Buďme vďační za dážď

DÁŽĎ! Čo by sme bez neho robili? Je pravda, že keď prší priveľa, môže to spôsobiť katastrofálne záplavy. A ľudia, ktorí žijú v chladnom, vlhkom podnebí alebo v oblastiach, kde sú dlhé obdobia dažďov, sa z dažďa asi vždy netešia. (Ezdráš 10:9) Ale čo tie milióny ľudí, ktorí musia väčšinu času znášať suché, horúce počasie? Akým osviežením je pre nich, keď konečne príde dážď!

Tak to bolo v biblických krajinách, napríklad vo vnútrozemí Malej Ázie, kde apoštol Pavol slúžil ako misionár. Tam Pavol starovekým Lykaončanom povedal: „[Boh] nezostal bez svedectva tým, že robil dobro, keď vám dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal vaše srdcia pokrmom a veselosťou.“ ​(Skutky 14:17) Všimnite si, že Pavol sa najprv zmienil o daždi, lebo bez neho by nič nemohlo rásť a neboli by žiadne „plodné obdobia“.

V Biblii nachádzame veľa zmienok o daždi. Hebrejské a grécke slová na opis dažďa sa v Biblii objavujú viac ako stokrát. Chceli by ste o daždi, ktorý je takým pozoruhodným darom, vedieť viac? A chceli by ste si zároveň posilniť presvedčenie o vedeckej presnosti Biblie?

Čo hovorí Biblia o daždi

Ježiš Kristus upriamil pozornosť na niečo, bez čoho by nebol žiaden dážď. „[Váš Otec] pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých,“ povedal. (Matúš 5:45) Všimli ste si, že Ježiš sa zmienil najprv o slnku a až potom o daždi? Bolo to veľmi vhodné, lebo slnko nielenže poskytuje rastlinám energiu na rast, ale aj takpovediac poháňa kolobeh vody na zemi. Práve teplo zo slnka spôsobuje, že ročne sa z morskej vody odparí asi 400 000 kubických kilometrov sladkej vody v podobe vodnej pary. Keďže slnko stvoril Jehova Boh, je právom označený ako ten, kto ‚ťahá vodu nahor‘, takže môže padať dážď.

Biblia opisuje kolobeh vody slovami: „Boh... ťahá nahor kvapky vody; pre jeho hmlu presakujú ako dážď, takže sa z oblakov rinie, bohato kvapkajú na ľudstvo.“ ​(Jób 36:26–28) Počas tisícročí, ktoré ubehli, odkedy boli zapísané tieto vedecky presné slová, ľudia mali množstvo času na to, aby sa pokúsili porozumieť kolobehu vody. Odborné dielo Water Science and Engineering vydané v roku 2003 však uvádza, že „proces vzniku dažďových kvapiek v súčasnosti celkom presne nepoznáme“.

Doteraz sa vedcom podarilo zistiť, že dažďové kvapky sa tvoria z mikroskopických častíc, ktoré sa stávajú jadrom drobných kvapôčok v oblakoch. Kým sa takáto drobná kvapôčka stane dažďovou kvapkou, musí svoju veľkosť zväčšiť miliónkrát alebo aj viac. Je to zložitý proces, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Vo vedeckej učebnici Hydrology in Practice sa píše: „Existuje niekoľko teórií o tom, ako kvapôčky oblaku rastú, až sa z nich stanú dažďové kvapky, a skúmanie detailov niekoľkých predpokladaných možných spôsobov je naďalej v centre pozornosti výskumníkov.“

 Stvoriteľ procesov, ktorých výsledkom je dážď, mohol položiť svojmu služobníkovi Jóbovi tieto otázky, ktoré vedú k pokore: „Jestvuje otec dažďa, či kto porodil kvapky rosy? Kto vložil múdrosť do vrstiev oblakov...? Kto môže v múdrosti presne spočítať oblaky, alebo nebeské vodné džbány — kto môže prevrátiť?“ ​(Jób 38:28, 36, 37) Odvtedy uplynulo zhruba 3 500 rokov, no vedci stále zápasia s týmito ťažkými otázkami.

Aký smer má kolobeh vody?

Grécki filozofi učili, že zdrojom vody v riekach nie je dážď, ale voda z mora; že morská voda nejakým spôsobom prúdi popod zem a dostáva sa na vrcholy kopcov, kde vyviera ako sladká, pramenitá voda. V istom komentári Biblie je uvedené, že Šalamún mal rovnakú predstavu. Zamyslime sa nad jeho inšpirovanými slovami: „Všetky zimné bystriny vychádzajú k moru, a predsa more nie je plné. K miestu, odkiaľ zimné bystriny vychádzajú, tam sa vracajú, aby vychádzali.“ ​(Kazateľ 1:7) Ale naozaj tým Šalamún myslel, že morská voda prúdi popod zem a nejako sa dostáva až na vrchol kopcov, kde vyviera, takže je zdrojom vody riek? Aby sme našli odpoveď na túto otázku, pozrime sa, akú predstavu mali o kolobehu vody ľudia z toho istého národa, ako bol Šalamún. Boli ovplyvnení nesprávnymi predstavami?

