Biblia mení životy

Ako jeden muž, ktorý v mladosti začal fajčiť marihuanu a tabak, našiel silu skoncovať s týmto zlozvykom? Čo pomohlo istému členovi násilníckeho gangu naučiť sa ovládať svoj hnev a prekonať rasovú nenávisť? Nech nám to povedia sami.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

MENO: HEINRICH MAAR

VEK: 38

KRAJINA: KAZACHSTAN

PREDTÝM: ZÁVISLÝ OD MARIHUANY A TABAKU

MOJA MINULOSŤ: Narodil som sa na juhu Kazachstanu asi 120 kilometrov od mesta Taškent. Letá tam boli suché a horúce s teplotami do štyridsaťpäť stupňov Celzia a v zime mohla teplota klesnúť na mínus desať, čo boli ideálne podmienky na pestovanie hrozna i marihuany.

Moji rodičia boli nemeckého pôvodu. Obaja boli evanjelikálni kresťania, ale neboli aktívnymi členmi svojho náboženstva. Napriek tomu ma naučili spamäti odriekať modlitbu Otčenáš. Keď som mal štrnásť rokov, moja mama a staršia sestra krátko študovali Bibliu s Jehovovými svedkami. Raz som započul, ako dve svedkyne, ktoré viedli štúdium s mojou mamou, jej ukazujú Božie meno, Jehova, v jej vlastnej starej Biblii. To ma zaujalo. Mama však štúdium prerušila a môj záujem o duchovné veci sa ďalej nerozvíjal. No o nejaký čas nám učiteľka v škole rozprávala rôzne nepravdivé historky o takzvanej sekte Jehovových svedkov. Keďže som aj so sestrou bol na niekoľkých zhromaždeniach Jehovových svedkov, povedal som učiteľke, že to, čo hovorí, nie je pravda.

Keď som mal pätnásť, poslali ma do Leningradu (teraz Petrohrad v Rusku), aby som sa vyučil remeslu. Svojim spolubývajúcim som rozprával to málo, čo som sa dozvedel o Jehovovi. Lenže začal som fajčiť. Doma v Kazachstane, kam som chodieval na návštevy, bolo ľahké zohnať marihuanu, aj keď to bolo ilegálne. Pil som tiež príliš veľa vodky a podomácky vyrobeného vína.

Po skončení školy som nastúpil vojenskú službu a odslúžil som v sovietskej armáde dva roky. Niektoré veci, ktoré som sa dozvedel z Biblie, keď som bol malý, sa mi však natrvalo vryli do pamäti. Keď sa naskytla nejaká príležitosť, hovoril som iným vojakom  o Jehovovi a obhajoval som svedkov, keď sa o nich hovorili lži.

Po skončení vojenskej služby som odišiel do Nemecka. V tábore pre imigrantov som dostal pomôcku na štúdium Biblie, ktorú vydali svedkovia. S veľkým záujmom som si ju prečítal a dospel som k záveru, že to, čo sa v nej hovorí, je pravda. Nedokázal som sa však zbaviť závislosti od tabaku a marihuany. O nejaký čas som sa presťahoval neďaleko mesta Karlsruhe. Tam som sa stretol s jedným Jehovovým svedkom a on so mnou začal študovať Bibliu.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Už dlho som bol presvedčený o tom, že Biblia je Božie Slovo. A keď som si prečítal biblickú študijnú pomôcku, ktorú som dostal, nadobudol som presvedčenie, že Biblia odpovedá na všetky dôležité otázky, ktoré sa týkajú nášho života. Napriek tomu mi trvalo dosť dlho, kým som zmenil svoje návyky. Napokon som si vzal k srdcu biblickú radu z 2. Korinťanom 7:1 a rozhodol som sa očistiť „od každej poškvrny tela a ducha“, čo znamenalo vzdať sa marihuany a tabaku.

S fajčením marihuany sa mi podarilo skoncovať v podstate zo dňa na deň. Ale oslobodiť sa od tabaku mi trvalo šesť dlhých mesiacov. Jedného dňa sa ma svedok, ktorý so mnou študoval Bibliu, opýtal: „Aký zmysel má tvoj život?“ To ma konečne podnietilo zamyslieť sa nad svojou závislosťou od tabaku. Už predtým som sa niekoľkokrát pokúšal prestať fajčiť. Vždy, keď som zlyhal, modlil som sa k Bohu o odpustenie. Tentoraz som sa však rozhodol, že sa pomodlím predtým, ako siahnem po cigarete. V roku 1993 som si stanovil deň, keď s týmto návykom skoncujem. Odvtedy som sa s Jehovovou pomocou cigarety nedotkol.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Odkedy som sa zbavil škodlivej a finančne náročnej závislosti od marihuany a tabaku, zlepšilo sa mi zdravie. V súčasnosti mám výsadu pracovať ako dobrovoľný pracovník v nemeckej odbočke Jehovových svedkov. Som naozaj šťastný, že som sa naučil uplatňovať vo svojom živote múdre rady z Biblie. Odkedy viem, čo učí Biblia, môj život má skutočný zmysel.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

