Sudca, ktorý vždy robí to, čo je správne
Priblížte sa k Bohu
Sudca, ktorý vždy robí to, čo je správne
PRÁVO. Spravodlivosť. Nestrannosť. Nepriťahujú vás takéto vznešené vlastnosti? My ľudia prirodzene cítime potrebu, aby sa s nami zaobchádzalo spravodlivo. Žiaľ, v dnešnom svete sa človek práva často nedovolá. Existuje však jeden Sudca, ktorý si zaslúži našu dôveru. Tým Sudcom je Jehova Boh, ktorý vždy robí to, čo je správne. To sa jasne ukázalo aj v jednom rozhovore, ktorý sa odohral medzi Jehovom a Abrahámom, ako je to zaznamenané v 1. Mojžišovej 18:22–32. *
Keď Jehova povedal Abrahámovi o svojom rozhodnutí preskúmať podmienky v Sodome a Gomore, Abrahám si robil starosti o bezpečnosť spravodlivých ľudí, ktorí by tam azda mohli žiť, vrátane jeho synovca Lóta. Abrahám za nich Jehovu úpenlivo prosil: „Či zmetieš spravodlivých so zlými? Predpokladajme, že je päťdesiat spravodlivých uprostred mesta... neodpustíš tomu miestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, ktorí sú v ňom?“ (23. a 24. verš) Boh povedal, že ušetrí tieto mestá, ak v nich nájde 50 spravodlivých. Abrahám predložil Jehovovi prosbu ešte päťkrát, až kým postupne neznížil počet spravodlivých na desať. Boh mu zakaždým povedal, že tieto mestá nezničí, ak tam nájde toľko spravodlivých, koľko povedal Abrahám.
Hádal sa azda Abrahám s Bohom? To v žiadnom prípade! Niečo také by bolo prejavom krajnej opovážlivosti. V Abrahámovom spôsobe reči sa v skutočnosti zračila náležitá posvätná úcta a pokora. Sám seba označil za obyčajný „prach a popol“. Štyrikrát úctivo povedal „prosím“. (27. a 30. – 32. verš) Okrem toho v Abrahámových slovách sa odzrkadľovala jeho dôvera v Jehovovu spravodlivosť. Predstava, že by Boh zničil spravodlivých spolu so zlými, to bolo niečo „nemysliteľné“, ako sa vyjadril Abrahám — a nepovedal to len raz, ale až dvakrát. Tento verný patriarcha vyslovil presvedčenie, že „Sudca celej zeme“ urobí „to, čo je správne“. (25. verš)
Mal Abrahám pravdu v tom, čo hovoril? Áno aj nie. Mýlil sa, keď predpokladal, že v Sodome a Gomore bude aspoň desať spravodlivých ľudí. Ale určite mal pravdu v tom, že Boh by nikdy ‚nezmietol spravodlivých so zlými‘. Keď Boh neskôr tieto skazené mestá zničil, spravodlivý Lót a jeho dve dcéry s pomocou anjelov unikli. (2. Petra 2:7–9)
Čo sa z tejto správy učíme o Jehovovi? Keď Jehova oznámil Abrahámovi svoj zámer preskúmať spomínané dve mestá, vlastne mu tým dal podnet na rozhovor. Potom trpezlivo počúval, keď jeho priateľ Abrahám vyjadroval svoje obavy. (Izaiáš 41:8) To je naozaj krásny príklad, z ktorého vidno, že Jehova je pokorný Boh, ktorý so svojimi pozemskými služobníkmi zaobchádza s dôstojnosťou a úctou! Určite môžeme plne dôverovať Jehovovi, Sudcovi, ktorý vždy robí to, čo je správne.
[Poznámka pod čiarou]
^ 1. ods. Pri tejto príležitosti Jehovu zastupoval anjel, ktorý hovoril v jeho mene. Iný príklad takejto komunikácie nájdete v 1. Mojžišovej 16:7–11, 13.
[Obrázok na strane 24]
Abrahám úpenlivo prosil Jehovu za spravodlivých v Sodome a Gomore