Vatikánsky kódex — prečo je taký vzácny?

VATIKÁN je ozajstnou pokladnicou vzácností. Mnohí obdivujú jeho krásne a honosné fresky, sochy a architektonické skvosty. No prístup k jednému z jeho najväčších pokladov bol stáročia obmedzený. Vo Vatikánskej knižnici je uložený vzácny rukopis, ktorý nám pomáha lepšie pochopiť časti Božieho Slova napísané pred tisíckami rokov. Je známy ako Vatikánsky kódex. *

Na Alexandrijský a Sinajský kódex — čo sú ďalšie dva rané biblické rukopisy, ktoré učenci považujú za veľmi vzácne — sa viažu veľmi zaujímavé príbehy o tom, ako boli objavené a zachránené pred zničením. No pôvod Vatikánskeho kódexu je prinajlepšom nejasný.

Utajovaný poklad

Odkiaľ Vatikánsky kódex pochádza? Najstaršia zmienka o ňom je z 15. storočia v podobe zápisu v katalógu Vatikánskej knižnice. Učenci sa domnievajú, že mohol vzniknúť v Egypte, v Cézarei alebo dokonca v Ríme. Profesor J. Neville Birdsall z Birminghamskej univerzity v Anglicku prišiel po zhodnotení týchto teórií k záveru: „Stručne povedané, nemôžeme si byť istí presným dátumom ani miestom pôvodu rukopisu Codex Vaticanus a napriek úsiliu učencov nevieme vystopovať ani to, aký bol jeho osud do 15. storočia.“ Napriek tomu bol Vatikánsky kódex označený za jeden z najdôležitejších odpisov Biblie. Prečo?

V priebehu storočí urobili niektorí odpisovači pri odpisovaní textu Biblie chyby. Prekladatelia Biblie, ktorí potrebovali na preklad presný text, preto stáli pred problémom — nájsť spoľahlivé rukopisy, ktoré by obsahovali to, čo sa nachádzalo v pôvodných spisoch. Vatikánsky kódex je grécky rukopis datovaný do štvrtého storočia n. l., čo znamená, že bol napísaný ani nie 300 rokov po dokončení Biblie. Viete si teda predstaviť, ako veľmi ho učenci túžili preskúmať! Tento kódex obsahuje úplný text Hebrejských a Kresťanských gréckych Písiem okrem niekoľkých častí, ktoré sa v priebehu času stratili.

Vatikán sa však dlho zdráhal sprístupniť tento kódex biblickým učencom. Sir Frederic Kenyon, významný odborník na staroveké rukopisy, hovorí: „V roku 1843 dostal [biblický učenec Konstantin von] Tischendorf po niekoľkých mesiacoch čakania povolenie pozrieť si ho na šesť hodín... V roku 1845 dostal povolenie vidieť ho veľký anglický učenec Tregelles, ale nesmel z neho odpísať ani slovo.“ Neskôr Tischendorf znovu požiadal o povolenie vidieť kódex a dostal ho. Ale keď Vatikán zistil, že sa mu z neho podarilo odpísať 20 strán, po niekoľkých dňoch mu povolenie zrušil. Napriek tomu, ako uviedol Kenyon, „opätovne naliehavo prosil o povolenie a získal ďalších šesť dní na štúdium, čo znamenalo, že dokopy videl rukopis štrnásť dní po tri hodiny denne; a keďže Tischendorf využil  tento čas najlepšie, ako mohol, podarilo sa mu v roku 1867 vydať najdokonalejšie vydanie rukopisu, aké sa dovtedy objavilo.“ Vatikán neskôr sprístupnil lepšiu kópiu kódexu.

