Našiel sa Noachov koráb?

ZDÁ sa, že hľadaniu Noachovho korábu sa stále dostáva veľkej publicity. Vzrušenie, ktoré sprevádza takéto správy, je pochopiteľné. Toto obrovské plavidlo, v ktorom Noach s rodinou prežil potopu v rokoch 2370 – 2369 pred n. l., by určite bolo pozoruhodným archeologickým nálezom. No napriek mnohým snahám hľadanie Noachovho korábu stále pokračuje. Ak dáme bokom všetky tie špekulácie a senzačné správy, čo o korábe naozaj vieme?

Biblia odhaľuje, že Noachov koráb „spočinul na vrchoch Araratu“. (1. Mojžišova 8:4) V oblasti Araratu je najvyšším vrchom Ararat. Tento vrch sa nachádza vo východnom Turecku, neďaleko hraníc s Arménskom a Iránom.

Členovia početných expedícií, ktorí sa do tejto oblasti vydali s cieľom nájsť Noachov koráb, prišli so zaujímavými tvrdeniami, nie však s presvedčivými dôkazmi. Zaujímavé letecké zábery, objavené kusy dreva natretého smolou a výpovede ľudí, ktorí tvrdili, že koráb videli, vyvolali túžbu po rukolapnejšom dôkaze. Hľadanie však bolo náročné. Jedno z možných nálezísk, ktoré sa často spomína, sa nachádza vo výške asi 4 600 metrov nad úbočiami vrchu Ararat. Okrem toho vzhľadom na napätú politickú situáciu v tejto oblasti zahraničné expedície nie vždy dostanú zákonné povolenie vystúpiť na tento vrch.

Napriek tomu mnohí nadšenci by boli radi, keby sa na toto miesto vydali ďalšie expedície. Veria, že časti korábu stále ležia nedotknuté na zasneženom vrchu Ararat, väčšinu roka ukryté pod pokrývkou snehu a ľadu. Tvrdia, že iba v rokoch s teplými letami je nádej, že by niekto mohol zahliadnuť koráb a dostať sa k nemu.

Takéto nádeje boli živené viacerými správami. Josephus Flavius, židovský historik z prvého storočia n. l., píše o viacerých skorších historikoch, ktorí sa zmieňovali o tom, že v ich dňoch bolo koráb ešte stále možné vidieť vysoko v pohorí Ararat. Hovorilo sa dokonca, že ľudia si ako suveníry brali kúsky dreva z jeho trámov natretých smolou. Medzi ľuďmi, ktorých citoval Josephus Flavius, bol Béróssos, babylonský kronikár z tretieho storočia pred n. l.

V minulom storočí bola jednou z tých zaujímavejších správ výpoveď Arména Georga Hagopiana. Povedal, že začiatkom 20. storočia ešte ako chlapec sa so svojím ujom dostal ku korábu a že naň dokonca vyliezol. Hagopian zomrel v roku 1972, no jeho svedectvo dodnes mnohých nadchýna a živí ich zvedavosť.

Skutočný základ pre vieru?

Existuje nejaký reálny dôvod veriť, že bol nájdený Noachov koráb alebo že sa ho podarí nájsť v budúcnosti? Možno. No ako sa zdá, ešte viac dôvodov existuje na pochybnosti. Jedným z nich je, ako si možno spomínate, že Biblia sa presne nezmieňuje o tom, kde koráb pristál, keď vody potopy opadli. Píše sa v nej iba o „vrchoch Araratu“.

 Výskumníci a špekulanti sa možno prirodzene zamerajú na najvyšší vrch v danej oblasti. No v Biblii sa nepíše, že by Boh spôsobil, aby koráb spočinul konkrétne na vrchole Araratu, ktorý je dnes studeným, vysokým vrchom s nadmorskou výškou vyše 5 000 metrov. * Pamätajme, že Noach s rodinou vystúpili z korábu až niekoľko mesiacov po tom, čo pristál. (1. Mojžišova 8:4, 5) Zdá sa tiež dosť nepravdepodobné, že by po vyjdení z korábu všetci i so zvieratami museli namáhavo zostupovať z vysokého vrcholu ako nejakí horolezci. Preto je možné, že terén, na ktorom pristál koráb, bol oveľa prístupnejší, než si dnes mnohí predstavujú, no dostatočne vysoko, aby zodpovedal opisu v 1. Mojžišovej 8:4, 5. A bez ohľadu na to, kde v oblasti Ararat koráb pristál, nemohlo sa stať, že sa počas stáročí rozpadol alebo že ho ľudia rozobrali?

Otázne sú aj tvrdenia, ktoré z času na čas uverejnia publicisti v súvislosti s náboženským významom týchto expedícií. Organizátor jednej takejto výpravy tvrdil, že keby sa našiel koráb, „utvrdilo by to vo viere milióny ľudí... a mnohých by to k viere priviedlo“. Na istej tlačovej konferencii v roku 2004 sa vyjadril, že objavenie korábu by bolo „najvýznamnejšou udalosťou od vzkriesenia Krista“. Jeho expedícia bola neskôr odvolaná.

Naozaj by objavenie Noachovho korábu utvrdilo ľudí vo viere alebo ďalších dokonca priviedlo k viere? Biblia ukazuje, že pravá viera nezávisí od vecí, ktoré môžeme vidieť či nahmatať. (2. Korinťanom 5:7) Niektorí ľudia sú natoľko skeptickí, že tvrdia, že iba hmatateľný dôkaz by ich presvedčil, aby uverili určitým biblickým správam. Pravda je však taká, že takým ľuďom by žiadne množstvo dôkazov nestačilo, aby uverili. Sám Ježiš povedal, že niektorých ľudí jednoducho nič nepresvedčí o duchovných pravdách — dokonca ani keby videli niekoho vstať z mŕtvych! (Lukáš 16:31)

Pravá viera však nie je ľahkovernosť; je založená na spoľahlivých dôkazoch. (Hebrejom 11:1) Existuje spoľahlivý dôkaz, na základe ktorého dnes môžu premýšľajúci ľudia uveriť biblickej správe o potope? Áno. Ježiš Kristus jasne povedal: „Noach vstúpil do korábu a prišla potopa.“ ​(Lukáš 17:26, 27) To je ten najpádnejší dôkaz. Prečo to možno povedať?

Skôr než Ježiš prišiel na zem, žil v nebi. (Ján 8:58) Pozoroval stavbu korábu a videl potopu. Aký dôkaz sa vám zdá presvedčivejší — svedectvo očitého svedka, ktorý sa dokázal ako dokonale spoľahlivý a ktorý dokázal, že je Božím Synom, alebo neistá predstava, že by nejakí objavitelia mohli niekde na zmrznutom vrchu nájsť kusy dreva zo staroveku? Keď sa na to pozrieme z tohto hľadiska, už teraz máme nadmieru presvedčivý dôkaz, že Noachov koráb existoval.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 13]

Existuje spoľahlivý dôkaz, ktorý potvrdzuje biblickú správu o potope?

[Zvýraznený text na strane 14]

Ježiš Kristus jasne povedal: „Noach vstúpil do korábu a prišla potopa“