Bohatstvo najväčšieho jazera Strednej Ameriky

HOCI je Nikaragua malá krajina, pýši sa najväčšou vnútrozemskou vodnou plochou v Strednej Amerike — Nikaragujským jazerom. Zaujímavosťou je, že toto jazero je pravdepodobne jediné sladkovodné jazero, v ktorom žijú také morské druhy rýb, ako sú žraloky, mečiare a tarpony. Vedci si myslia, že táto vodná plocha bola kedysi jedným zo zálivov Tichého oceánu, ale následkom sopečnej činnosti sa od neho oddelila. Ako voda strácala svoju slanosť, ryby sa svojmu novému prostrediu postupne prispôsobili.

Jazero je dlhé asi 160 kilometrov, v najširšom mieste meria 70 kilometrov a leží vo výške asi 30 metrov nad morom. Je na ňom vyše 400 ostrovov. Približne 300 z nich je sústredených okolo polostrova Asese blízko mesta Granada na severnom konci jazera a nazývajú sa Granadské ostrovčeky (Isletas de Granada).

Najväčší na jazere je ostrov Ometepe, ktorý je uprostred neho. Tento ostrov je asi 25 kilometrov dlhý a 13 kilometrov široký a tvoria ho dve sopky spojené úzkou šijou. Nápadný symetrický kužeľ vyššej z nich, zvanej Concepción, sa týči do výšky 1 610 metrov. Táto činná sopka dominuje severnej strane ostrova. Druhou sopkou je spiaca sopka Madera vysoká 1 394 metrov. Pokrýva ju hustá vegetácia a v jej kráteri je jazierko stále zahalené hmlou.

Nikaragujské jazero je jednou zo zaujímavostí, ktoré lákajú turistov do tejto oblasti. Prichádzajú si sem pozrieť jeho prírodnú tropickú krásu a množstvo pozostatkov starovekých civilizácií. Ale toto jazero ukrýva ešte iné bohatstvo, ktoré čaká na svoje objavenie.

Dedina na vode

Granadské ostrovčeky sú bohaté na tropické rastlinstvo a živočíšstvo. V hustých pralesoch, ktoré pokrývajú väčšinu týchto sopečných ostrovov, kvitnú exotické kvety. Pozdĺž brehu si spoločne nažívajú nádherné vodné vtáky ako volavky, kršiaky, anhingy a kormorány. Na okrajoch džungle visia z mohutných stromov hniezda trupiálovca tmavého,  veľkého gaštanovohnedého vtáka, a nebezpečne sa kolíšu vo vetre vanúcom od jazera.

Niektoré z ostrovov sú obývané. Sú na nich domy miestnych rybárov a víkendové domčeky bohatých ľudí. Na ostrovoch sú aj školy a cintorín, a tiež reštaurácie a bary. Toto súostrovie pripomína dedinu na vode.

Každé ráno brázdi vody jazera bielo-modrý čln. Plaví sa z ostrova na ostrov a zbiera deti do školy. Ostrovčeky pravidelne navštevuje aj plávajúci obchod — kanoe s nákladom ovocia a zeleniny na predaj. K výjavom z každodenného života patria muži, ktorí si pripravujú siete na rybolov, a ženy, ktoré na jazere perú šaty.

Na týchto ostrovoch majú plné ruky práce aj Jehovovi svedkovia. Na člnoch prichádzajú za ľuďmi s dobrým posolstvom o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:14) Nezvyčajné prírodné podmienky tejto oblasti však predstavovali problém: Kde by sa mohli konať zhromaždenia, na ktorých by mohli ľudia študovať Božie Slovo, Bibliu? Keďže Biblia nabáda, aby kresťania ‚neopúšťali svoje zhromaždenia‘, svedkovia prišli s geniálnym riešením — postaviť plávajúcu sálu Kráľovstva, prvú v Nikarague! (Hebrejom 10:25)

Plávajúca sála Kráľovstva

V novembri 2005 sa na Granadské ostrovčeky prisťahoval jeden manželský pár Jehovových svedkov. Títo manželia slúžia ako priekopníci, teda väčšinu svojho času venujú zvestovaniu dobrého posolstva. Keď po niekoľkých mesiacoch pozvali miestnych ľudí na každoročnú Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti, boli príjemne prekvapení, lebo prišlo 76 ľudí! To ich utvrdilo v presvedčení, že je potrebné začať v tejto oblasti usporadúvať pravidelné kresťanské zhromaždenia. Keďže bolo ťažké nájsť vhodné miesto na takéto zhromaždenia, títo priekopníci dostali nápad. Čo tak postaviť plávajúcu sálu Kráľovstva, ktorú by bolo možné premiestniť tam, kde to bude ľuďom vyhovovať?

