Lunárny Nový rok — je tento sviatok vhodný pre kresťanov?

KAŽDOROČNE v januári alebo vo februári Ázia zaznamenáva najväčší pohyb ľudí na svete. Stámilióny Ázijčanov idú navštíviť svoju rodinu, aby spoločne oslávili lunárny Nový rok. *

Lunárny Nový rok je najvýznamnejší sviatok v ázijskom kalendári. Je to niečo „ako Nový rok, Štvrtý júl [Deň nezávislosti], Deň vďakyvzdania a Vianoce dohromady,“ hovorí jeden americký univerzitný profesor. Začína sa na druhý nov Mesiaca po dni zimného slnovratu, a teda jeho začiatok vždy pripadá na niektorý z dní v období medzi 21. januárom až 20. februárom svetského kalendára. Trvá niekoľko dní až dva týždne.

Základnou myšlienkou osláv Nového roka je obnova, rozlúčka so všetkým starým a privítanie niečoho nového. Pred touto slávnosťou ľudia doma upratujú a robia výzdobu, kupujú si nové oblečenie, pripravujú jedlá, ktorých mená sa rýmujú so slovami „šťastie“ alebo „blahobyt“, a urovnávajú podlžnosti a nezhody. Na Nový rok si navzájom dávajú dary a želajú si zvyčajne bohatstvo a blahobyt, dávajú si červené obálky s takzvanými peniazmi šťastia, jedia špeciálne jedlá, hádžu petardy, sledujú pestrofarebné dračie a levie tance alebo si len tak užívajú voľné dni s rodinou a priateľmi.

Tieto zvyky majú hlboký význam. Kniha Mooncakes and Hungry Ghosts: Festivals of China vysvetľuje: „Rodine, priateľom a príbuzným ide hlavne o to, aby si zaistili šťastie, prejavili úctu bohom a duchom a zaželali si navzájom šťastie do nadchádzajúceho roka.“ Keďže je s týmto sviatkom spojených toľko tradičných a náboženských prvkov, ako by sa naň mali pozerať kresťania? Mali by tieto zvyky jednoducho dodržiavať tak ako všetci ostatní? Sú vhodné pre kresťanov?

„Mysli na prameň“

Jedno známe čínske príslovie hovorí: „Keď piješ vodu, mysli na prameň.“ V tomto výroku sa zračí hlboká úcta, ktorú už tradične prechovávajú mnohí Ázijčania k svojim rodičom a predkom. Keďže rodičia dali deťom život, deti im prirodzene prejavujú úctu. Takáto úcta zohráva v slávení Nového roka dôležitú úlohu.

Pre mnohé ázijské rodiny je vrcholnou udalosťou predvečer Nového roka. V tento večer sa väčšina rodín zíde na zvláštnej hostine. Je to pre ne príležitosť, ako byť znovu spolu, a ľudia v tejto časti sveta robia všetko pre to, aby túto príležitosť nepremeškali. Pri sviatočnom stole nie sú pripravené miesta  len pre prítomných členov rodiny, ale aj pre tých, ktorí sú už mŕtvi a údajne prítomní ako duchovia. Podľa jednej encyklopédie pri tomto jedle „existuje medzi predkami a členmi rodiny skutočná komunikácia“. A v inom diele sa uvádza: „Takto obnovené puto medzi živými a mŕtvymi rodine zaručuje, že ju predkovia budú po celý rok ochraňovať.“ Ako by sa mali na tento zvyk pozerať kresťania?

Láska a úcta k rodičom je dôležitá aj pre kresťanov. Kresťania dbajú na Božie nabádanie: „Počúvaj svojho otca, ktorý spôsobil tvoje narodenie, a nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla.“ ​(Príslovia 23:22) Poslúchajú aj biblický príkaz: „‚Cti svojho otca a svoju matku‘, čo je prvé prikázanie so sľubom: ‚Aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi.‘“ ​(Efezanom 6:2, 3) Áno, praví kresťania chcú milovať a ctiť si svojich rodičov!

Biblia sa pochvalne vyjadruje aj o rodinných stretnutiach, ktoré utužujú vzájomné vzťahy. (Jób 1:4; Lukáš 15:22–24) No Jehova vystríha: „Nech sa nenájde u teba... vyvolávač duchov... ani [nikto] kto by sa vypytoval mŕtvych.“ ​(5. Mojžišova 18:10, 11, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Prečo tento zákaz? Lebo Biblia odhaľuje skutočný stav mŕtvych. Hovorí: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ Keďže mŕtvi si nič neuvedomujú, nemôžu sa zapájať do spoločných činností so živými ľuďmi. Nemôžu nám pomáhať ani nám nijako ublížiť. (Kazateľ 9:5, 6, 10) Boží Syn, Ježiš Kristus, prirovnal smrť k hlbokému spánku. Z tohto spánku sa mŕtvi prebudia až počas prichádzajúceho vzkriesenia. (Ján 5:28, 29; 11:11, 14)

