoch urobených rukami.

Pavol používal výrazy, ktoré jeho poslucháči poznali. Podľa jedného zdroja výrazy ako „svet (kosmos)“, „potomstvo“ a „Božská bytosť“ často používali aj grécki filozofi. (Skutky 17:24–29) To neznamená, že Pavol bol ochotný ustúpiť od toho, čo je pravda, len aby si získal svojich poslucháčov. Napríklad na záver spomenul vzkriesenie a súd — veci, ktoré boli v rozpore s ich presvedčením. Veľmi obratne však prispôsobil formu i obsah svojho posolstva, aby bolo príťažlivé pre poslucháčov, ktorí mali záľubu vo filozofii.

Mnohé Pavlove listy boli adresované zborom v gréckych mestách alebo v rímskych kolóniách, ktoré boli úplne helenizované. Tieto listy sú písané dobrou a pôsobivou gréčtinou a Pavol v nich šikovne využíva myšlienky a príklady bežné pre grécku kultúru. Spomína atletické hry, cenu pre víťaza, vychovávateľa, ktorý sprevádzal chlapca do školy, a mnoho iných obrazov z gréckeho života. (1. Korinťanom 9:24–27; Galaťanom 3:24, 25) Hoci Pavol nemal problém používať výrazy prevzaté z gréčtiny, rozhodne odmietal grécku morálku a náboženské ideály.

Úloha stať sa pre ľudí každého druhu všetkým

Apoštol Pavol si uvedomoval, že sa musí ‚stať ľuďom každého druhu všetkým‘, aby sa s nimi mohol podeliť o dobré posolstvo. „A tak som sa stal Židom ako Žid, aby som získal Židov,“ napísal, a pre Grékov sa stal Grékom, aby im pomohol pochopiť Božie predsavzatia. Pavol bol na to, samozrejme, mimoriadne spôsobilý, pretože bol židovským občanom mesta, ktoré bolo ovplyvnené helenizmom. V určitom zmysle musia všetci dnešní kresťania napodobňovať Pavla. — 1. Korinťanom 9:20–23.

Dnes sa milióny ľudí sťahujú do iných krajín, často z krajín, ktoré majú úplne odlišnú kultúru. To predstavuje náročnú úlohu pre kresťanov, ktorí sa snažia zvestovať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve a plniť Ježišov príkaz ‚robiť učeníkov z ľudí všetkých národov‘. (Matúš 24:14; 28:19) Kresťania sa opakovane presviedčajú o tom, že keď títo ľudia počujú dobré posolstvo vo svojom rodnom jazyku, pôsobí to na ich srdce a reagujú priaznivo.

Preto tento časopis, Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo, vychádza mesačne v 169 jazykoch a jeho sesterský časopis Prebuďte sa! v 81 jazykoch. Okrem toho mnohí Jehovovi svedkovia sa snažia učiť nové jazyky — aj také ťažké jazyky, ako je arabčina alebo čínština —, aby mohli o dobrom posolstve rozprávať cudzincom, ktorí sa prisťahovali do ich susedstva. Majú rovnaký cieľ ako kresťania v prvom storočí. Apoštol Pavol tento cieľ pekne vyjadril slovami: „Ľuďom každého druhu som sa stal všetkým, aby som každopádne niektorých zachránil.“ — 1. Korinťanom 9:22.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Rím

GRÉCKO

Atény

ÁZIA

Antiochia (v Pisídii)

CILÍCIA

SÝRIA

JUDEA

Jeruzalem

EGYPT

Alexandria

Cyrene

STREDOZEMNÉ MORE

[Obrázok na strane 19]

„Septuaginta“ pomáhala v prvom storočí šíriť poznanie o Jehovovi

[Prameň ilustrácie]

Israel Antiquities Authority

[Obrázok na strane 20]

Plaketa, ktorá pripomína Pavlovu reč na Areopágu