‚Starostlivé odpisovanie‘

Aký text v sebe ukrýval Vatikánsky kódex? Dielo The Oxford Illustrated History of the Bible (Oxfordské ilustrované dejiny Biblie) uvádza, že tento rukopis sa vyznačuje „jednotným pravopisom i presnosťou odpisu, ako aj kvalitným textom, ktorý bol takto pozorne prenesený“. V tom istom diele sa ďalej uvádza: „A tak môžeme dospieť k záveru, že tento text je výsledkom dlhoročných skúseností v odbornom odpisovaní.“

Dvaja významní učenci, B. F. Westcott a F. J. A. Hort, boli ohromení prednosťami Vatikánskeho kódexu. Ich dielo New Testament in the Original Greek (Nový zákon v pôvodnej gréčtine), vydané v roku 1881 a založené na Vatikánskom a Sinajskom rukopise, je dodnes hlavným zdrojovým textom pre niekoľko moderných prekladov Kresťanských gréckych Písiem vrátane The Emphasised Bible od J. B. Rotherhama a Prekladu nového sveta.

Niektorí kritici si však mysleli, že Westcottova a Hortova dôvera vo Vatikánsky kódex nie je namieste. Bol kódex verný pôvodnému textu? Vydanie Bodmerových papyrusov v rokoch 1956 až 1961 vyvolalo medzi učencami veľké nadšenie, pretože tieto papyrusy obsahovali časti Lukášovho a Jánovho evanjelia zo začiatku tretieho storočia n. l. Podporili text, ktorý sa neskôr objavil vo Vatikánskom kódexe?

„Medzi textom rukopisu Vaticanus a dochovaným textom Bodmerových papyrusov existuje pozoruhodná podobnosť,“ napísali Philip B. Payne a Paul Canart v časopise Novum Testamentum. „Vzhľadom na túto podobnosť je rozumné dospieť k záveru, že pôvodný pisár rukopisu Vaticanus odpísal rukopis, ktorý bol veľmi blízky Bodmerovým papyrusom. Pisár preto musel odpisovať buď z veľmi starého rukopisu, alebo z takého, ktorý bol odpisom veľmi starého rukopisu.“ Profesor Birdsall uviedol: „Tieto dva rukopisy navzájom úzko súvisia... Text [kódexu] je precízny: svedčí o dôkladnom preskúmaní zdrojových rukopisov a dlhoročnej tradícii starostlivého odpisovania.“

Užitočný pre prekladateľov

Samozrejme, ak je nejaký rukopis najstarší, ešte to nemusí znamenať, že je najvernejší pôvodnému textu. No porovnávanie Vatikánskeho kódexu s inými rukopismi sa ukázalo ako veľmi užitočné pri zisťovaní pôvodného znenia textu Biblie. Napríklad na zachovanej časti Sinajského rukopisu, ktorý tiež pochádza zo štvrtého storočia n. l., chýba väčšina historických kníh od 1. Mojžišovej po 1. Paralipomenon. Ale tieto knihy sa nachádzajú vo Vatikánskom kódexe a to pomáha potvrdiť ich oprávnené miesto v biblickom kánone.

Podľa diela The Oxford Illustrated History of the Bible boli medzi učencami zvlášť sporné „pasáže týkajúce sa osoby Krista a svätej Trojice“. Ako prispel Vatikánsky kódex k objasneniu týchto pasáží?

Uvažujme o jednom príklade. Podľa Jána 3:13 Ježiš povedal: „Nikto nevystúpil do neba, iba ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ Niektorí prekladatelia k tomuto veršu pridali slová „ktorý je v nebi“. Tieto dodané slová naznačujú, že Ježiš bol v nebi a zároveň na zemi — čo je myšlienka, ktorá podporuje náuku o Trojici. Toto pridané vyjadrenie sa objavuje v niekoľkých rukopisoch z piateho a desiateho storočia n. l. Chýba však v skorších rukopisoch, Vatikánskom a Sinajskom, a to mnohých súčasných prekladateľov viedlo k tomu, že tieto slová odstránili. To vnáša svetlo do zmätku, ktorý existuje okolo totožnosti Krista, a je to tiež v súlade s ostatnými časťami Písiem.  Ježiš nebol naraz na dvoch miestach, ale prišiel z nebies a o krátky čas sa vrátil do nebies, „vystúpil“ k svojmu Otcovi. (Ján 20:17)

Vatikánsky kódex pomáha pochopiť aj verše, ktoré sa týkajú Božieho predsavzatia so zemou. Všimnime si nasledujúci príklad. Podľa Roháčkovho prekladu apoštol Peter predpovedal, že „zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria“. (2. Petra 3:10) Iné preklady to uvádzajú podobne a opierajú sa pritom o Alexandrijský kódex z piateho storočia a neskoršie rukopisy. Mnohí úprimní čitatelia Biblie tak prišli k záveru, že Boh zničí zem.