Okrem toho, Biblia odhaľuje, že „duchovia“ mŕtvych sú v skutočnosti zlé duchovné bytosti, ktoré predstierajú, že sú mŕtvymi predkami. S akým cieľom? Aby zvádzali ľudí a dostali ich pod svoj zlý vplyv. (2. Tesaloničanom 2:9, 10) Božie príkazy nás v skutočnosti chránia pred vážnou ujmou. Teda keďže kresťania milujú Jehovu a nechcú sa vystavovať nebezpečenstvu, múdro sa vyhýbajú akýmkoľvek zvykom, ktoré sú spojené s uctievaním „duchov“ príbuzných alebo so snahou získať ich ochranu. (Izaiáš 8:19, 20; 1. Korinťanom 10:20–22)

Na druhej strane kresťania chcú prejavovať úctu aj ‚Otcovi, ktorému každá rodina v nebi a na zemi vďačí za svoje meno‘. (Efezanom 3:14, 15) Kto je týmto Otcom? Je to náš Stvoriteľ a Darca života, Jehova Boh. (Skutky 17:26) Teda keď uvažujeme o zvykoch spojených s lunárnym Novým rokom, mali by sme si položiť otázku: Ako sa na tieto zvyky pozerá Jehova? Schvaľuje ich? (1. Jána 5:3)

Posvätná úcta k domácim bohom

K oslavám lunárneho Nového roka patria mnohé populárne zvyky, ktorými ľudia prejavujú úctu početným domácim bohom a božstvám, napríklad bohu dverí, bohu pôdy alebo duchovi strážcovi, bohu blahobytu alebo šťastia a bohu kuchyne alebo ohniska. Zamyslite sa napríklad nad populárnym zvykom prejavovať úctu bohu kuchyne. * Traduje sa, že niekoľko dní pred Novým rokom odchádza tento boh do neba, aby tam Nefritovému cisárovi — najvyššej bytosti čínskeho panteónu — podal správu o rodine, ktorej bol pridelený. Rodina dúfa, že o nich v nebi podá priaznivú správu, a tak mu predloží zvláštne jedlo — obetu, ktorú tvoria sladkosti a sladké lepkavé pečivo. Aby tam bol skôr, vezmú jeho obraz, niekedy mu natrú ústa niečím sladkým a vonku  obraz spália. V predvečer Nového roka si do kuchyne nad sporák zavesia nový obraz tohto boha, čím ho na ďalší rok znovu pozývajú k sebe.

Hoci mnohé zvyky môžu vyzerať nevinne, kresťania chcú v otázke uctievania dbať na to, čo prikazuje Božie Slovo. Ježiš Kristus povedal: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ ​(Matúš 4:10) Boh teda očividne chce, aby sme uctievali len jeho. Prečo? Zamyslite sa. Jehova je náš nebeský Otec. Ako by sa cítil ľudský otec, keby ho deti ignorovali a hľadali pomoc u otca niekoho iného? Nemyslíte, že by ho to hlboko zraňovalo?

Ježiš o svojom nebeskom Otcovi hovoril ako o „jedinom pravom Bohu“ a sám Jehova jasne povedal svojim ctiteľom, že okrem neho ‚nebudú mať nijakých bohov‘. (Ján 17:3; 2. Mojžišova 20:3) Praví kresťania sa chcú páčiť Jehovovi. Nechcú ho sklamať ani zraňovať tým, že by slúžili iným bohom. (1. Korinťanom 8:4–6)

Povery a špiritizmus

Lunárny Nový rok je tiež úzko spojený s astrológiou. Každý rok sa nesie v znamení jedného z dvanástich zvierat čínskeho zverokruhu — v znamení draka, tigra, opice, zajaca a tak ďalej. Toto znamenie údajne určuje osobnosť a správanie ľudí, ktorí sa v tom roku narodili, alebo rozhoduje o tom, či bude ten rok priaznivý na určité činnosti. Mnohé ďalšie zvyky spojené s lunárnym Novým rokom vrátane prejavovania úcty bohu šťastia alebo blahobytu majú človeku zaručiť šťastie. Ako by sa mali na tieto zvyky pozerať kresťania?

