Strom, „ktorého lístie neuschýna“

VIDELI ste niekedy krajinu pokrytú košatými zelenými stromami? Pravdepodobne budete súhlasiť, že je to veľmi pekný pohľad. Keď niekde vidíte mnoho veľkých stromov s bohatými korunami, predpokladali by ste, že je to suchá oblasť? Určite nie; naopak, boli by ste si istí, že tam musí byť hojnosť vody, ktorá udržiava stromy pri živote a vďaka ktorej sú také zdravé.

V Biblii sú tí, ktorí sú duchovne zdraví, vhodne prirovnaní k veľkým stromom s bujným lístím. Všimnite si napríklad tieto nádherné slová prvých troch veršov prvého žalmu:

„Šťastný je muž, ktorý nechodí podľa rady zlých a nestojí na ceste hriešnikov a nesedí na mieste posmievačov, ale jeho potešenie je v Jehovovom zákone, a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci. A istotne bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, ktorý dáva svoje ovocie v svojom období a ktorého lístie neuschýna, a všetko, čo robí, sa podarí.“

Podobne v Jeremiášovi 17:7, 8 čítame: „Požehnaný je telesne schopný muž vkladajúci dôveru v Jehovu a ktorého spoľahnutím sa stal Jehova. A istotne sa stane podobný stromu zasadenému pri vodách, ktorý vysiela korene priamo pri vodnom toku; a neuvidí, keď príde páľava, ale jeho lístie bude skutočne bujné. A v roku sucha nepocíti úzkosť, ani neprestane niesť ovocie.“

V oboch týchto pasážach sú stromy použité na znázornenie toho, ako sa darí človeku, ktorý koná to, čo je správne, nachádza potešenie v Božích zákonoch a plne sa spolieha na Boha. To nás vedie k otázke: V čom je taký človek v duchovnom zmysle podobný stromu s bujným lístím? Pozrime sa teraz na tieto verše bližšie.

„Zasadený pri vodných tokoch“

Opisované stromy sú zasadené „pri vodných tokoch“ alebo „pri vodách“, nie iba pri jednej rieke či potoku. Podobný slovný obraz nachádzame v Izaiášovi 44:3, 4, kde Jehova Boh hovorí o tom, ako sa bude starať o kajúcnych Židov po návrate zo zajatia v Babylone. Prostredníctvom proroka Izaiáša Jehova povedal: „Na smädného vylejem vodu a na suché miesto rinúce sa prúdy... A istotne vypučia ako v zelenej tráve, ako topole pri vodných priekopách.“ To, čo spôsobuje, že požehnaní rastú ako topole s množstvom listov, sú podľa týchto veršov „prúdy“ a ‚vodné priekopy‘.

Aj dnes v poľnohospodárskych oblastiach možno vidieť vodné priekopy a zavlažovacie kanály, ktorými je privádzaná voda z nejakého veľkého zdroja, napríklad z hlbokej studne, rieky, jazera či priehrady. Obyčajne je to súčasť zavlažovacieho systému polí alebo plantáží.  Niekedy je zavlažovacími kanálmi voda privádzaná k ovocným sadom. V niektorých prípadoch kanály zavlažujú z jednej strany polia a z druhej rad listnatých stromov, ktoré môžu vymedzovať hranicu pozemku.

Ako sa darí stromom zasadeným pri takýchto tokoch? Žalm 1:3 hovorí o strome, „ktorý dáva svoje ovocie v svojom období“. V biblických krajinách rastú figovníky, granátovníky, jablone, ako aj datľové palmy a olivovníky. Hoci figovník môže dorásť až do výšky 9 metrov a môže mať veľmi košatú korunu, väčšina ostatných ovocných stromov nerastie do veľkej výšky. No aj tieto stromy môžu mať bohatú korunu, byť zdravé a dávať vo svojom čase hojnosť ovocia.

V staroveku rástli v Sýrii a Palestíne veľké topole pozdĺž riek a potokov. V Biblii nachádzame zmienky o topoľoch obyčajne v súvislosti s vodnými tokmi alebo ‚údoliami bystrín‘. (3. Mojžišova 23:40) Vŕby, ktoré patria do tej istej čeľade ako topole, tiež rastú tam, kde je veľa vody. (Ezechiel 17:5) Tieto veľké stromy s bohatým lístím sú vhodným znázornením toho, čo chcel vyjadriť žalmista i Jeremiáš: Tí, ktorí sa snažia držať Božieho zákona a plne sa spoliehajú na Boha, zostanú duchovne zdraví a ‚všetko, čo robia, sa podarí‘. A kto z nás by nechcel, aby sa mu v živote darilo?

Nájdite potešenie v Jehovovom zákone

Ľudia sa dnes snažia dosiahnuť úspech mnohými spôsobmi. Pohrúžia sa do činností, ktoré by im, ako dúfajú, mohli priniesť slávu a šťastie, no až príliš často sa ich očakávania nesplnia a oni sú sklamaní. Čo však môže priniesť skutočné uspokojenie a trvalé šťastie v živote? Odpoveď nachádzame v Ježišových slovách v Kázni na vrchu. Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ ​(Matúš 5:3) Pravé šťastie nepramení z vlastnenia mnohých hmotných vecí, ale z toho, že si uvedomujeme svoje duchovné potreby a uspokojujeme ich, a tak sme duchovne zdraví, podobne ako zdravé stromy, ktoré dávajú svoje ovocie vo svojom období. Teda ako sa nám môže duchovne dobre dariť?

Zo žalmistových slov vidíme, že sú isté veci, ktorým sa musíme vyhýbať. Žalmista sa zmieňuje o ‚rade zlých‘, o „ceste hriešnikov“ a o „mieste posmievačov“. Ak chceme byť šťastní, musíme sa vyhýbať tým, ktorí sa vysmievajú Božím zákonom alebo ich ignorujú.

Okrem toho by sme mali mať potešenie v Jehovovom zákone. A či to nie je tak, že keď máme v niečom potešenie, využívame na to každú príležitosť? Teda mať potešenie v Božom zákone znamená vysoko si ceniť Božie Slovo, túžiť dozvedieť sa z neho viac a lepšie mu porozumieť.

A potrebné je tiež čítať si Boží zákon „tlmeným hlasom vo dne i v noci“. To znamená čítať Bibliu pravidelne a rozjímať o tom, čo sme čítali. Mali by sme mať k Božiemu Slovu rovnaký postoj ako žalmista, ktorý spieval: „Ako ja milujem tvoj zákon! Celý deň sa ním zaoberám.“ ​(Žalm 119:97)

Áno, ak získame presné poznanie o Jehovovi Bohu a naučíme sa plne spoliehať naňho a na jeho sľuby, určite budeme duchovne zdraví. Potom budeme ako šťastný muž, ktorého opísal žalmista slovami „všetko, čo robí, sa podarí“.