Korint — „Pán dvoch prístavov“

KEĎ sa pozriete na mapu Grécka, všimnete si, že väčšinu tejto krajiny tvorí polostrov a kus zeme na juhu, ktorá vyzerá ako veľký ostrov. Spája ich úzky pás zeme, ktorý je na najužšom mieste široký iba asi 6 kilometrov. Nazýva sa Korintská šija a spája polostrov Peloponéz na juhu s hlavnou časťou krajiny na severe.

Táto šija je dôležitá aj v inom ohľade. Bola nazvaná morským mostom, pretože spája Sarónsky záliv (nazývaný tiež Aiginský záliv) — ktorý otvára cestu do Egejského mora a do východnej časti Stredozemného mora — s Korintským zálivom — ktorý vedie do Iónskeho a Jadranského mora a do západnej časti Stredozemného mora. Uprostred toho všetkého sa nachádza mesto Korint, dôležitá zastávka apoštola Pavla na jeho misionárskych cestách; mesto, ktoré bolo v starovekom svete povestné svojím blahobytom, prepychom a neviazanosťou.

Mesto so strategickou polohou

Korint sa nachádza blízko západného okraja Korintskej šije. V minulosti využíval dva prístavy, na každej strane šije jeden — Lechaion na západe a Kenchrey na východe. Preto grécky geograf Strabón nazval Korint „pánom dvoch prístavov“. Vďaka svojej strategickej polohe Korint získal kontrolu nad medzinárodnou križovatkou obchodných ciest — na pevnine  medzi severom a juhom a na mori medzi východom a západom.

Už od staroveku sem prichádzali z východu (z Malej Ázie, Sýrie, Fenície a Egypta) i zo západu (z Itálie a Španielska) lode so svojím tovarom, ktorý vykladali v jednom prístave a prepravovali niekoľko kilometrov po súši na druhú stranu Korintskej šije. Tam sa náklad naložil na iné plavidlá a pokračoval vo svojej ceste. Menšie lode boli prepravované po súši cez šiju po špeciálnej vlečnej dráhe, ktorá sa nazývala diolkos. — Pozri  rámček na 27. strane.

Prečo námorníci radšej využívali túto cestu po pevnine? Pretože sa tým vyhli nebezpečnej vyše 300-kilometrovej plavbe po búrlivých moriach okolo útesov na juhu Peloponézu, kde boli časté búrky. Námorníci sa vyhýbali hlavne mysu Malea, o ktorom sa hovorievalo: „Keď sa rozhodneš oboplávať mys Malea, môžeš zabudnúť na domov.“

Kenchrey — odhalenie zatopeného prístavu

Prístav Kenchrey sa nachádzal asi 11 kilometrov východne od Korintu a bol poslednou zastávkou na námornej trase z Ázie. Dnes je spolovice zatopený následkom ničivých zemetrasení, ktoré postihli túto oblasť niekedy koncom 4. storočia n. l. Strabón opísal Kenchrey ako rušný a bohatý prístav a rímsky filozof Lucius Apuleius ho nazval „veľkým a pôsobivým prístavom, kde často kotvili lode mnohých národov“.

V rímskych časoch mali Kenchrey dve prístavné hrádze, ktoré vybiehali do mora, čím vznikol tvar podkovy, a tvorili vchod do prístavu široký 150 až 200 metrov. Do prístavu mohli vplávať až 40-metrové lode. Pri vykopávkach na juhozápadnej strane boli odkryté časti chrámu, ktorý bol zrejme svätyňou bohyne Izis. Na protiľahlej strane prístavu sa nachádzal komplex budov, pravdepodobne svätyňa bohyne Afrodity. Tieto bohyne boli považované za ochrankyne námorníkov.

