Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Mal Pontský Pilát dôvod báť sa cézara?

Židovskí náboženskí vodcovia vyvíjali na rímskeho miestodržiteľa Pontského Piláta nátlak, aby popravil Ježiša, slovami: „Ak ho prepustíš, nie si cézarov priateľ.“ ​(Ján 19:12) „Cézar“, o ktorom hovorili, bol rímsky cisár Tibérius. Mal Pilát dôvod báť sa tohto cézara?

Akým človekom bol Tibérius? Už roky pred súdnym procesom s Ježišom bol Tibérius známy ako „človek, ktorý ako sa zdalo, sa zaujímal iba o vlastné uspokojenie a o stále zvrátenejšie spôsoby, akými toto uspokojenie dosahoval,“ uvádza dielo The New Encyclopædia Britannica. Paranoja ho hnala k tomu, že mučil a popravil kohokoľvek, koho čo len podozrieval zo zrady. „Ak máme veriť historikom, ktorí boli takmer jeho súčasníkmi,“ uvádza to isté dielo, „obľuboval krutú a obscénnu zábavu. Aj podľa tých najpriaznivejších opisov zabíjal zúrivo a jeho obeťou sa mohol stať ktokoľvek.“

Je teda možné, že Tibériova povesť zohrala istú úlohu v tom, že sa Pilát poddal nátlaku židovských náboženských vodcov a nariadil Ježišovu popravu. (Ján 19:13–16)

Prečo Ježiš svojim apoštolom umyl nohy?

V starovekom Izraeli bolo bežné, že mnohí obyčajní ľudia chodili bosí. Tí, ktorí nosili obuv, mali sandále, ktoré obyčajne pozostávali z rovnej podrážky, ktorá bola k chodidlu a členku priviazaná remienkami. Keďže cesty a polia boli prašné alebo blatisté, nohy sa veľmi rýchlo zašpinili.

Preto bolo zvykom, že pri vstupe do domu si človek zobul sandále. K pohostinnosti patrilo, aby boli hosťovi umyté nohy. Túto úlohu zvyčajne vykonával hostiteľ alebo nejaký jeho sluha. V Biblii nájdeme viacero zmienok o tomto bežnom zvyku. Napríklad Abrahám povedal svojim návštevníkom: „Nech sa, prosím, prinesie trochu vody a budú vám umyté nohy. Potom spočiniete pod stromom. A dovoľte mi priniesť kúsok chleba a osviežte si srdcia.“ ​(1. Mojžišova 18:4, 5; 24:32; 1. Samuelova 25:41; Lukáš 7:37, 38, 44)

Tieto informácie vrhajú viac svetla na to, prečo Ježiš počas posledného Pesachu umyl učeníkom nohy. Vtedy tam nebol žiaden hostiteľ ani sluha, ktorý by to urobil, a je zjavné, že nikto z učeníkov sa iniciatívne neujal tejto úlohy. A tak keď Ježiš vzal nádobu s vodou a uterák a umyl a osušil učeníkom nohy, dal týmto mužom lekciu lásky a pokory. (Ján 13:5–17)