Jehova vo svojom Slove, v Biblii, odsúdil tých, ktorí sa obracali na ‚ctiteľov nebies, pozorovateľov hviezd, tých, čo počas novmesiacov oznamujú poznanie o veciach, ktoré prídu na nich‘. Odsúdil tiež uctievanie „boha Šťastia“ a „boha Osudu“. (Izaiáš 47:13; 65:11, 12) Tí, ktorí chcú uctievať Boha správnym spôsobom, nemajú dôverovať nejakým záhadným alebo neviditeľným vplyvom, ktoré sú údajne spojené s duchovnou ríšou alebo s hviezdami, ale sú nabádaní: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ ​(Príslovia 3:5, 6) Povery ľudí zotročujú, ale biblická pravda ich oslobodzuje. (Ján 8:32)

Ako môžete prejaviť lásku k Bohu

Poznať pozadie zvykov a povier spojených s oslavami lunárneho Nového roka je jedna vec, ale rozhodnúť sa, že sa na nich nebudeme zúčastňovať, je už niečo iné. Ak žijete v prostredí, kde je zvykom každoročne oslavovať lunárny Nový rok, alebo sa tento sviatok tradične oslavuje vo vašej rodine, stojíte pred vážnym rozhodnutím.

Zostať pevný pod tlakom si určite vyžaduje odvahu a odhodlanie. „Veľmi som sa bála, lebo všetci okolo mňa oslavovali Nový rok, len ja nie,“ hovorí istá kresťanka, ktorá žije v jednej ázijskej krajine. Čo jej pomohlo? „Zostala som pevná len vďaka tomu, že som si rozvinula silnú lásku k Bohu.“ ​(Matúš 10:32–38)

Máte takúto silnú lásku k Jehovovi? Je veľa dôvodov na to, aby ste ho milovali. Život ste nedostali od nejakého záhadného božstva, ale od Jehovu Boha, o ktorom Biblia hovorí: „U teba je zdroj života; svetlom od teba môžeme vidieť svetlo.“ ​(Žalm 36:9) Ten, kto sa o vás stará a kto vám umožňuje, aby ste mohli žiť šťastne, nie je boh kuchyne ani boh šťastia. Je to Jehova. (Skutky 14:17; 17:28) Budete mu jeho lásku opätovať? Ak áno, môžete si byť istí, že vás bohato požehná. (Marek 10:29, 30)

[Poznámky pod čiarou]

 [Rámček/obrázok na strane 23]

Uistite svojich priateľov a príbuzných, že vám na nich záleží

Je pochopiteľné, že ak sa jeden člen rodiny prestane zapájať do osláv lunárneho Nového roka, pre jeho priateľov a príbuzných to môže byť šok. Môžu byť sklamaní, môžu sa cítiť zranení alebo to môžu dokonca považovať za zradu. Môžete však urobiť veľa pre to, aby ste si zachovali dobré rodinné vzťahy. Zamyslite sa nad nasledujúcimi vyjadreniami kresťanov, ktorí žijú v rôznych častiach Ázie:

Ťiang: „Dostatočne dlho pred Novým rokom som navštívil svojich príbuzných a taktne som im vysvetlil, prečo už niektoré zvyky nebudem dodržiavať. Dával som si veľký pozor, aby som neznevažoval to, čomu veria, a s úctou som im zodpovedal ich otázky z Biblie. Viedlo to k niekoľkým vynikajúcim duchovným rozhovorom.“

Li: „Pred oslavami lunárneho Nového roka som manželovi taktne a úctivo povedala, že ak mám byť naozaj šťastná, musím počúvať svoje svedomie. Okrem toho som mu sľúbila, že mu neurobím hanbu, keď pôjdeme počas sviatkov k jeho rodine. V deň, keď jeho rodina uctieva svojich predkov, ma napodiv odviezol do inej oblasti na kresťanské zhromaždenie.“

Šie: „Uistila som svoju rodinu o tom, že ich mám rada, a povedala som im, že to, čomu verím, zo mňa urobí lepšieho človeka. Potom som tvrdo pracovala na takých kresťanských vlastnostiach, ako je miernosť, taktnosť a láska. Postupne moje náboženstvo začali rešpektovať. Neskôr študoval Bibliu aj môj manžel a napokon sa aj on stal pravým kresťanom.“

Min: „Porozprával som sa s rodičmi miernym a úctivým spôsobom. Namiesto toho, aby som im zaželal ‚veľa šťastia‘, povedal som im, že sa za nich stále modlím k Jehovovi, nášmu Stvoriteľovi, a prosím ho, aby ich žehnal a dával im pokoj a šťastie.“

Fuong: „Povedal som rodičom, že nemusím čakať až na Nový rok, aby som navštívil svoju rodinu. Začal som ich navštevovať oveľa častejšie. Mali z toho veľkú radosť a už ma viac nekritizovali. A môj mladší brat prejavil záujem o biblickú pravdu.“

[Prameň ilustrácie na strane 20]

Panorama Stock/age Fotostock