Títo manželia, ktorí nikdy neprojektovali ani nestavali nič, čo pláva, sa spolu so šiestimi priateľmi odvážne pustili do stavby. Trvalo im to asi mesiac. Nové miesto na zhromaždenia malo byť jednoduché pontónové plavidlo. Mala to byť konštrukcia pozváraná z oceľových rúrok, ktorá mala držať pokope  dvanásť 150-litrových sudov naplnených stlačeným vzduchom, aby sa sála udržala na vode. Podlaha mala byť z preglejkových dosák a strecha z celtoviny. Pracovníci sa každý večer modlili, lebo si neboli istí, či sa sála udrží na vode. Ale udržala sa!

Prvé verejné zhromaždenie v tejto novej sále Kráľovstva sa konalo 10. júna 2006. Ďalší deň ju odtiahli na druhú stranu súostrovia, aby sa rovnaké zhromaždenie mohlo konať aj tam. Na týchto dvoch zhromaždeniach sa zúčastnilo dohromady 48 ľudí, a to napriek tomu, že niektorí z nich museli ísť vyše pol hodiny džungľou. Všetci sa veľmi tešili, že majú svoje vlastné miesto uctievania!

Zhromaždenia v tejto sále Kráľovstva majú nádych miestneho prostredia. Keď rečník prednáša, poslucháči môžu v pozadí počuť, ako voda jemne naráža na skaly, alebo k nim občas dolieha vzdialený vreskot opíc. Na sálu si rýchlo zvykli aj obyvatelia ostrovov. Vždy, keď vidia, ako sa sála presúva z jedného miesta na druhé, mávajú na pozdrav. Každý týždeň prichádza do tejto plávajúcej sály Kráľovstva viac než 20 ľudí, aby sa tešili z kresťanského spoločenstva a učili sa o Biblii. Táto sála sa ukázala ako obrovské požehnanie!

Ostrov Ometepe

Asi 50 kilometrov na juh od Granady leží ostrov Ometepe. Pre svoju nádhernú prírodu a úrodnú pôdu je už dlho vyhľadávaným miestom na bývanie. Práve tu sa našli najstaršie doklady o poľnohospodárstve v Nikarague. Dnes žije na Ometepe asi 42 000 ľudí. Zaoberajú sa rybárstvom a pestovaním kukurice, banánov, kávy a ďalších plodín. Je tu aj úchvatná fauna. Môžete tu vidieť kŕdle škriekajúcich papagájov, exotické sojky, ktoré sa mihajú medzi stromami a vystavujú na obdiv svoje krásne modro-biele perie, a malpy kapucínske, obľúbené opičky s bielou tvárou.

O obyvateľov ostrova Ometepe sa tiež dobre starajú hlásatelia dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. Počet Jehovových svedkov na tomto ostrove vzrástol z osem pokrstených v roku 1966 na 183. Sú rozdelení do štyroch prekvitajúcich zborov. Každý zbor má vlastnú vhodne umiestnenú sálu Kráľovstva. Dnes na jedného svedka na ostrove pripadá 230 ľudí.

Jehovovi svedkovia na Ometepe sa v priebehu rokov stretávali s rôznymi ťažkosťami. Napríklad v roku 1980 odporcovia podpálili sálu Kráľovstva v Méride. V roku 1984 bola postavená iná a tá sa používala až do roku 2003, keď bola postavená nádherná nová sála Kráľovstva, z čoho malo 60 členov miestneho zboru obrovskú radosť.

Sála Kráľovstva v Moyogalpe bola navrhnutá tak, aby sa v nej mohli konať aj väčšie zhromaždenia. Nad pódiom má pevnú strechu a od pódia až po koniec pozemku sú sedadlá, nad ktorými je natiahnutá celtovina. Pravidelne sa tu na väčších zhromaždeniach stretávajú miestni svedkovia a ich priatelia z celého okolia. Pri týchto príležitostiach sa konajú krsty nových učeníkov Ježiša Krista a Nikaragujské jazero je na tento účel naozaj vhodným miestom. (Matúš 28:19)

Bude miestne bohatstvo zachované?

Nikaragujské jazero, azda pre svoju veľkú rozlohu, vždy pôsobilo ako neohroziteľné. Ale dnes potrebuje ochranu. Jeho vody ohrozuje poľnohospodársky a priemyselný odpad a nánosy z odlesnených oblastí.

To, či úsilie miestnych obyvateľov a vlády prinesie nejaké zlepšenie, ukáže čas. Tak či onak, Stvoriteľ dohliadne na to, aby bolo všetko bohatstvo zeme vrátane trblietavých jazier, úchvatných ostrovov a fascinujúceho sveta zvierat zachované ako dedičstvo pre poslušné ľudstvo. „Spravodliví budú vlastniť zem,“ hovorí nám Biblia, „a budú na nej bývať navždy.“ ​(Žalm 37:29)

[Obrázok na strane 26]

Plávajúca sála Kráľovstva, do ktorej ľudia prichádzajú na spoločné štúdium Biblie