No približne sto rokov pred vznikom Alexandrijského kódexu bolo vo Vatikánskom kódexe (a tiež v Sinajskom rukopise, ktorý je z rovnakého obdobia) Petrovo proroctvo uvedené takto: „Zem a diela na nej budú odkryté.“ Je to v súlade s ostatnými časťami Biblie? Určite! Doslovná zem sa „nebude... potácať na neurčitý čas čiže navždy“. (Žalm 104:5) V akom zmysle bude teda zem „odkrytá“? Iné texty ukazujú, že výraz „zem“ môže byť použitý obrazne. „Zem“ môže hovoriť určitým jazykom a môže byť rozradostnená. (1. Mojžišova 11:1; 1. Paralipomenon 16:31) Výraz „zem“ sa teda môže vzťahovať na ľudstvo alebo ľudskú spoločnosť. Nie je útechou vedieť, že Boh nezničí našu planétu, ale úplne odhalí a zničí skazenosť, ako aj tých, ktorí ju podporujú?

„Potrvá na neurčitý čas“

Žiaľ, prístup k Vatikánskemu kódexu bol po stáročia prísne strážený a čitatelia Biblie boli často zavádzaní, pokiaľ ide o pravý význam určitých biblických textov. No odkedy bol Vatikánsky kódex publikovaný, spolu s modernými a spoľahlivými prekladmi Biblie pomohol ľuďom hľadajúcim pravdu dozvedieť sa, čo skutočne učí Biblia.

Raní odpisovači často vkladali do svojich rukopisov poznámku: „Ruka, ktorá [toto] napísala, práchnivie v hrobke, ale to, čo je napísané, zotrvá roky.“ Dnes si ceníme neúnavnú prácu týchto anonymných odpisovačov. Ale najväčšia zásluha za to, že sa nám Biblia zachovala, patrí jej Autorovi, ktorý pred dávnymi časmi inšpiroval svojho proroka, aby napísal tieto slová: „Zelená tráva uschla, kvet zvädol; ale slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas.“ ​(Izaiáš 40:8)

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 20]

Určovanie veku starovekých rukopisov

Hoci niektorí odpisovači zaznamenali do rukopisu dátum ukončenia svojej práce, väčšina gréckych rukopisov takúto informáciu neobsahuje. Podľa čoho teda učenci určujú vek nejakého biblického rukopisu? Tak ako sa jazyk a umenie mení z generácie na generáciu, prechádza zmenami aj písmo. Napríklad unciálne písmo, pre ktoré sú typické okrúhle veľké písmená a zarovnané riadky textu, sa používalo po niekoľko storočí počnúc štvrtým storočím. Učenci, ktorí dôkladne porovnávajú unciálne rukopisy bez dátumu s podobnými dokumentmi, na ktorých je uvedený dátum, dokážu presnejšie určiť, kedy vznikli rané rukopisy.

Táto metóda má, samozrejme, svoje obmedzenia. Bruce Metzger, profesor Princetonského teologického seminára, poznamenal: „Keďže rukopis človeka môže zostať v priebehu života viac-menej bez zmeny, je nerealistické snažiť sa určiť čas napísania s odchýlkou menšou ako päťdesiat rokov.“ Na základe takejto dôkladnej analýzy sa učenci vo všeobecnosti zhodujú na tom, že Vatikánsky kódex vznikol v štvrtom storočí nášho letopočtu.