Ani nie sto rokov po Šalamúnovi dal Boží prorok Eliáš najavo, že vie, odkiaľ čakať dážď. V jeho dňoch krajinu postihlo kruté sucho, ktoré trvalo vyše troch rokov. (Jakub 5:17) Túto pohromu priviedol na krajinu Jehova Boh, lebo jeho ľud ho zavrhol a začal uctievať Baala, kanaanskeho boha dažďa. Ale Eliáš pomohol priviesť Izraelitov k pokániu, a tak bol teraz ochotný modliť sa o dážď. Zatiaľ čo sa modlil, požiadal svojho slúžiaceho, aby sa šiel pozrieť „smerom na more“. Keď mu slúžiaci povedal, že „z mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň“, Eliáš vedel, že jeho modlitba  bola vypočutá. Zakrátko „sa nebesia zatmeli oblakmi a nastal vietor a veľký lejak“. (1. Kráľov 18:43–45) Z Eliášovho počínania je zjavné, že chápal kolobeh vody. Vedel, že oblaky sa budú tvoriť nad morom a potom ich vietor zaženie smerom na východ, k Zasľúbenej krajine. A takto prichádza dážď v tejto krajine až dodnes.

Asi sto rokov po Eliášovej modlitbe o dážď zdôraznil pokorný roľník Ámos jeden dôležitý  detail týkajúci sa kolobehu vody a jeho zdroja. Boh použil Ámosa, aby prorokoval proti Izraelitom, pretože utláčali chudobných a uctievali falošných bohov. Ámos ich nabádal, aby ‚hľadali Jehovu a zostali nažive‘, ak nechcú zomrieť Božou rukou. Potom Ámos vysvetlil, že uctievaný má byť iba Jehova, lebo on je Stvoriteľ, „Ten, ktorý povoláva morské vody, aby ich vylial na povrch zeme“. (Ámos 5:6, 8) Neskôr Ámos zopakoval tento pozoruhodný fakt o kolobehu vody a jeho smere. (Ámos 9:6) Tak Ámos ukázal, že oceány sú hlavným zdrojom dažďa.

Túto skutočnosť vedecky dokázal Edmond Halley v roku 1687. No kým iní prijali jeho dôkazy, trvalo to istý čas. „Predstava, že existuje akýsi obehový systém v hlbinách zeme, ktorým sa morská voda dostáva na vrchol hôr, kde vyviera, pretrvávala až do začiatku 18. storočia,“ uvádza Encyclopædia Britannica Online. Dnes je smer kolobehu vody všeobecne známy. Uvedený zdroj vysvetľuje: „Voda z mora sa vyparuje, potom v atmosfére kondenzuje, padá na zem v podobe zrážok a nakoniec prúdi riekami späť do mora.“ Je teda zjavné, že Šalamúnove slová opisujúce kolobeh vody, zapísané v Kazateľovi 1:7, sa vzťahujú na ten istý proces, v ktorom zohrávajú úlohu mraky a dážď.

K čomu by nás to malo viesť?

Skutočnosť, že rôzni biblickí pisatelia tak presne opísali kolobeh vody, je iba jedným z mnohých pozoruhodných dôkazov, že Biblia bola inšpirovaná Stvoriteľom ľudstva, Jehovom Bohom. (2. Timotejovi 3:16) Pravda, dnes dochádza k extrémnym výkyvom počasia, takže na niektorých miestach sú hrozné záplavy a na iných suchá, ale to je zjavne výsledok toho, že človek zle spravuje zem. No Jehova Boh, Stvoriteľ kolobehu vody, už dávno sľúbil, že nakoniec zasiahne a ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘. (Zjavenie 11:18)

Kým ten čas príde, ako môžete prejaviť vďačnosť za Božie dary, ako je napríklad aj dážď? Môžete ju dať najavo tým, že budete študovať jeho Slovo, Bibliu, a uplatňovať v živote to, čo sa z nej dozviete. Potom budete mať nádej, že prežijete do Božieho nového sveta, v ktorom sa budete môcť zo všetkých Božích darov tešiť navždy. „Všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar“ totiž pochádza od Pôvodcu dažďa, Jehovu Boha. (Jakub 1:17)

[Nákres/obrázok na stranách 16, 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

KONDENZÁCIA

ZRÁŽKY

VYPAROVANIE Z RASTLÍN

VYPAROVANIE Z MORÍ

RIEKY

PODZEMNÁ VODA

[Obrázky na strane 16]

Zatiaľ čo sa Eliáš modlil, jeho slúžiaci sa pozeral „smerom na more“