Obchodné činnosti v prístave súvisiace s lodnou dopravou mohli hrať určitú úlohu v tom, prečo apoštol Pavol pracoval v Korinte ako výrobca stanov. (Skutky 18:1–3) V knihe In the Steps of St. Paul (Po stopách sv. Pavla) sa píše: „S blížiacou sa zimou mávali korintskí výrobcovia  stanov, ktorí vyrábali aj lodné plachty, viac práce, ako dokázali zvládnuť. Keďže oba prístavy boli plné lodí, ktoré tam zimovali, a námorníci chceli využiť čas, keď sa nedalo plaviť po moriach, na to, aby dali lode do poriadku, obchodníci v Lechaione a Kenchreách určite mali prácu pre každého, kto dokázal šiť plachty.“

Po vyše 18 mesiacoch strávených v Korinte sa Pavol okolo roku 52 n. l. preplavil z Kenchreí do Efezu. (Skutky 18:18, 19) Niekedy v priebehu nasledujúcich štyroch rokov bol v Kenchreách založený kresťanský zbor. V Biblii je záznam, že Pavol žiadal kresťanov v Ríme, aby pomohli Foibe, kresťanke zo „zboru v Kenchreách“. (Rimanom 16:1, 2)

Dnes návštevníci zátoky v Kenchreách plávajú v krištáľovo čistej vode medzi pozostatkami zatopeného prístavu. Málokto z nich si uvedomuje, že pred mnohými storočiami žilo toto miesto obchodným ruchom i horlivou činnosťou kresťanov. To isté možno povedať aj o druhom korintskom prístave na západnej strane Korintskej šije, o Lechaione.

Lechaion — brána na západ

Priamo z korintskej agory, čiže trhoviska, viedla k západnému prístavu Lechaion dláždená Lechaionská ulica dlhá vyše dvoch kilometrov. Stavitelia na určitom úseku pobrežia prehĺbili dno a vytvorili prístav. Vykopaný materiál navŕšili na brehu, aby chránil kotviace lode pred silnými vetrami zo zálivu. Lechaion patril istého času k najväčším prístavom v Stredozemnom mori. Archeológovia tu odkryli ruiny majáka — sochu Poseidóna s plameňom v ruke.

Lechaionská ulica bola chránená dvojitým múrom. Po oboch jej stranách boli chodníky a lemovali ju úradné budovy, chrámy a kolonády s obchodmi. Tu Pavol iste stretával zaneprázdnených ľudí na nákupoch i tých, ktorí sa venovali neužitočným debatám, ako aj obchodníkov, otrokov a iných — jednoducho ideálnych poslucháčov pre jeho zvestovateľskú činnosť.

Lechaion nebol iba prístavom pre obchodné lode; bol aj dôležitou námornou základňou pre vojenské lode. Podľa niektorých práve v lechaionských lodeniciach bola postavená jedna z najúčinnejších vojenských lodí staroveku — triréma. Údajne ju postavil okolo roku 700 pred n. l. korintský staviteľ lodí Ameinokles. Aténčania využili prednosti tejto lode vo svojom rozhodujúcom víťazstve nad perzským loďstvom pri Salamíne v roku 480 pred n. l.

 Na mieste, kde bol kedysi tento rušný prístav, je dnes iba niekoľko čiernych trstinových lagún. Nič nenaznačuje, že pred stáročiami tu bol jeden z najväčších prístavov Stredozemného mora.

Duchovná hrozba pre kresťanov

Dva korintské prístavy neslúžili len na obchodovanie, ale boli tiež akýmisi otvorenými bránami, cez ktoré prúdili nové myšlienky, ktoré hlboko ovplyvňovali obyvateľov mesta. Tieto prístavy priťahovali obchod a bohatstvo. Korint zbohatol na vysokých poplatkoch, ktoré vyberal v prístavoch, ako aj na poplatkoch za prevoz nákladu a lodí po vlečnej dráhe. Mesto vyberalo poplatky aj za dopravu po pevnine. Koncom siedmeho storočia pred n. l. malo mesto také vysoké výnosy z trhových a prístavných poplatkov, že jeho obyvatelia mohli byť oslobodení od daní.

Ďalší príjem malo mesto z obchodníkov, ktorí sa tam zdržiavali. Mnohí z nich holdovali pôžitkárskej a neviazanej zábave. Do mesta sa hrnulo množstvo námorníkov, na ktorých Korint tiež bohatol. Podľa Strabónových správ námorníci míňali svoje peniaze veľmi ľahko. Obyvatelia mesta ponúkali mnoho služieb vrátane opravy lodí.

