Ako vyšiel na svetlo jeden biblický poklad

PRED stáročiami neboli materiály, na ktoré by sa dalo písať, také dostupné ako dnes. Pergameny a iné materiály sa používali opätovne, a to tak, že atramentom písaný text, ktorý už viac nebol potrebný, sa zoškrabal alebo zmyl. Tak vznikol palimpsest. Tento výraz pochádza z gréckeho slova s významom „znovu zoškrabaný“. Z velínových pergamenov boli takto zoškrabané dokonca aj biblické texty, aby sa tieto pergameny mohli znovu použiť na zapísanie iných informácií.

Jedným takým dôležitým biblickým palimpsestom je Codex Ephraemi Syri rescriptus. Slovo „rescriptus“ znamená „znovu napísaný“. Tento kódex je nesmierne cenný, pretože je jedným z najstarších existujúcich odpisov častí Kresťanských gréckych Písiem. Preto patrí medzi najlepšie zdroje, pomocou ktorých sa dá stanoviť presné znenie tejto časti Božieho Slova.

Biblický text, ktorý bol pôvodne napísaný na tomto kódexe z piateho storočia, bol v 12. storočí n. l. odstránený a nahradený gréckym prekladom 38 kázní sýrskeho učenca Efrema. Koncom 17. storočia si znalci po prvýkrát všimli, že pod textom kódexu sa nachádza ešte jeden text — biblický. V priebehu niekoľkých ďalších rokov sa do určitej miery podarilo zrekonštruovať pôvodný text rukopisu. Rozlúštiť ho celý však bolo neobyčajne náročné, pretože zmazaný text bol dosť nezreteľný, mnohé strany rukopisu boli dotrhané a nový text sa prekrýval s pôvodným. Na zvýraznenie textu Biblie boli na rukopis aplikované rôzne chemikálie, ale bez väčšieho úspechu. Väčšina učencov tak došla k záveru, že  vymazaný text ako celok nie je možné obnoviť.

Začiatkom 40. rokov 19. storočia sa skúmaniu tohto kódexu začal venovať nadaný nemecký jazykovedec Konstantin von Tischendorf. Trvalo mu dva roky, kým rukopis dešifroval. Vďaka čomu dosiahol to, čo sa iným nepodarilo?

Tischendorf veľmi dobre ovládal grécke unciálne písmo, ktoré pozostávalo z veľkých, samostatne stojacich veľkých písmen gréckej abecedy. * Mal veľmi dobrý zrak a zistil, že stačí nastaviť pergamen proti svetlu a dá sa rozoznať pôvodný text. Na podobné účely dnes učenci používajú optické pomôcky vrátane infračerveného, ultrafialového a polarizovaného svetla.

Tischendorf vydal text, ktorý sa mu podarilo obnoviť alebo dešifrovať na rukopise Codex Ephraemi, v rokoch 1843 a 1845. Vďaka tomu si získal povesť popredného odborníka v gréckej paleografii.

Rukopis Codex Ephraemi má rozmery asi 31 krát 23 centimetrov a je najstarší z rukopisov, ktoré obsahujú iba jeden stĺpec na každej strane. Zo zachovaných 209 listov sú na 145 listoch časti všetkých kníh Kresťanských gréckych Písiem okrem 2. Tesaloničanom a 2. Jána. Na zvyšných listoch je grécky preklad častí Hebrejských Písiem.

V súčasnosti je tento kódex uložený v Národnej knižnici v Paríži. Nie je známe, odkiaľ rukopis pochádza, hoci Tischendorf sa domnieval, že z Egypta. Učenci zaraďujú Codex Ephraemi do skupiny štyroch dôležitých unciálnych rukopisov Biblie v gréčtine. Zvyšné tri rukopisy sú Sinajský, Alexandrijský a Vatikánsky 1209, ktoré sa datujú do štvrtého a piateho storočia n. l.

Posolstvo Svätých Písiem bolo pre nás pozoruhodným spôsobom zachované v mnohých formách vrátane palimpsestov. Hoci v prípade rukopisu Codex Ephraemi sa nejaká nevďačná ruka snažila vymazať text Biblie, biblické posolstvo sa zachovalo. To nás ešte viac uisťuje o pravdivosti slov apoštola Petra: „Jehovov výrok trvá navždy.“ ​(1. Petra 1:25)

[Poznámka pod čiarou]

[Nákres/obrázok na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Codex Ephraemi Syri rescriptus, dôležitý palimpsest, ktorý dešifroval Tischendorf (1815 – 1874)

PÔVODNÝ BIBLICKÝ TEXT

NESKORŠÍ TEXT GRÉCKEJ KÁZNE

[Prameň ilustrácie]

© Bibliothèque nationale de France

[Obrázok na strane 17]

Codex Sinaiticus, objavený v Kláštore sv. Kataríny

[Obrázok na strane 17]

Tischendorf