Priblížte sa k Bohu

Sudca, ktorý sa pevne zastáva toho, čo je správne

4. Mojžišova 20:2–13

ĽUDSKÍ sudcovia môžu vyniesť rozsudok, ktorý je nespravodlivý alebo príliš prísny. Ale Jehova Boh taký nie je, on „miluje právo“. (Žalm 37:28) Je síce trpezlivý, ale jeho trpezlivosť má svoje hranice. Pevne sa zastáva toho, čo je správne. Pozrime sa, ako riešil jeden prípad vzbury, ktorý je zaznamenaný v 20. kapitole 4. Mojžišovej.

Keď sa putovanie Izraelitov po pustatine chýlilo ku koncu, minula sa im voda. * Ľud sa začal hádať s Mojžišom a Áronom a hovorili: „Prečo ste priviedli Jehovov zbor do tejto pustatiny, aby sme tu zomreli my i naše ťažné zvieratá?“ ​(4. verš) Ľud sa sťažoval, že pustatina je „zlé miesto“ bez „fíg a viniča a granátových jabĺk“ — ovocia, ktoré izraelskí vyzvedači priniesli pred rokmi zo Zasľúbenej krajiny — a že nemajú „nijakej vody na pitie“. (5. verš; 4. Mojžišova 13:23) V podstate vyčítali Mojžišovi a Áronovi, že pustatina nie je ako tá úrodná krajina, do ktorej predchádzajúca generácia reptákov odmietla vstúpiť!

Jehova týchto reptákov nezavrhol, ale nariadil Mojžišovi, aby urobil tri veci: aby vzal svoj prút, zhromaždil ľud a aby ‚pred ich očami prehovoril ku skalnému útesu, aby skutočne dal svoju vodu‘. (8. verš) Prvé dva príkazy Mojžiš poslúchol, ale v tretej veci zlyhal. Namiesto toho, aby s vierou prehovoril ku skale, s horkosťou prehovoril k ľudu: „Počujte teraz, vy buriči! Máme vám vyviesť vodu z tohto skalného útesu?“ ​(10. verš; Žalm 106:32, 33) Potom Mojžiš dvakrát udrel do skaly „a vyšlo mnoho vody“. (11. verš)

Mojžiš s Áronom sa tak dopustili vážneho hriechu. Boh im povedal: „[Vy] ste sa vzbúrili proti môjmu nariadeniu.“ ​(4. Mojžišova 20:24) Tým, že Mojžiš s Áronom v tomto prípade porušili Boží príkaz, urobili presne to, z čoho obvinili ľud — vzbúrili sa proti Bohu. Boží rozsudok bol jasný: Mojžiš a Áron nevovedú Izrael do Zasľúbenej krajiny. Nebol to príliš prísny rozsudok? Nie, a to z niekoľkých dôvodov.

Po prvé, Boh Mojžišovi nenariadil, aby prehovoril k Izraelitom, a už vôbec nie to, aby ich odsúdil ako buričov. Po druhé, Mojžiš a Áron nevzdali slávu Bohu. ‚Neposvätili ste ma,‘ povedal Boh. (12. verš) Tým, že Mojžiš povedal „máme vám vyviesť vodu“, akoby hovoril, že tú zázračnú vodu im môžu dať oni dvaja s Áronom, nie Boh. Po tretie, tento rozsudok bol v súlade s rozsudkami, ktoré Boh vyniesol v minulosti. Predchádzajúcej generácii buričov Boh nedovolil vstúpiť do Kanaanu, a rovnako postupoval aj v prípade Mojžiša a Árona. (4. Mojžišova 14:22, 23) A po štvrté, Mojžiš a Áron boli vodcami Izraela. Tí, ktorým je zverená veľká zodpovednosť, nesú pred Bohom väčšiu zodpovednosť ako iní. (Lukáš 12:48)

Jehova sa pevne zastáva toho, čo je správne. Keďže miluje právo, nemôže vyniesť nespravodlivý rozsudok. Takýto Sudca si určite zaslúži našu dôveru a úctu.

[Poznámka pod čiarou]