Rybolov na Galilejskom mori

AKO asi vyzeral život rybára na Galilejskom mori v prvom storočí? Keď budeme poznať odpoveď na túto otázku, lepšie pochopíme mnohé správy z evanjelií, napríklad tie, o ktorých sme uvažovali v predchádzajúcom článku.

Galilejské „more“ je v skutočnosti sladkovodné jazero dlhé asi 21 kilometrov a široké asi 12 kilometrov. Rybárom už od nepamäti poskytovalo hojné úlovky rýb. Pri Rybnej bráne v Jeruzaleme bol zjavne rybí trh. (Nehemiáš 3:3) Na tomto trhu sa predávali aj ryby z Galilejského mora.

 Apoštol Peter pochádzal z mesta na pobreží Galilejského mora, ktoré sa volalo Betsaida, čo mohlo znamenať „dom rybára“. Pri tomto jazere ležalo aj mesto Magadan (Magdala), do ktorého prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi nejaký čas po tom, čo zázračne kráčal po vode. (Matúš 15:39) Podľa jedného profesora by sa dal grécky názov tohto mesta preložiť ako „mesto, kde sa spracúvajú ryby“. Toto mesto bolo známe tým, že sa v ňom vo veľkom spracúvali ryby. Ryby chytené v miestnych vodách sa tu sušili a solili alebo sa nakladali, čím sa získavala omáčka, ktorá sa uchovávala v hlinených džbánoch, amforách. Tieto produkty sa tu balili a vyvážali pravdepodobne do všetkých končín Izraela a aj ďalej.

Teda lov rýb, ich spracovanie a predaj bol v Galilei za Ježišových dní výnosným obchodom. Človek by ľahko došiel k záveru, že mnohí ľudia v tej oblasti sa vďaka tomu mali dobre. No nemuselo to tak byť. Ako uviedol jeden učenec, rybolov nebol „‚slobodným podnikaním‘, ako by si to predstavoval súčasný čitateľ Nového Zákona“. Bol súčasťou „štátom regulovaného podnikania, z ktorého mala zisk len elita“.

Nad Galileou vládol Herodes Antipas. Bol oblastným vládcom a do tohto postavenia ho dosadil Rím. Pod jeho správu patrili cesty, prístavy a prírodné zdroje, ako boli bane, lesy, poľnohospodárska pôda a rybárske oblasti. Tieto zdroje tvorili hlavnú časť Herodesových daňových príjmov. O daňovej politike, ktorá bola v prvom storočí v Galilei, nemáme podrobné informácie, ale zdá sa, že Herodesov prístup sa vo všeobecnosti veľmi nelíšil od prístupu helenistických vládcov či Rimanov v ostatných východných provinciách. Veľká časť zisku z obchodovania a z využívania prírodných zdrojov išla elite a nie bežným ľuďom, ktorí urobili väčšinu práce.

Pod ťarchou daní

V Ježišových dňoch patrila najlepšia pôda v Galilei kráľovskej rodine a bola rozdelená na veľké územia, ktoré Herodes Antipas daroval svojim hodnostárom a iným. Herodesovi poddaní museli financovať jeho nákladný luxusný život, veľké stavebné projekty, zložitú štátnu správu a rôzne dotácie, ktoré udeľoval svojim priateľom a mestám. Bremeno všetkých tých poplatkov a daní, ktoré spočívalo na bežnom ľude, bolo vraj extrémne zaťažujúce.

Herodes mal tiež úplný monopol na využívanie vnútrozemských vôd. Rybolov bol teda riadený buď rozsiahlou kráľovskou správou, alebo jednotlivými vlastníkmi darovaných území. V oblastiach, ktoré boli priamo pod kráľovskou správou, pôsobili hlavní vyberači daní alebo sprostredkovatelia. Boli to bohaté osoby, ktoré si na dražbe kúpili právo vyberať dane. Mali právomoc zmluvne  dohodnúť s rybármi podmienky prenájmu práv na rybolov. Keďže Matúš pracoval v daňovom úrade v Kafarnaume — dôležitom rybárskom stredisku pri Galilejskom mori —, niektorí komentátori sa domnievajú, že zrejme pracoval pre týchto hlavných vyberačov daní ako miestny „dohodca prenájmu kráľovských práv na rybolov“. *

