MANŽELSTVO môže byť náročné samo osebe, ale keď jedného z manželov postihne nejaká chronická choroba, môže to byť ešte náročnejšie. * Staráte sa o chorého manželského partnera? Ak áno, možno vás znepokojuje niektorá z nasledujúcich otázok: ‚Ako to zvládnem, keď sa zdravotný stav môjho partnera ešte viac zhorší? Ako dlho budem schopný starať sa oňho a zároveň variť, upratovať a chodiť do zamestnania? Prečo sa cítim vinný za to, že ja som ten zdravý?‘

Na druhej strane, ak ste tým chorým vy, možno uvažujete: ‚Ako si môžem vážiť sám seba, keď nie som schopný plniť si svoje povinnosti? Hnevá sa na mňa môj partner za to, že som chorý? Je to koniec nášho manželského šťastia?‘

Žiaľ, niektoré manželstvá sa pod ťarchou ťažkostí, ktoré prináša chronická choroba, rozpadli. To však neznamená, že vaše manželstvo je odsúdené na neúspech.

Mnohé manželstvá napriek chronickej chorobe jedného z partnerov vydržali a dokonca prekvitajú. Zamyslite sa napríklad nad Jošiakim a Kazuko. Jošiaki po úraze chrbtice nedokáže urobiť ani ten najmenší pohyb bez cudzej pomoci. Kazuko hovorí: „Môj manžel potrebuje pomôcť so všetkým. Keďže sa oňho starám, trpím bolesťami krku, pliec a rúk, a preto sa ambulantne liečim na ortopedickej klinike. Často mám pocit, že starať sa oňho je nad moje sily.“ Napriek ťažkostiam však Kazuko hovorí: „Náš vzťah sa ešte viac upevnil.“

Ako sa dá dosiahnuť šťastie aj za takýchto okolností? Jednou z vecí, ktoré dvojici pomáhajú udržiavať si primeranú mieru spokojnosti v manželstve, je pohľad na partnerovu chorobu — považujú ju za niečo, čo sa týka ich oboch, nielen chorého partnera. Veď ak je jeden z manželov chorý, silne to ovplyvní život oboch, hoci možno každého v inom smere. Táto vzájomná závislosť medzi manželom a manželkou je opísaná v 1. Mojžišovej 2:24:  „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ A tak keď má jeden z manželov pretrvávajúce zdravotné ťažkosti, je dôležité, aby obaja, manžel i manželka, prekonávali ťažkosti spoločne.

Okrem toho z výskumu vyplýva, že dobrý vzťah si medzi sebou napriek chronickej chorobe zachovávajú tie dvojice, ktoré prijímajú situáciu takú, aká je, a osvojujú si účinné spôsoby, ako sa jej prispôsobiť. Mnohé z týchto spôsobov, ktoré im pomáhajú zvládať ich situáciu, odrážajú nadčasové rady, ktoré sú zapísané v Biblii. Zamyslite sa nad troma nasledujúcimi návrhmi.

„Dvaja sú lepší ako jeden,“ píše sa v Kazateľovi 4:9. Prečo? Lebo ako vysvetľuje 10. verš, „keby snáď jeden z nich spadol, druhý môže zdvihnúť svojho spoločníka“. ‚Dvíhate svojho spoločníka‘ prejavmi ocenenia?

Viete nájsť spôsoby, ako jeden druhému prakticky pomôcť? Jong, ktorého manželka je čiastočne ochrnutá, hovorí: „Stále sa snažím brať do úvahy aj svoju manželku. Keď cítim smäd, napadne mi, že aj ona je možno smädná. Keď mám chuť ísť von a tešiť sa z nádherného výhľadu, opýtam sa jej, či by sa ku mne nechcela pridať. Delíme sa o bolesť a zvládame situáciu spoločne.“

Na druhej strane, čo ak ste vy tým, o koho sa stará váš manželský partner? Sú nejaké veci, ktoré dokážete urobiť bez jeho pomoci a pritom neohroziť svoje zdravie? Ak áno, môžete tým zvýšiť svoju sebaúctu a pomôcť vášmu partnerovi, aby sa o vás mohol starať aj naďalej.

