Naši čitatelia sa pýtajú

Prečo Jehovovi svedkovia pri uctievaní nepoužívajú sochy a obrazy?

Hinduisti, budhisti, katolíci a členovia ortodoxných náboženstiev na celom svete pokladajú sochy, obrazy či ikony za dôležitú súčasť svojho uctievania. V niektorých častiach Afriky ľudia uctievajú drevené alebo kamenné rytiny, lebo veria, že v nich prebýva nejaký boh alebo duch nejakého boha.

Naproti tomu Jehovovi svedkovia nepoužívajú pri uctievaní žiadne sochy, obrazy ani ikony. Ak navštívite sály Kráľovstva, ako sú známe ich miesta zhromaždení, nenájdete tam žiadne ikony „svätých“ ani sochy Ježiša či Márie. * Prečo? Všimnite si, čo o tejto otázke hovorí Biblia.

Čo Boh vyžadoval od Izraelitov?

Po vyslobodení Izraelitov z Egypta im Jehova Boh dal jasné pokyny týkajúce sa toho, ako si praje byť uctievaný. Druhé z takzvaných Desiatich prikázaní znie: „Neurobíš si vyrezávaný obraz ani podobu niečoho, čo je hore v nebesiach alebo čo je dolu na zemi alebo čo je vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani sa nedáš zviesť, aby si im slúžil, lebo ja, Jehova, tvoj Boh, som Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť.“ ​(2. Mojžišova 20:4, 5)

Kým Boh dával Mojžišovi tieto prikázania, Izraeliti si urobili zlaté teľa, čím zrejme napodobnili Egypťanov, ktorí uctievali zvieratá. Izraeliti túto sochu nenazvali menom žiadneho z egyptských bohov; spájali ju s uctievaním Jehovu. (2. Mojžišova 32:5, 6) Ako na to zareagoval Boh? Proti tým, ktorí uctievali túto modlu, vzplanul jeho hnev a Mojžiš modlu zničil. (2. Mojžišova 32:9, 10, 19, 20)

Neskôr Jehova Boh pridal k druhému prikázaniu podrobnejšie pokyny. Prostredníctvom Mojžiša Izraelitom pripomenul, že si nemajú urobiť „vyrezávaný obraz, podobu akéhokoľvek symbolu, znázornenia mužského alebo ženského tvora, znázornenie akéhokoľvek zvieraťa, ktoré je na zemi, znázornenie akéhokoľvek okrídleného vtáka, ktorý lieta na nebesiach, znázornenie čohokoľvek, čo sa pohybuje po zemskom povrchu, znázornenie akejkoľvek ryby, ktorá je vo vodách pod zemou“. (5. Mojžišova 4:15–18) Bolo jasné, že Izraeliti nemajú pri uctievaní Boha používať modly v žiadnej podobe.

Napriek tomu Izraeliti neskôr skĺzli k modlárstvu. Jehova sa ich snažil napraviť a posielal k nim prorokov, ktorí ich varovali pred blížiacim sa trestom za ich modlárske uctievanie. (Jeremiáš 19:3–5; Ámos 2:8) No izraelský národ ako celok ignoroval Božie varovania. Preto v roku 607 pred n. l. Jehova dovolil, aby Babylončania zničili Jeruzalem a Izraelitov odviedli  do zajatia. (2. Paralipomenon 36:20, 21; Jeremiáš 25:11, 12)

Čomu verili kresťania v prvom storočí?

Keď sa ľudia, ktorí nepochádzali zo Židov, v prvom storočí stali kresťanmi, prestali pri uctievaní používať modly. Všimnite si, čo povedal o zvestovaní apoštola Pavla striebrotepec Demetrius, ktorý vyrábal modly v Efeze: „Muži, dobre viete, že z tohto zamestnania máme svoj blahobyt. A vidíte i počujete, že nielen v Efeze, ale takmer v celej oblasti Ázie tento Pavol presvedčil značný zástup a zmenil ich názor hovoriac, že tí, ktorých vytvorili ruky, nie sú bohmi.“ ​(Skutky 19:25, 26)

Tieto Demetriove slová potvrdil aj samotný apoštol Pavol. Keď v Aténach prehovoril ku Grékom, povedal: „Nemali by sme si predstavovať, že Božská bytosť je ako zlato, striebro alebo kameň, ako výtvor ľudského umenia a vynachádzavosti. Boh síce prehliadol časy takejto nevedomosti, ale teraz hovorí ľudstvu, že majú všetci všade robiť pokánie.“ ​(Skutky 17:29, 30) Pavol sa k tejto veci vyjadril aj vo svojom liste Tesaloničanom, keď tamojších kresťanov chválil za to, že „sa obrátili k Bohu od svojich modiel“. (1. Tesaloničanom 1:9)

Nielen Pavol, ale aj apoštol Ján varoval kresťanov, aby pri uctievaní nepoužívali modly. Koncom prvého storočia im dôrazne povedal: „Chráňte sa pred modlami.“ ​(1. Jána 5:21)

Jehovovi svedkovia poslúchajú jasné usmernenie od Boha, že nemajú pri jeho uctievaní používať žiadne zobrazenia. Berú vážne jeho slová: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu ani svoju chválu rytinám.“ ​(Izaiáš 42:8)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 31]

„Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu ani svoju chválu rytinám.“ ​(Izaiáš 42:8)