Dokumenty z prvého a druhého storočia pred n. l. ukazujú, že dane v Palestíne sa často platili „v naturáliách“, nie v hotovosti. Niektorí rybári za právo na lov rýb platili asi 25 až 40 percentami svojho úlovku. Staroveké dokumenty naznačujú, že prinajmenšom v niektorých oblastiach pod rímskou správou zostával lov rýb štátnym monopolom, nad ktorým mali dohľad inšpektori. V Pisídii existovala akási rybárska polícia, ktorá dohliadala na to, aby nikto nelovil ryby bez oprávnenia a aby rybári predávali svoj úlovok iba oprávneným sprostredkovateľom, čiže veľkoobchodníkom, ktorých činnosť tiež podliehala štátnemu dohľadu a zdaneniu.

Ako hovorí jeden analytik, všetky tieto opatrenia a dane napokon viedli k tomu, že „kráľ alebo vlastník územia mal veľké zisky, zatiaľ čo rybári dostali len veľmi málo“. Podobne boli utláčajúcou daňovou politikou obmedzované aj zisky ľudí, ktorí pracovali v iných hospodárskych odvetviach. Dane sa nikdy netešili veľkej obľube medzi tými, ktorí ich museli platiť. No k všeobecnému odporu voči vyberačom daní, o ktorom môžeme čítať v evanjeliách, nepochybne prispela nepoctivosť a chamtivosť mužov, ktorí bohatli tým, že obyčajných ľudí až do krajnosti zdierali. (Lukáš 3:13; 19:2, 8)

Rybári v evanjeliách

Evanjeliá odhaľujú, že Šimon Peter pracoval ako rybár s niekoľkými spoločníkmi. Tí, ktorí mu prišli pomôcť vytiahnuť zázračný úlovok rýb, boli jeho ‚spoločníci na druhej lodi‘. (Lukáš 5:3–7, Katolícky preklad) Učenci vysvetľujú, že „rybári sa mohli združovať do ‚spolkov‘... aby získali zmluvu o prenájme práv na rybolov“. Takýmto spôsobom možno získali oprávnenie loviť ryby aj Peter, Andrej, Zebedeovi synovia a ich spoločníci.

V Písmach sa konkrétne neuvádza, či títo galilejskí rybári aj vlastnili člny a náčinie, ktoré používali. Niektorí si myslia, že áno. Je pravda, že Ježiš nastúpil do člna, „ktorý bol Šimonov“. (Lukáš 5:3) Ale ako sa písalo v jednom článku, ktorý sa zaoberal touto témou, „je prinajmenšom možné, že člny patrili sprostredkovateľom a používali ich spolky“. Nech už to bolo akokoľvek, práca galilejských rybárov v prvom storočí zahŕňala oveľa viac, než by sa zdalo na prvý pohľad. Napríklad v Písmach sa píše, že Jakub a Ján opravovali siete. Rybári tiež podľa všetkého museli zjednávať cenu, za ktorú ryby predali, a ak to bolo potrebné, museli si aj sami najímať pomocníkov. Teda ich práca bola súčasťou zložitého systému ekonomických vzťahov.

Keď človek pozná tieto skutočnosti, správy v evanjeliách i Ježišove slová o love rýb a rybároch nadobúdajú oveľa hlbší význam. Okrem toho nám tieto informácie pomáhajú uvedomiť si, akú vieru prejavili Peter, Andrej, Jakub a Ján. Rybolov bol ich živobytím. Nevieme, aká bola ich finančná situácia, keď im Ježiš predložil svoje pozvanie, ale nech už bola akákoľvek, ochotne zanechali remeslo, ktoré ovládali — a ktoré im zaručovalo príjem —, aby sa stali „rybármi ľudí“. (Matúš 4:19)

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

jazero Hula

Betsaida

Kafarnaum

Magadan

Galilejské more

Jeruzalem

Mŕtve more

[Prameň ilustrácie]

Todd Bolen/​Bible Places.com

[Prameň ilustrácie na strane 26]

Todd Bolen/​Bible Places.com