Nechceli by ste sa svojho partnera opýtať, akú pomoc by si najviac ocenil, namiesto toho, aby ste si mysleli, že vy to viete najlepšie? Nancy, ktorú sme spomínali na začiatku, napokon povedala svojmu manželovi, ako na ňu pôsobí, keď nevie nič o ich finančnej situácii. Teraz sa jej manžel snaží viac s ňou o týchto záležitostiach komunikovať.

„Na všetko je ustanovený čas,“ napísal múdry kráľ Šalamún. (Kazateľ 3:1) No keď každodenný život rodiny skomplikuje chronická choroba, môže sa zdať nemožné mať aj naďalej vyrovnaný plán činností. Čo môžete robiť, aby ste dosiahli aspoň akú-takú vyrovnanosť?

Možno by ste si mohli pravidelne vyhradiť čas, keď sa nebudete zaoberať vážnymi vecami súvisiacimi s chorobou. Môžete sa aj naďalej tešiť z niektorých oddychových činností, ktorým ste sa spoločne venovali predtým, než do vášho života zasiahla choroba? Ak nie, mohli by ste vyskúšať niečo nové? Mohlo by to byť niečo jednoduché, napríklad čítať jeden druhému, alebo niečo náročnejšie, napríklad učiť sa nový jazyk. Keď budete spoločne robiť veci, v ktorých vám choroba nebráni, posilníte puto, ktoré vás robí „jedným telom“, a vaše šťastie vzrastie.

Udržať si vyrovnanosť vám môže pomôcť aj spoločnosť druhých ľudí. Biblia v Prísloviach 18:1 uvádza: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ Všimli ste si v tomto verši, že keď sa človek izoluje, môže to mať negatívny účinok na jeho myseľ? Naproti tomu ak sa pravidelne stretávate s inými ľuďmi, môže vás to povzbudiť a zlepšiť vám náladu. Čo keby ste vyvinuli iniciatívu a pozvali niekoho na návštevu?

Niekedy má problém nájsť vyrovnanosť ten z manželov, ktorý starostlivosť poskytuje. Niektorí si toho na seba naberú príliš veľa, postupne sa vyčerpajú a ohrozujú vlastné zdravie. Napokon sa možno dostanú do takého stavu, že už nie sú schopní starať sa o svojho milovaného  druha. Preto ak sa staráte o chronicky chorého manželského partnera, neprehliadajte svoje vlastné potreby. Pravidelne si vyhraďte čas, keď si môžete v pokoji oddýchnuť a nabrať nové sily. * Niektorí zistili, že sa im uľaví, keď sa z času na čas zveria so svojimi obavami priateľovi rovnakého pohlavia, ktorému dôverujú.

Biblia upozorňuje: „Nehovor: ‚Prečo sa stalo, že sa predošlé dni ukázali lepšie ako tieto?‘“ ​(Kazateľ 7:10) Preto sa nezaoberajte tým, čo by bolo, keby... Pamätajte na to, že v tomto svete sa nedá dosiahnuť dokonalé šťastie. Dôležité je prijať situáciu takú, aká je, a robiť v nej všetko, čo sa dá.

Čo vám a vášmu manželskému partnerovi môže v tomto ohľade pomôcť? Rozprávajte sa spolu o veciach, za ktoré môžete byť vďační. Tešte sa aj z tých najmenších zlepšení vášho zdravotného stavu. Hľadajte veci, na ktoré sa môžete tešiť, a spoločne si dávajte ciele, ktoré ste schopní dosiahnuť.

Manželia Šodži a Akiko uplatňujú spomínané rady a dosahujú dobré výsledky. Nejaký čas po tom, čo Akiko zistili fibromyalgiu, sa museli vzdať zvláštneho poverenia v kresťanskej službe, ktorej sa venovali vo zvýšenej miere. Boli sklamaní? Prirodzene. Ale Šodži radí každému, kto sa ocitol v podobnej situácii: „Netrýznite sa uvažovaním o veciach, ktoré už nemôžete robiť. To by vás len obralo o silu. Udržiavajte si pozitívny postoj. A aj keby ste obaja mali nádej, že jedného dňa sa váš život znovu dostane do normálnych koľají, teraz sa sústreďte na to, aký je váš život dnes. V mojom prípade to znamená zameriavať sa na moju manželku a na to, ako jej pomôcť.“ Ak váš partner potrebuje zvláštnu starostlivosť, tieto praktické rady môžu pomôcť aj vám.