V Pavlových dňoch mal Korint údajne okolo 400 000 obyvateľov; viac obyvateľov mal už iba Rím, Alexandria a Antiochia v Sýrii. V Korinte žili Gréci, Rimania, Sýrčania, Egypťania a Židia. Cez jeho prístavy do mesta neustále prúdili cestujúci, návštevníci atletických hier, umelci, filozofi, obchodníci a ďalší. Títo návštevníci prinášali dary do chrámov a obetovali bohom. Vďaka tomu všetkému bol Korint prosperujúcou metropolou, v ktorej pulzoval život — ale malo to aj svoju tienistú stránku.

V knihe In the Steps of St. Paul sa uvádza: „V Korinte, situovanom medzi týmito dvoma prístavmi, sa rozvinul kozmopolitický duch nasiaknutý neresťami cudzích národov, ktorých lode kotvili v jeho prístavoch.“ Korint bol akýmsi kotlom, v ktorom sa stretávali a miešali slabosti a neresti východu a západu. Následkom toho v ňom bola úpadková morálka a bol nehanebne pôžitkársky — bolo to najnemorálnejšie a najneviazanejšie mesto starovekého Grécka. Slovné spojenie „žiť ako Korinťan“ sa stalo synonymom pre neviazaný a nemorálny spôsob života.

Takéto ovzdušie hmotárstva a nemravnosti bolo duchovnou hrozbou pre kresťanov. Ježišovi nasledovníci v Korinte potrebovali nabádanie, aby si zachovali prijateľné postavenie v Božích očiach. Preto Pavol vo svojich listoch kresťanom do Korintu dôrazne odsúdil chamtivosť, vydieranie a mravnú nečistotu. Keď si čítate tieto inšpirované listy, veľmi dobre si môžete predstaviť, akému úpadkovému vplyvu museli korintskí kresťania čeliť. (1. Korinťanom 5:9, 10; 6:9–11, 18; 2. Korinťanom 7:1)

No kozmopolitizmus Korintu mal aj svoje výhody. Do mesta neustále prúdili nové myšlienky. Jeho obyvatelia boli oveľa tolerantnejší ako obyvatelia iných miest, ktoré Pavol navštívil. Jeden biblický komentátor povedal: „V tomto starovekom prístavnom meste sa stretával východ so západom, a preto jeho obyvatelia prichádzali do styku s každou novou myšlienkou, filozofiou a náboženstvom, aké si len možno predstaviť a aké mohol svet ponúknuť.“ Vďaka tomu boli Korinťania tolerantní voči rôznym náboženstvám, čo Pavlovi zjavne uľahčovalo zvestovanie.

Dva korintské prístavy — Kenchrey i Lechaion — nepochybne prispeli k bohatstvu a sláve tohto mesta. Tie isté prístavy však prispievali aj k tomu, že kresťania v Korinte čelili veľkému tlaku. Podobne je to aj v dnešnom svete. Skazené vplyvy, ako je hmotárstvo a nemravnosť, predstavujú pre bohabojných ľudí duchovnú hrozbu. Preto urobíme dobre, keď si aj my zoberieme k srdcu inšpirované nabádania, ktoré adresoval apoštol Pavol kresťanom v Korinte.

[Rámček/obrázok na strane 27]

 DIOLKOS — LODNÁ DOPRAVA PO SÚŠI

Keď koncom 7. storočia pred n. l. zlyhali plány na stavbu prieplavu cez Korintskú šiju, korintský vládca Periandros vymyslel dômyselný spôsob prepravy medzi prístavmi. * Nechal postaviť diolkos (čo znamená „ťahaný cez“), čiže dráhu vykladanú kamennými doskami s hlbokými drážkami, do ktorých boli vsadené drevené koľajnice namastené tukom. V jednom prístave sa v dokoch vyložil z lodí náklad, naložil sa na vozíky a tie potom otroci odtiahli po dráhe do druhého prístavu. Niekedy sa takto prevážali aj menšie lode s celým nákladom.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

GRÉCKO

Korintský záliv

Lechaion

staroveký Korint

Kenchrey

Korintská šija

Sarónsky záliv

Peloponéz

IÓNSKE MORE

mys Malea

EGEJSKÉ MORE

[Obrázok na strane 25]

V súčasnosti prechádzajú nákladné lode cez Korintský prieplav

[Obrázok na strane 26]

Prístav Lechaion

[Obrázok na strane 26]

Prístav Kenchrey

[Prameň ilustrácie na strane 25]

Todd Bolen/​Bible Places.com