MENO: TITUS SHANGADI

VEK: 43

KRAJINA: NAMÍBIA

PREDTÝM: ČLEN NÁSILNÍCKEHO GANGU

MOJA MINULOSŤ: Vyrastal som v jednej dedine v oblasti Ohangwena v severnej Namíbii. Počas vojny, ktorá v tejto oblasti vypukla v 80. rokoch, boli ľudia v našej dedine bití a zabíjaní. U nás sa chlapec považoval za chlapa, len ak sa vedel biť a dokázal premôcť ostatných chlapcov. A tak sa stal zo mňa bitkár!

Keď som dokončil školu, šiel som bývať k strýkovi do pobrežného mestečka Swakopmund.  Krátko nato som sa pridal ku gangu mladých rebelantov. Chodievali sme do mesta na také miesta, kde černosi neboli vítaní, napríklad do hotelov a barov, len preto, aby sme vyprovokovali bitku. Niekoľkokrát sme sa bili s bezpečnostnou službou a s políciou. Večer som sa vždy vyzbrojil pangou, africkou mačetou, a bol som pripravený zaútočiť na kohokoľvek, kto mi príde do cesty.

Počas jednej nočnej bitky s konkurenčným gangom ma skoro zabili. Jeden člen tohto gangu ku mne prišiel zozadu a bol by mi odsekol hlavu, nebyť človeka z nášho gangu, ktorý ho tak udrel, že upadol do bezvedomia. Napriek tomu, že som vtedy len o vlások unikol smrti, násilie aj naďalej ovládalo môj život. Ak som sa s niekým pohádal, bez ohľadu na to, či to bol muž, alebo žena, vždy som zaútočil ako prvý.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Raz som sa stretol s jednou Jehovovou svedkyňou (bolo to po prvý raz, keď som sa stretol s Jehovovými svedkami) a ona mi prečítala verše z 37. žalmu a povedala mi, že v biblickej knihe Zjavenie sú aj ďalšie nádherné sľuby do budúcnosti. Ale keďže nepovedala, kde presne v tejto knihe sú, zohnal som si Bibliu a ešte v ten večer som si prečítal knihu Zjavenie od začiatku až do konca. Veľmi sa mi páčil sľub, o ktorom som sa dočítal v Zjavení 21:3, 4, kde sa píše, že „smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. Keď tá svedkyňa prišla opäť, prijal som jej ponuku biblického štúdia.

Bolo pre mňa veľmi ťažké zmeniť spôsob zmýšľania a konania. Ale zo Skutkov 10:34, 35 som sa dozvedel, že „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. Tvrdo som tiež pracoval na tom, aby som uplatňoval radu z Rimanom 12:18: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“

Okrem toho, že som sa musel naučiť ovládať, musel som tiež prekonať silnú závislosť od tabaku. Často som so slzami v očiach prosil Jehovu o pomoc. Spočiatku som si však očividne nezvolil správny spôsob — povedal som si, že toto je moja „posledná“ cigareta, a potom som sa pomodlil. Svedkyňa, ktorá so mnou študovala Bibliu, mi pomohla pochopiť, že je dôležité pomodliť sa predtým, než vezmem cigaretu do ruky. Musel som sa tiež vyhýbať spoločnosti ľudí, ktorí fajčili. Okrem toho som uplatnil návrh, ktorý som dostal, aby som svojim kolegom v práci povedal o tom, aké je fajčenie škodlivé. To mi naozaj pomohlo, lebo to bol koniec cigaretám zadarmo — kolegovia mi ich už neponúkali.

Napokon sa mi podarilo prestať fajčiť a zanechať predchádzajúci spôsob života. Po šiestich mesiacoch, čo som sa učil biblické zásady a snažil som sa ich uplatňovať, som sa stal spôsobilým na to, aby som bol pokrstený ako Jehovov svedok.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Keď som videl, akú lásku majú medzi sebou Jehovovi svedkovia, bez ohľadu na rasu alebo farbu pleti, presvedčilo ma to, že praktizujú pravé náboženstvo. Predtým než som sa dal pokrstiť, ma jeden svedok zo zboru pozval k sebe na jedlo, hoci bol beloch. Mal som pocit, že sa mi sníva. Nikdy predtým som v pokoji nesedel za jedným stolom s belochom, nieto ešte pri spoločnom jedle. Teraz som patril k pravému medzinárodnému bratstvu.

Kedysi sa ma bezpečnostná stráž a polícia snažili donútiť zmeniť spôsob uvažovania a konania, ale bezúspešne. Jedine Biblia mala tú moc, aby mi pomohla zmeniť osobnosť a stať sa šťastným človekom.

[Zvýraznený text na strane 29]

„Často som so slzami v očiach prosil Jehovu o pomoc“